„Ten kto žije, nie je mŕtvy,

aj keď som sa tak veľakrát cítil,

pretože nemám po svojom boku teba.

Áno, život, to sú momenty,

a ja nechcem stratiť tie naše.

pretože, vďaka tebe, žijem!"

(David Bustamante - Vivir)

25. decembra 1974

Kaitleyn sa ráno zobudila veľmi skoro. Boli Vianoce a ona tento deň úplne milovala. Nielen preto, že boli krásne sviatky plné pohody, ale aj preto, že presne na Vianoce sa narodila. A zase bola o rok staršia.

Rýchlo zliezla z postele, obliekla si župan, obula huňaté papuče a ponáhľala sa k vianočnému stromčeku, ktorý mala jej mama v komnatách. Bol krásne ozdobený, vysoký a pod ním bola naozaj veľká nádielka.

Okamžite si sadla na zem a hľadela na toľko balíčkov, ktoré teraz dostala. Nielen k Vianociam, ale aj k narodeninám. Väčšina z nich bola od rokfortských profesorov. Tie otvorila ako prvé. Obsahovali nové knižky, alebo luxusné brká, sladkosti všetkého možného druhu a profesor Flitwick jej dokonca daroval celú sadu bŕk aj s krásnym puzdrom. Kaitleyn sa všetkým darčekom úprimne tešila a rozhodla sa, že nesmie zabudnúť na poďakovania.

Ďalší veľký balíček obsahoval niekoľko nových šiat a Kaitleyn vedela, že to je darček od mamy. Boli krásne, všetky sa jej veľmi páčili a rozmýšľala, ktoré si oblečie na dnešnú slávnostnú vianočnú večeru. Nakoniec sa rozhodla pre tmavomodré šaty so zaujímavým lemom.

Od Hagrida dostala keramického jednorožca a takmer sa rozplakala. Páčilo sa jej, aký je k nej pozorný a ako si pamätá, o čom sa vždy rozprávajú. Bol k tomu aj naškrabaný odkaz. „Ale raz ti znova ukážem aj skutočného." Kaitleyn sa úprimne zasmiala a položila jednorožca na stolík, aby sa jej náhodou nerozbil.

Od Lily dostala Kaitleyn fotoalbum s ich spoločnými fotografiami za celé štyri roky a bolo ich naozaj dosť. Kaitleyn sledovala, ako sa za štyri roky zmenili, ako vyrástli a ako sa postupne z dievčatok stávali dievčatá a keď si o pár rokov bude prezerať ďalšie fotografie, budú už ženy. A možno jedného dňa aj mamy.

Ostali iba jeden balíček. Kaitleyn po ňom siahla, keď sa ozval veľmi známy hlas. „Krásne Vianoce, Kaily!"

Otočila sa a pozrela do očí Albusa Dumbledora. „A ešte krajšie narodeniny," dodal a v náručí Kaitleyn sa objavilo mačiatko. Bolo malinké, pásikavé a ona si ho zamilovala na prvý pohľad.

„Tá je ale nádherná, je moja?" spýtala sa ho.

„Samozrejme, darček k narodeninám a Vianociam," usmial sa na ňu. Albus Dumbledore jej vždy dával darčeky. Najprv to boli hračky, potom zaujímavé knihy, ktoré hltala, alebo rôzne pomôcky, ktoré sa jej hodili v škole. A teraz jej daroval jej vlastné zvieratko. Mačičku.

„Ďakujem," venovala mu úsmev. „Musím vymyslieť, ako ju pomenujem."

„Určite prídeš na niečo pekné, Kaily," usmial sa na ňu. „Prepáč, ale musím ísť ešte vybaviť vianočnú poštu. Uvidíme sa na večeri."

„Áno a ďakujem," prikývla a hrala sa s mačičkou. Celkom zabudla na posledný balíček, keď si ho konečne všimla a vzala do rúk. Mačička jej olízala ruku, keď sa natiahla po balíčku. Otvorila ho a vypadla z neho retiazka. Bol na nej jediný prívesok. Zlatá mačka. Kaitleyn sa usmiala a hneď si ju pripla. Nebol k nej odkaz, ani nič. Ale aj napriek všetkému vedela, kto jej ju daroval.

„Kaily, ty si už hore?" objavila sa obývačke Minerva a na sebe mala kockovaný župan.

„Áno, mami, pekné Vianoce," rozbehla sa k nej a objala ju, „ďakujem za šaty."

„My máme mačku?" prekvapene sa pozrela Minerva na mačiatko v náručí jej dcéry.

„Áno, daroval mi ju profesor Dumbledore. Bol tu pred pár minútami. Je krásna, však? Bude sa volať Lola," nadšene jej hovorila Kaitleyn, „konečne mám aj svoje vlastné zvieratko. Keď si povedala, že sova mi je zbytočná, keď môžem hocikedy použiť tie rokfortské. A žabu by som nechcela. A mačku si mi tiež nechcela dovoliť, lebo si vravela, že aj tak stále prenasledujem pani Norrisovú. Ale pozri, teraz mám svoju. Lolu."

„No to je skvelé, Kaily," prikývla Minerva, „krásne narodeniny a veselé Vianoce." Pobozkala dcéru na čelo. A potom si všimla jej retiazku a prívesok. „A to je od akého nápadníka?"

„To je tajomstvo," zasmiala sa Kaitleyn.

„Takže to vôbec nevedie k mladému mužovi menom Sirius Black?" spýtala sa jej Minerva.

„Je to možné," hladkala Kaitleyn mačku. „Ale nebol k tomu darčeku žiaden odkaz." Mykla plecami. Minerva iba pokrútila hlavou a rozmýšľala, kedy jej malé dievčatko vyrástlo, že už myslí na nápadníkov.

***

Nastal večer. Kaitleyn si obliekla nové šaty a svoje dlhé tmavé vlasy si nechala rozpustené. Náhrdelník sa jej pekne vynímal na krku. Pozrela sa do zrkadla a bola sama so sebou spokojná. Vzala Lolu do náručia a pohladkala ju. „Si tá najkrajšia mačička na svete," nežne sa jej prihovárala.

Potom spoločne s ňou vyšla z komnát a zamierila do Veľkej siene na vianočnú večeru. Sadla si na schody pred ňou, pretože na schodoch na ňu hľadela pani Norrisová.

„Poď sem," privolávala ju Kaitleyn k sebe, „zoznámim ťa s novou kamarátkou. Toto je Lola, moja nová mačička."

Pani Norrisová opatrne prišla k nej a keď ju Kaitleyn pohladila po kožúšku, tak zapriadla a nespúšťala oči z druhej mačky v blízkosti. „Budete kamarátky, však?" prihovárala sa Kaitleyn obom mačkám.

„Ahoj," prisadol si k nej Sirius a pani Norrisová sa okamžite naježila.

„Ale no, moja," snažila sa ju Kaitleyn upokojiť. „Buď dobrá, Sirius je môj kamarát," dodala. Mačka sa otočila a odišla. „Ahoj," obrátila sa na Siriusa. „Pozri dostala som svoju vlastnú mačičku, volá sa Lola."

„Vyzerá byť milá," pohladil ju, „nie ako tá beštia."

„Nie je to beštia," zasmiala sa Kaitleyn. „Čo darčeky?" spýtala sa ho.

„Super, taký malý plyšový čierny psík chcel ísť so mnou na večeru a hoci mi to lámalo srdce, musel som ho nechať na posteli," žmurkol na ňu.

„Chudáčik," zasmiala sa. „Ako vidíš, ja mám so sebou obe moje nové mačičky," a všimla si, že si prezerá retiazku na jej krku. „Pristane mi, však?"

„Vedel som, že sa ti bude páčiť," usmial sa na ňu, „ale vieš je k tej retiazke ešte niečo," siahol do vrecka a vybral náramok. Aj na ňom bol prívesok. Ale bol to pes. Sirius jej ho pripol na ruku. „A je to komplet."

„Je to nádherné," usmiala sa na neho Kaitleyn a potom ho pobozkala na líce. „Ďakujem."

„Retiazka bola k Vianociam a náramok je k narodeninám, predsa," žmurkol na ňu a potom sa postavil zo schodov a podal jej ruku, aby jej pomohol. „Pekné šaty," dodal.

„Vďaka, si pozorný," usmiala sa znova na neho a potom sa spoločne vybrali do Veľkej siene na vianočnú večeru.

Na Vianoce tento rok ostalo veľmi málo študentov, preto bol prestretý iba jeden stôl, pri ktorom sedeli už profesori. Všetci gratuloval Kaitleyn k narodeninám a obom želali krásne Vianoce. Obaja sa posadili, vedľa seba a Kaitleyn položila Lolu na zem. Mačička pokojne ležala pri jej nohách celú večeru.

„Vieš, Kaily, že si bola najkrajší vianočný darček, aký sme dostali pred rokmi," usmieval sa na ňu Hagrid, „šmária, pamätám si ako sem sedel na schodoch pred Nemocničným krídlom a čakal, že kedy prídeš na tento svet. A na Vianoce. Celý čas snežilo. Nemohla si sa narodiť v krajší deň."

„Áno, môj najkrajší vianočný darček," usmiala sa na ňu mama. „Aj keď som ťa čakala o dva dni skôr. Ale asi to bol osud."

„Krásne meno ste jej aj dali, Minerva," usmiala sa profesorka Sproutová. „Kaitleyn Rose, však?"

„Áno," prikývla Minerva, „chcela som ju volať Kay a potom nakoniec z toho niekto vyrobiť Kaily," zasmiala sa.

„Kto?" spýtala sa Kaitleyn prekvapene.

„Tvoj otec," odvetila jej Minerva, ale zatvárila sa tak, že jej dala najavo, aby sa viac nepýtala. Kaitleyn prikývla a sklonila hlavu od vianočného pudingu. Mierne ju to prekvapilo. Myslela si, že jej otec ju nikdy nevidel. A teraz sa dozvedela, že to on vymyslel túto zdrobneninu jej mena.

Po večeri vzala Lolu a odišla s ňou z Veľkej siene medzi poslednými. Sirius utekal za ňou.

„Nevedel som, že tvoje druhé meno je Rose," vravel jej.

„Je," prikývla.

„Hej, nebuď smutná," pozrel sa na ňu.

„Ty to nechápeš. Celý život chcem vedieť niečo o otcovi a ona mi nechce povedať nič. A teraz mi oznámi toto?" krútila hlavou. „Myslela som si, že môj otec ma nikdy ani nevidel a pritom videl. Prečo ma potom opustil?"

„Ja neviem, Kaily," súcitil s ňou. „A žije?"

„Áno," prikývla, „to je jediná vec, čo viem. Že žije a že je čarodejník a že tiež chodil do Chrabromilu. A nič viac. Vždy povie, že sa nemám vypytovať, že o tom nechce hovoriť a že keď budem väčšia, tak mi to povie. Ale ja som už dosť veľká, Sirius."

„Je mi to ľúto, Kaily," smutne sa na ňu usmial. „Je vidieť, že tvoja mama ťa veľmi miluje a chráni ťa. A je to krásne, že si prišla na svet práve na Vianoce a priniesla radosť do celého hradu, no nie?"

„Asi áno," prikývla. „Ešte že mi mama nedala nejaké meno spájajúce sa so zimou, alebo Vianocami, niečo ako Snow White a hovorili by ste mi Snow!" *

„To by bolo vtipné, ale už som si zvykol na Kaily," zasmial sa Sirius.

„Sirius, to o mojom otcovi. Nikomu to nehovor, prosím," žiadala ho.

„Samozrejme, že to nikomu nepoviem. Sme kamaráti predsa a ja kamarátov nezrádzam," povedal jej Sirius.

„Kamaráti," zopakovala mierne sklamane a položila Lolu na zem. „Aj tak to boli pekné Vianoce aj narodeniny. Dostala som veľa krásnych darčekov a prežila som ich s ľuďmi, ktorých mám rada. Aj keď mi chýba Lily."

„Lily isto na teba myslí," usmial sa na ňu. „Poď so mnou," chytil ju za ruku a viedol späť dole schodmi. Do Veľkej siene. Už v nej nikto nebol, všetci sa niekam vyparili. Zo začarovaného stropu stále padali snehové vločky.

„Milujem toto kúzlo, vieš," usmiala sa na neho.

„Aj mne sa to veľmi páči, určite to je Dumbledorová práca," zhodnotil Sirius a ona iba prikývla. A potom ju Sirius chytil do náručia. „Zatancujeme si?"

„Ale nehrá hudba," zasmiala sa.

„Budem ti spievať," povedal jej a urobil s ňou niekoľko tanečných krokov a ona sa stále smiala. Nepotrebovali hudbu na to, aby spolu mohli tancovať, hoci Sirius si začal niečo hmkať.

„Sirius," smiala sa. „Toto je vážne zábavné a krásne."

„Najradšej tancujem v daždi, ale tak pod snehovými vločkami to je tiež zábavné," zasmial sa aj on. „Možno ešte krajšie."

„Je to nádherné," usmiala sa na neho.

„Rozmýšľal som nad tým, či sme iba kamaráti, Kaily, alebo sme niečo viac," zastavil sa a pozrel sa jej do očí. „Pretože kamaráti toto nerobia. Nesmejú sa spolu toľko, netancujú. A tak som uvažoval."

„A na čo si došiel?" spýtala sa ho.

„Mám ťa veľmi rád, Kaily," priznal, hoci jej nehľadel úplne do očí, akoby sa trocha hanbil.

„Aj ja teba," odvetila mu. Na chvíľku si myslela, že sa pobozkajú. Takmer už zatvorila očí, keď sa dvere na Veľkej sieni otvorili a dnu vošiel školník.

„Čo tu robíte, vy dvaja?" pýtal sa ich Filch.

„Niečo sme tu zabudli," spamätal sa ako prvý Sirius, zatiaľ čo Kaitleyn iba bez slov hľadela na školníka.

„Už tu nemáte, čo robiť," zamračil sa na nich.

„Prepáčte, pán Filch," ospravedlnila sa Kaitleyn a spoločne so Siriusom vyšli z Veľkej sieni. Pred ňou na Kaitleyn čakala Lola. Vzala ju do náručia a usmiala sa na Siriusa. „Je neskoro. Dobrú noc, Sirius."

„Dobrú noc, Kaily," usmial sa na ňu a ona sa rozbehla hore schodmi. Rovno do komnát a tam sa až zastavila. Srdce jej splašene bilo a mala chuť to niekomu povedať. Takmer ju pobozkal. Pomyslela na Lily. Ale tá tu teraz nebola. Tak sa rozhodla, že jej pošle list. Rýchlo napísala všetko o tom, čo sa stalo. Už to nemohla popierať ani sama pred sebou. Bola úplne zbláznená a zamilovaná do Siriusa Blacka.

***

25. december 1993

Sophie sa prebudila. Hermiona už bola hore a rozbaľovala darčeky, ktoré dostala. „Dobré ráno," usmiala sa na ňu.

„Dobré ráno. Vianoce," pozrela sa Sophie von oknom. Snežilo.

„Krásne Vianoce, Sophie," usmiala sa na ňu Hermiona. „Ideš si rozbaliť darčeky?"

Sophie prikývla. Nečakala veľa darčekov. Vedela, že dostane nejaké od priateľov a určite aj od Kate. Nemýlila. Darček od Kate ležal medzi prvými. Otvorila ho a bola to krásna hracia skrinka. Hrala krásnu hudbu. „To je nádhera."

„Je to prekrásne, Sophie, od koho to je?" pýtala sa jej Hermiona.

„Od Kate," odvetila jej Sophie a rozbaľovala darčeky od priateľov. Hermiona jej dala naozaj krásne malé zrkadielko, ktoré mohla nosiť všade so sebou. Ron a Harry jej dali veľa sladkostí. A tiež dostala, rovnako ako Hermiona, ručne pletený pulóver od pani Weasleyovej a domáce koláčiky.

„Je tu ešte niečo, Sophie, to je ale veľké," pozrela sa Hermiona za stromček, kde bol veľký balíček. „Je tam tvoje meno. Čo je to?"

„Netuším," potiahla Sophie veľký balík k sebe. Bol ľahký, hoci bol vážne veľký. Strhla z neho baliaci papier. Bol to veľký plyšový macko. Otvoril oči a pozrel sa na ňu. Bolo to určite nejaké kúzlo.

„Sophie," oslovil ju macko. Postavil sa na nohy a potom ju objal. „Sophie," zopakoval a objímal ju. Sophie vybehli slzy z očí. Macko sa potom otočil a pozrel sa na Hermionu, aj ju šiel objať. A potom sa znova vrátil k Sophie.

„To je ale krásne kúzlo," uvedomila si Hermiona, „kto ti ho mohol darovať?"

Sophie pokrútil hlavou. Macko si sadol pod stromček. „Poď k ockovi, Sophie, aj on chce objatie," povedal macko. Sophie sa na neho prekvapene pozrela. „Sophie, aj mamička chce určite objatie."

„Sophie, myslím, že ti ho daroval tvoj otec. A ten hlas, čo vydáva, patrí jemu. Je to nejaké kúzlo. Krásne," vravela jej Hermiona.

Sophie sa dotkla svojej retiazky na krku a rozplakala sa. Hermiona pozrela, či v baliacom papieri neprehliadli nejaký odkaz, ale nič k tomu nebolo. Sophie si pritúlila macka k sebe.

„Idem sa pozrieť, čo dostali chlapci," povedala Hermiona, lebo vycítila, že jej najlepšia priateľka asi túži byť sama.

Prešla dole schodmi do klubovne a zamierila do chlapčenských spalní. Ak bola jej teória správna a macka jej poslal jej otec a ak jej otec ten, čo si myslí, tak to bolo veľmi záhadne. Jedno však bolo isté. Otec Sophie svoju dcéru veľmi miloval a zrejme ju stále veľmi miluje.

Hermiona ostala prekvapená, keď vošla do chlapčenskej spálne. Na rukách držala Krivolaba.

* „Nenos ho sem!" Ron rýchlo vytiahol Prašivca zo svojej postele a strčil ho do vrecka od pyžamy. Ale Hermiona ho nepočúvala. Položila Krivolaba na prázdnu Seamosovu posteľ a s otvorenými ústami zízala na Blesk.

„Och, Harry! Kto ti to poslal?"

„Netuším," odvetil Harry. „Nebola pri tom kartička, ani nič."

Na jeho veľké prekvapenie Hermionu zrejme tá správa nenadchla, ani nezaujala. Naopak, tvár jej zvážnela a zahryzla si do spodnej pery. *

Hermiona mala pocit, že jej je úplne jasné, od koho sa objavili tieto dva prekvapivé darčeky. Zatiaľ, čo v prípade Sophie sa neobávala, že by mohlo ísť o niečo nebezpečné, v Harryho prípade si nebola taká istá.

***

Kaitleyn ráno prebudilo to, ako jej niečo skočilo do postele. Preľakla sa a potom si pretrela oči a nemohla uveriť tomu, čo vidí. „Lola!" Mačka sa natiahla, olizla jej ruku a potom spokojne zapriadla, keď si ju Kaitleyn zobrala do náručia. „Ahoj," nemohla tomu uveriť. Všimla si, že mačka ma na obojku pripevnený list. Otvorila ho a začítala sa:

„Ahoj Kaily,

krásne Vianoce, láska a ešte krajšie narodeniny. Pozri koho sa mi podarilo nájsť. Neviem ako sa jej podarilo prežiť toľko rokov bez teba, ale potulovala v Zakázanom lese. A hneď ma spoznala a vedela kto som. Pamätáš si tie prvé spoločné Vianoce so Sophie? Ako som jej daroval toho macka? Ako pred ním vždy utekala a keď ju konečne objal, tak sa tak zasmiala. Objímal ju aj v ten deň, keď sa všetko pokazilo. Kaily, dnes som si spomenul na naše spoločné Vianoce. Tie úplne prvé, keď si dostala Lolu. A keď sme sa skoro pobozkali. Lenže Filch je vždy všade. Dúfam, že ťa môj darček potešil.

Kaily a ešte som ti chcel povedať, že hoci som sa posledné roky cítil, ako mŕtvy, myslel som iba na teba. Snažil sa uchovať si všetky tie momenty, ktoré sme spolu prežili. Uchovať si ich aj v mysli, nielen v srdci, lebo tam budú navždy. Pretože len vďaka tomu som mohol ďalej žiť.

Láska, milujem ťa.

Sirius!"

Kaitleyn po tvári tiekli slzy. Tiež si spomenula ich prvé spoločné Vianoce a tiež aj na prvé spoločné Vianoce so Sophie. Hladkala Lolu a dúfala, že jedného dňa bude znova Vianoce aj narodeniny sláviť so Siriusom a Sophie. Nič viac si na svete nepriala ako toto. Zatvorila oči, akoby to bolo jej vianočné aj narodeninové prianie. Ale keď ich otvorila, bola v komnate sama. Iba s Lolou v náručí ...

Pozn. autorky:

* Snow white - Snehulienka.

Hviezdičkami je oddelená citácia z knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu, kapitola Blesk, str. 226.

Ak by ste mali záujem vypočuť si pieseň, ktorá je v citáte, nechám tu odkaz na ňu - a tiež mám aj jej preklad, lebo som uvažovala, že by sa tá pieseň celkovo hodila na poviedku, preklad nájdete tu - http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/bustamante-david/vivir-631172