„Chcem byť ako ty,

chcem byť tá silná. 

Chcem, aby mi láska konečne odpovedala,

prečo som vždy ja, tá so zlým osudom?"

(Jesse y Joy – La de la mala suerte)

6. september 1974

Kaitleyn nemohla uveriť tomu, že čas tak letí a ona už štvrtý rok študuje na Rokforte. Nový školský rok sa začal príjemne. Všetkých potešilo, že profesorka Trimmelová sa rozhodla pre odchod  a ďalej ich neučila Obranu proti čiernej mágií. Dostali novú profesorku. Bola mladá a chlapcom sa pozdávala o dosť viac, ako dievčatám. Ale hodiny s ňou boli zaujímavé a Kaitleyn dúfala, že tento rok nebude mať z tohto predmetu taký veľký strach. 

S Lily sa vybrali spoločne do skleníkov na hodinu Herbológie. Tieto hodiny nemala Lily veľmi rada, takmer vôbec jej nešli. Pripojila sa k ním aj Alice Stevensová. * Bola z rovnakého ročníka a tiež aj z Chrabromilu, bývala s nimi dvoma aj na izbe a za posledné mesiace tretieho ročníka sa s ňou celkom spriatelili. 

Keď zastali pred skleníkom, neušlo im, že Siriusová partia si niečo šepká a plánuje. Len čo však spozorovali dievčatá, tvárili sa akoby nič.

„Hej, Evansová," zvolal na Lily James. Prehrabol si vlasy a uškrnul sa na ňu. „Ako ide život?"

„Hej, Potter," zamračila sa na neho Lily, „daj sa vypchať!" 

„Príjemná ako vždy, Evansová," uškrnul sa na ňu znova James. Kaitleyn schytila Lily pod pazuchu a tiahla ju do skleníka. Nemala veľmi chuť na hádky medzi ňou a Jamesom. Po ceste zachytila Siriusov pohľad a ten sa na ňu usmial. Rýchlo mu opätovala úsmev. 

***

Po vyučovaní bola Kaitleyn navštíviť Hagrida, zhovárali sa a on jej dal ochutnať svoj ručne robený fondán. Bol síce troška tvrdší, ale keď ho nechala chvíľku nad ohňom, rozpustil sa. 

Keď sa vracal do školy, narazila na Siriusa s Remusom. Mali plné ruky rôznych dobrôt. 

„Ako ste sa vy dvaja dostali do kuchyne?" spýtala sa ich a vážne na nich hľadela. 

„Je to celkom jednoduché. Zistili sme to už v prvom ročníku. Nie si jediná, kto pozná tento hrad dobre, vieš, Kaily," žmurkol na ňu Sirius. 

„Ale študenti majú zakázané chodiť do kuchyne! Nemáte tam, čo robiť a už vôbec nemáte z tade vynášať jedlo. Chudáci škriatkovia!" mračila sa Kaitleyn. 

„Teraz mi hrozne pripomínaš tvoju mamu," zasmial sa Sirius, ale ona na neho hľadela veľmi prísne a tak sa prestal smiať. „Jednoducho domáci škriatkovia sú celí nadšení, keď tam prídeme a oni nás musia obskakovať, však Námesačník?" otočil sa na Remusa.

„Námesačník?" zachytila toto oslovenie Kaitleyn. 

„Len prezývka," odvetil jej Remus, „a áno, hovorí pravdu," pridal sa na Siriusovú stranu.

„Prečo si nechávaš hovoriť Námesačník?" spýtala sa ho Kaitleyn. 

„Joj, Kaily, ty si nikdy nemala žiadnu prezývku?" pýtal sa jej Sirius. 

„Nie," pokrútila Kaitleyn, „Kaily je prezývka," doplnila, keď si to uvedomila. 

„Pozri, my sme s chalanmi dali nejaké prezývôčky," vravel jej Sirius, „len tak zo zábavy."

„A ako hovoria tebe?" spýtala sa ho.

„Tichošľap," vravel jej. 

„Tichošľap," zopakovala a zasmiala sa. „Vieš, Sirius, asi ťa sklamem, ale ty veľmi ticho nešliapeš."

„Kaily, jedného dňa, keď budeš poslúchať, tak ti to vysvetlím, prečo mi tak hovoria, dobre?" uškrnul sa na ňu. „Mimochodom James je Paroháč a Peter je Červochvost!"

„Jedno lepšie ako druhé, chalani, vážne," snažila sa zadržať smiech, ale potom sa upokojila a pozrela sa na Remusa. „Ozaj, Remus s mamou je už v poriadku?"

„S mamou?" 

„Áno, veď si bol predsa pár dní preč kvôli jej chorobe," vravela mu a udivene na neho hľadela. 

„Áno, áno, prepáč, máš pravdu, bol som. Je už v poriadku," odvetil jej okamžite, ale Kaitleyn to považovala za lož. Začínala si myslieť, že Remusová mama vôbec nie je chorá. Avšak vedela, že každý mesiac niekam na dva dni chodí a zdalo sa je to zvláštne. Pozrela sa mu do očí a uvedomila si, aký bol posledné dni zase bledý. Celé jej to prišlo veľmi čudné.

„Dobre, Kaily, nebonzni na nás tú kuchyňu," žiadal ju Sirius. Prikývla a rozlúčila sa s chlapcami, pretože chcela ešte zájsť do knižnice. 

***

Večer ležala Kaitleyn už v posteli, prikryla sa. „Lily," oslovila najlepšiu priateľku. Všimla si, že Alice už zaspala. 

„Áno," Lily pošepky preliezla k nej do postele a sadla si na kraj. 

„Dnes som stretla chlapcov a dali si veľmi smiešne prezývky, chceš ich počuť?"

„Jasné," zasmiala sa Lily. „Potrebujem sa zasmiať na tom, čo zase vymyslel ten hlúpy Potter. Hovor, nenapínaj ma."

„Dobre," zasmiala sa aj Kaitleyn, „Remusovi hovoria Námesačník, Petrovi Červochvost, Sirius si hovorí Tichošľap a James Paroháč."

Lily sa rozosmiala tak veľmi, ako ju Kaitleyn ešte nevidela. „Ja neviem, čo je vtipnejšie, ale Potter a Paroháč? To je komédia vážne!"

„Ja viem, kde sa v nich berú také nápady," zasmiala sa Kaitleyn. 

„Paroháč, vážne? Myslím, že toto ma rozosmeje vždy, keď si na to spomeniem. Paroháč Potter," dusila sa smiechom a potom preliezla späť do svojej postele. „Toto mu raz normálne poviem a budem sa pritom smiať. Veď jemu spľasne hrebienok, idiotovi!"

Kaitleyn iba zazívala, lebo bola už dosť unavená. Zatvorila oči a v mysli sa jej začalo všetko zlievať. Snívalo sa jej o tom, že ju prenasledoval vlkolak, ktorého niekto oslovil Námesačník. 

Keď sa prebrala a pozrela na hodinky, ktoré ukazovali pol druhej v noci, nemohla chvíľku vôbec spať. Hľadela von oknom a všimla si mesiac. Pred pár dňami bol v splne. Námesačník. Jeho bledá tvár. Jeho oči. Kaitleyn sa nadýchla. „Remus je vlkolak," vyslovila potichu tak, že to mohla počuť iba ona.

***

24.  november 1993

„Kaily, mala by si už ísť," povedal jej Sirius, keď spontánne ukončili svoj bozk. „A nechcem, aby si sem chodila. Nesmieš privolávať pozornosť, aj keď viem, že dokážeš byť docela dobre neviditeľná."

„Neviem, či to dokážem, nebyť s tebou," vravela mu Kaitleyn a hlas sa jej zasekával. Stále stála tak blízko pri ňom, ruky mala položené na jeho ramenách a ona cítila tie jeho na svojom páse. „Zlatko, pochop, že nechcem, aby si zase bol tak ďaleko."

„Nie som ďaleko," odvetil jej, „budem v poriadku a sľubujem ti, že to celé vyriešim."

„Verím ti, Tichošľap," usmiala sa na neho. 

„Tak mi už dávno nikto nepovedal," opätoval jej úsmev, „práve som si spomenul, ako si sa na tom smiala, keď si to počula prvýkrát."

„Áno a ty si mi vtedy povedal, že mi raz vysvetlíš tú prezývku," zasmiala sa, „nikdy si mi ju nevysvetlil," dodala.

„Lebo si bola taká šikovná a inteligentná a časom si ju pochopila sama," pobozkal ju na čelo. „Hoci sme ešte vtedy neboli animágmi, už k tomu chýbal iba kúsok. A všetci sme vedeli na aké zvieratá sa budeme meniť a už sme vyrábali aj mapu. Bohvie, čo sa s ňou stalo."

„Neviem, láska," pokrútila hlavou. 

„Kaily, choď," požiadal ju. 

„Ale, ja nemôžem," pokrútila hlavou. 

„Kaily," žmurkol na ňu, „ja to tu zvládnem. Keď mi tu konečne ide aspoň voda. A o jedlo si nerob starosti."

„Plánuješ sa vlámať do kuchyne?" spýtala sa ho a tvárila sa vážne. 

„Nie, madam," pokrútil hlavou, „okrem toho keď viem ako sa tam dostať, tak to nie je vlámanie, nie?"

„Ach ty," zasmiala sa. „Prinesiem ti nejaké jedlo, aspoň budem môcť byť chvíľku s tebou a neprotestuj, Tichošľap!" vážne sa na neho pozrela.

„Kaily, netvár sa takto, lebo mi veľmi pripomínaš tvoju mamu," zasmial sa Sirius. 

„Nie som ako ona," odstúpila od neho, „ona je lepšia čarodejnica, je lepšia mama, ja som sa na ňu takmer vôbec nepodala. Našťastie ani na otca."

„Hovoríš hlúposti," Sirius ju chytil za ruku, „si veľmi dobrá čarodejnica. Niektoré veci ti nejdú, ale nemôže byť každý dokonalý."

„Sirius, pozri sa na mojich rodičov. Moja mama ovláda transfiguráciu neuveriteľným spôsobom, je animágus a vie toho tak veľa a môj otec, no povedzme si úprimne, ja som sa na nich veľmi nepodala svojimi schopnosťami."

„Iba si sa vždy podceňovala," Sirius jej odhrnul vlasy z tváre, „poznám tvoje splývajúce zaklínadlo, ktoré je vynikajúce. Transfigurácia ti vždy šla a vieš to s bylinkami. Jednoducho si sa rozhodla ešte ako mladá pre inú cestu ako oni. Ale ty si skvelá čarodejnica, Kaily."

„Bola som," pripustila napokon, „keď bolo ešte všetko v poriadku. Keď si mi ty sám pomáhal. Ale teraz, zlatko. Neviem vyčarovať patronusa, neviem si poradiť s prízrakom, v kúzlení som pomalá a ďalšie veci."

„Všetko to smutné sa podpísalo na tvojich schopnostiach, ale keď sa všetko dá do poriadku, znova ich získaš a ja ti pomôžem," usmial sa na ňu. „A teraz už choď, prosím."

„Dobre, ale prídem," letmo ho pobozkala. „Musím."

„Si príšerne tvrdohlavá," zasmial sa Sirius. „Ale si moja." 

Kaitleyn sa na neho usmiala a vybrala svoj prútik. „Expecto patronum!" povedala so zatvorenými očami. Keď ich otvorila, všimla si svojho patronusa pobehovať okolo nej. 

„Tichošľap," zasmial sa Sirius. 

„Nie som až taký beznádejný prípad," žmurkla na neho. „To robí isto iba tvoja prítomnosť!"

„Na akú šťastnú chvíľku si myslela?" spýtal sa jej.

„Na náš terajší bozk," pošepkala mu pri perách a potom ho pobozkala. 

***

20. december 1993

Hermiona, Ron a Sophie prekvapene hľadeli na Harryho, keď sa objavil v Rokville a potom im povedal o Záškodníckej mape, ktorú pred chvíľkou podarovali Fred a George a tak sa mohol dostať cez tajnú chodbu priamo do dediny.

* „Ako to, že ju Fred s Georgom nedali mne?" rozhorčoval sa Ron. „Ja som ich brat!"

„Ale Harry si ju nenechá!" povedala Hermiona ako keby to bol absurdný nápad. „Odovzdá ju profesorke McGonagallovej, však, Harry?"

„Nie neodovzdám!" vyhlásil Harry. 

„Zbláznila si sa?" Ron vyvaľoval oči na Hermionu. „Odovzdať niečo také úžasné!"

„Keby som ju odovzdal, musel by som povedať, odkiaľ ju mám! Filch by vedel, že Fred s Georgeom ju potiahli!" *

Harry a Hermiona sa ešte chvíľku hádali. Ona apelovala na to, že Sirius Black môže poznať tajné chodby, ale Harry ju presviedčal, že určite nie. Vedelo by sa, keby sa niekto vlámal do obchodu u Medových labiek. 

„Harry," Sophie ho chytila za ruku, keď sa Hermiona začala na niečom dohadovať s Ronom. „Ako si hovoril, že sa volajú tí, čo tú mapu vyrobili?"

„Námesačník, Paroháč, Červochvost," menoval jej Harry, „a Tichošľap!"

„Zvláštne," Sophie sa na chvíľku zarazila a zvláštne na neho hľadela. 

„Čo je zvláštne, Sophie?" spýtal sa jej Harry. 

„Keď ma doniesli do sirotinca, mala som pri sebe iba plyšového čierneho psíka," rozprávala mu Sophie, „mal vyrobený taký obojok. Bolo tam napísane Tichošľap. Tak sa volal ten psík. Doteraz ho mám. Je to zvláštne, nie?" 

„Tak to naozaj je," prikývol Harry. „Toho psíka si mala od rodičov, však?"

„Áno," smutne prikývla. „Jedna z dvoch vecí, ktoré od nich mám. Psík a moja retiazka," dodala. Harry si spomenul na jej retiazku, ktorú si nikdy nedávala dole. Prívesok na nej bola zlatá mačka. „Pes a mačka," doplnila Sophie. 

„Myslíš teda, že tú mapu vymýšľal napríklad tvoj otec?" spýtal sa jej Harry. 

„Možno," povedala a potom zosmutnela. „Harry, ak ju vymýšľal môj otec a ak je môj otec ten, čo si myslíte, tak potom je tá mapa naozaj nebezpečná!"

„Poďme do Troch metiel. Harry musíš okoštovať ďatelinové pivo," Ron im skočil do rozhovoru. Harry sa pozrel na Sophie a obaja prikývli.  

***

Kaitleyn sa prechádzala po takmer prázdnom hrade. Všetci študenti od tretieho ročníka vyššie využili dnešný deň na predvianočné nákupy v Rokville. Ona odolávala myšlienke ísť za Sirusiom, ale snažila sa dodržať sľub, ktorý mu dala, že ho bude navštevovať iba nevyhnutné, hoci to bolo ťažké. Chýbal jej stále viac a viac a predstava, že je tak blízko a ona s ním nemôže byť každý deň, ju trápila. 

Nepozerala sa na cestu a narazila do Remusa. „Prepáč, ach, ty nie si v Rokville?"

„Nie," odvetil jej, „opravoval som nejaké písomky," vysvetľoval jej.

„Chápem," prikývla.

„Posledné dni máš nejakú dobrú náladu," uvedomil si Remus. „Čím to je?"

„Ničím zvláštnym," odvetila mu. Nemohla mu dôverovať. Aj keď pochybovala o tom, že by Remus mohol byť strážcom tajomstva.

„Som rád, že sa znova usmievať, Kate," povedal jej. „Kaitleyn," doplnil potichu. „Vieš nad čím som minule uvažoval?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Ako mohli byť veci inak. Nielen pre teba a jeho, alebo pre Lily a Jamesa, ale aj pre mňa. Bol by som obľúbený strýko Remus a nie iba ich učiteľ. Som pre nich úplne cudzí. Pre Harryho aj pre Sophie a pritom, keď boli bábätká," povzdychol si. „Mám ich veľmi rád, Kaily. A obaja sú takí šikovní. Majú tak veľa z mojich najlepších priateľov. A z vás dvoch. Z teba a Lily. Pamätám si na deň, kedy si o mne zistila pravdu. Bola si na mňa taká milá."

Kaitleyn zadržiavala slzy. Aj ona si to pamätala, ale rozrušilo ju to, čo povedal predtým. Všetko mohlo byť inak. Mal pravdu. „Remus, nielen ty si pre nich cudzinec," povedala potichu, „ja som cudzinec pre vlastnú dcéru a to je ďaleko horšie."

„Ja viem," prikývol smutne. „Pozri, chcel som ti niečo dať," vybral z vrecka náramok. „Našiel som ho v školských veciach. Dala si mi ho raz pre šťastie. Teraz ti ho vraciam. Pre šťastie."

Kaitleyn siahla na náramok a prezerala si ho. Pamätala si ho. Bol na ňom jediný prívesok. Pes.

„Ďakujem," usmiala sa na neho a on jej ho pripol na ruku. 

„Všetko bude dobré, Kaily. K Sophie si znova nájdeš cestu."

„Dumbledore ťa požiadal, aby si nevyhľadával Harryho, však?" spýtala sa ho.

Prekvapene sa na ňu pozrel, ale nakoniec prikývol: „Presne tak!"

„Vedela som to," povedala smutne, „a mne nedovolil sa o neho starať," prezerala si náramok na svojej ruke. Pamätala si, že mu ho raz venovala pre šťastie, keď sa viac spriatelili. Ten náramok jej síce dal Sirius, ale ona si bola istá, že Remus potrebuje šťastie v tej chvíli viac ako ona. Ona predsa bola šťastná. Mala Siriusa a všetko bolo krásne. Ale teraz sa jej náramok znova vrátil. Pomyslela si na retiazku, ktorá bola k náramku. Na nej bol podobný prívesok. Nebol to pes, ale mačka. Pes a mačka. Dokonalá dvojica. 

„Všimol som si retiazku na krku Sophie," povedal Remus, keď si všimol ako si prezerá náramok a uvedomil si na čo určite myslí. 

„Ochraňuje ju," riekla mu Kaitleyn. 

„Niekedy ste na seba boli ako pes a mačka. Hlavne v posledných dvoch ročníkoch. A pritom Lily a James sa k sebe tak chovali do posledných dvoch ročníkov," vravel jej Remus a ona si všimla úsmev na jeho tvári.

„Niekedy je pes a mačka dokonalá dvojica, Remus," usmiala sa na neho. 

„Nikdy som nepochyboval o tom, že ty a Sirus ste dokonalá dvojica," odvetil jej Remus. 

Pozn. autorky:

* Alice Stevensová je Alice Longbottmová. Na Pottermore som vyčítala, že sa narodila zhruba vtedy, keď Lily, takže som ju dala ako spolužiačku dievčat. Meno za slobodna som nenašla, takže to je vymyslené. Určite sa v poviedke stretneme aj s Frankom Longbottomom. 

Hviezdičkami sú oddelené citácie z knihy Harry Potter a väzeň z Azkabanu str. 200.