Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

13. Strašná porážka

„Nech si kdekoľvek, berieš si ma so sebou!

Nech si kdekoľvek, nosím ťa tu so sebou!

Si v každej myšlienke a v každom údere srdca!

Ja som tam s tebou!"


(Jencarlos Canela – Estés dónde estés)



17. apríl 1973


Bol pomaly koniec apríla a blížil sa posledný metlobalový zápas sezóny. Chrabromil proti Biflomoru. James a Sirius, ktorí hrali za Chrabromilský tím sa venovali každodenným tréningom. James bol stíhač a Sirius hral na poste triafača. **


Finálny zápas metlobalu vždy otriasol celou školou a o ničom inom sa ani nehovorilo. Preto deň pred zápasom, už dokonca aj Lily vzdala písanie úloh, lebo nikto nehovoril o ničom inom a všetci sa nevedeli dočkať rána. 


Keď sa ráno Kaitleyn a Lily vybrali na metlobalový štadión, bol už skoro úplne plný. Remus im zamával a ukázal, že drží miesta. Kaitleyn chytila Lily za ruku a vybrali sa za ním a Petrom, hoci Lily troška namietala. 


„Podmienky sú skvelé," oznámil im Peter, „určite dneska vyhráme."


„Mama bude mať radosť," zasmiala sa Kaitleyn. Jej mama metlobal zbožňovala a Kaitleyn vedela, že keď chodila na Rokfort, tak hrala na poste triafačky. ***


„Áno, tvoja mama je snáď jediná profesorka, ktorú metlobal tak veľmi zaujíma," zhodnotila Lily. „Ostatní vedúci fakúlt to berú len tak. Veď sa pozrime, že profesorka Sproutová ani nemá vlajku Bifľomoru."


Kaitleyn sa pozrela na lóžu, kde sedeli profesori. Jedine jej mama mávala Chrabromilskou zástavou. Ostávalo pár minút do zápasu. 


Postupne začali na ihrisko prichádzať hráči. James a Sirius urobili niekoľko skvelých manévrov a publikum úplne jasalo. Na to, akí boli mladí, boli obaja vynikajúci metlobaloví hráči. 


Zápas sa začal. Chrabromil strelil úvodne tri góly a hralo sa zaujímavo. Nebol to nijaký tvrdý boj, ako keď Chrabromil hrával duel so Slizolinom. Teraz to bol jednoducho skvelý metlobalový zážitok. 


Chrabromil vyhral s dosť veľkým náskokom metlobalový pohár. Kaitleyn zbadala svoju mamu, ako si zástavou utiera uslzené oči a prišlo jej to milé, že to jej mama tak veľmi prežíva. 


Spoločne s Remusom sa vybrala dole na štadión pogratulovať Siriusovi a Jamesovi. Lily ostala v lóži s Petrom. A potom sa stretli na ceste do hradu, kam sa presúvala veľká oslava. 


Oslavovalo sa niekoľko hodín. James a Sirius boli najväčší hrdinovia zápasu. Lebo James chytil ohnivú strelu a Sirius strelil súperovi najviac gólov. Obaja mali na sebe veľké Chrabromilské zástavy a nikto sa od nich nepohol. 


Lily dojedala koláčik a mierne krútila hlavou: „Akoby dokázali niečo obrovské," povedala potichu, „a James sa večne naparuje, akoby bol kráľ metlobalu."


„No tak, Lily, veď metlobal je skvelá hra a okrem toho James je skvelý stíhač, to treba uznať," vravela jej Kaitleyn a rozmýšľala, ktorý koláčik si dá ona.


„James je jeden z najhorších ľudí, akých som kedy stretla. Naparuje sa, myslí si, že je niečo extra, pritom je to iba taký šašo," mračila sa Lily smerom na Jamesa, s ktorým sa teraz rozprávali dve piatačky. 


„Nepáči sa ti ten James tak troška?" pozrela sa na ňu Kaitleyn. 


„Čo?" skríkla mierne Lily, aj keď ju nikto nepočul, lebo v klubovni bola vrava. „Nie! Radšej by som chodila s Hlbočníkom, ako s Jamesom Potterom!" Nahnevane vstala z kresla, položila tanierik na stôl a potom vybehla hore do dievčenských spálni. 


Kaitleyn prekvapila jej reakcia a chcela sa vybrať za ňou, keď sa jej do cesty postavil Sirius. 


„Čo povieš na zápas, Kaily?" spýtal sa jej. 


„Bol super," usmiala sa na neho, „ty si bol super," dodala. 


„Vďaka," opätoval jej úsmev. 


„Prepáč, Sirius, ale musím ísť za Lily. Nahnevala sa na mňa a musím sa jej ísť ospravedlniť. Prepáč. Bol si fakt super a rada s tebou neskôr preberiem všetky tvoje góly a finty, ale kamoška je kamoška."


„To úplne chápem," žmurkol na ňu. Kaitleyn sa vybrala hore do dievčenských spálni. Lily sedela pri okne a hľadela von.


„Lily, prepáč," ospravedlnila sa jej Kaitleyn, „ja som to tak nemyslela."


„Ja sa nehnevám na teba, Kaily," odvetila jej Lily, „hnevám sa na Jamesa. Veľmi mi vadí ako sa správa k Sevovi. Sev to nemá v živote ľahké a veľmi sa tešil do Rokfortu, ale teraz ho neznáša. Kvôli Jamesovi a jeho partii, lebo ho len trápia. Ľudia ako Sev, sa tešia do Rokfortu preto, lebo doma ich nemá nikto rád a vidia možnosť na nový život, priateľov. Lenže Sev sa nedočkal niečoho takého. To znamená, že je to pre neho peklo doma aj tu. Rozumieš mi, Kaily!"


„Požiadala som Siriusa, aby nechali Snapa na pokoji," povedala jej Kaitleyn, „presne tak, ako som ti to sľúbila."


„Ďakujem, ale nemyslím si, že to pomôže. Prisahám, že Jamesa raz začarujem tak, že ho ani vlastná mama nespozná," povedala nahnevane. 


***


Keď o pol tretej ráno prišla do klubovne profesorka McGongallová, aby ukončili oslavy, chlapci sa pobrali do svojej spálne. Peter stále ospevoval Siriusov tretí gól a prevádzal, ako James chytil ohnivú strelu. 


„To bola, ale oslava, netuším ako zajtra ráno vstanem a budem sa sústrediť na vyučovanie," zasmial sa James, keď zo seba dával dole metlobalový dres s číslom 7. „Sirius, kam sa vlastne podela tvoja frajerka?"


„Moja frajerka?" prekvapene sa na neho pozrel kamaráta a vreckovkou si stieral z líca namaľovanú chrabromilskú vlajku.


„Kaily," odvetil mu James, „nevidel som ju snáď od desiatej večer. A Evansovú tiež nie."


„Kaily nie je moja frajerka," povedal Sirius mierne podráždene. 


„Ale chcel by si, aby bola," uškrnul sa Peter. 


„A šla za Lily, lebo sa pohádali, niečo také mi povedala, keď som s ňou hovoril pri schodoch do spálni," dodal Sirius a tiež si vyzliekol dres. „Ale mali by sme sa zamerať teraz po zápase na náš plán."


„Áno, teraz nám ostáva sa iba učiť na skúšky, čo nie je žiadna tragédia, keďže nie sú moc ťažké," zazíval James, „okrem toho predpokladám, že Remus má skvelo spracované poznámky ako vždy, takže budeme mať čas na náš plán."


„Skúšky," odvrkol Peter, „moja nočná mora."


„Zvládneš to," povedal mu James. 


„Dobre, zajtra rozbehneme plán, ale najprv by som si dal nejakú čokoládu z Medových labiek," zazíval aj Sirius. „Pôjdeme tam zajtra?"


„Ale veď zajtra nie je Rokville," divil sa Peter. 


„Joj, Peter, si taký zaostalý niekedy, vážne," zamračil sa na neho Sirius, „pôjdeme do pivnice cez tú tajnú chodbu, aj tak o nej vieme iba my."


„Pôjdem s tebou, mám chuť na karamelky," prikrýval sa Remus perinou. 


„Dobre a potom sa stretneme v knižnici a preberieme si ďalšie plány ohľadom nášho plánu, ako sa staneme animágmi. Ak dobre rátam, v piatom ročníku by to už mala byť tutovka. Dúfam, že zatiaľ odhalíme ďalšie tajné chodby. Rokfort je proste špica!"


„Neviem, ako vy, ale ja idem spať, dobrú noc!" povedal priateľom Remus. 


„Dobrú," pridal sa aj James. 


Sirius sa ešte prezliekal do pyžama, keď si na niečo spomenul a usmieval sa. 


Pristál na zemi, zoskočil z metly a udrel Jamesa do ramena. Vyhrali, vyhrali metlobalový pohár. A s akým náskokom. Okolo ich sa zhromažďovalo celé družstvo, počul ako ľudia kričia, tlieskajú a potom mu niekto skočil do náruče.


„Vyhrali sme, vyhrali sme," rýchlo sa od neho odtiahla a usmiala sa na neho. „Gratulujem!"


„Bol to skvelý zápas a my sme vyhrali," tešil sa a opätoval jej úsmev. 


„Dúfam, že kým budeme chodiť do školy, tak budete s Jamesom takto vyhrávať každý rok. Lebo ak nie, tak vás moja mama zaškrtí," zasmiala sa Kaitleyn, „idem nájsť Lily. Uvidíme sa na oslave." A potom sledoval ako odišla, pritom si poskakovala a volala slávu Chrabromilu.


Sirius sa znova usmial, keď si ľahol do postele. Stále na ňu myslel, ráno sa tešil na to, kedy ju uvidí, rád jej pomáhal a ešte viac mal rád, keď sa na neho usmievala. 


***


24.  november 1993


Na škole sa prestalo hovoriť o vniknutí Siriusa Blacka do Rokfortu. Aspoň medzi študentmi, pretože sa blížil prvý metlobalový zápas sezóny. Chrabromil mal hrať proti Slizolinu, ale posledné dni sa to zmenilo, pretože ich stíhač ešte nebol veľmi v poriadku. Nakoniec sa všetci pripravovali na zápas Chrabromil proti Bifľomoru. 


Počasie vonku akoby sa zbláznilo. Celé dni iba pršalo. Niekoľko študentov prechladlo a tak mala Kaitleyn veľa práce, keď pomáhala pri ich liečbe. Znamenalo to aj stretnutia so Severusom, lebo ten pripravoval elixíry pre Nemocničné krídlo. Ale to ju momentálne trápilo najmenej.


Hoci sa udobrila s mamou a mala aspoň jedného spojenca, stále ju veľmi trápilo, prečo sa Sirius vlámal do školy a prečo sa doteraz s ňou nespojil, aj keď vedela, že je blízko a vedela aj to, že on to vie rovnako. 


Sophie za ňou niekedy chodila, aby jej povedala, čo je nové, ale doteraz sa nevrátila k rozhovoru o tom, že by Sirius bol jej otec. Kaitleyn dúfala, že to vypustila z hlavy, alebo aspoň čiastočne a radšej sa sústredila na školu. Včera jej ale spomínala, ako veľmi sa už teší na metlobalový  zápas a opisovala jej, aký je Harry skvelý stíhač. To Kaitleyn veľmi potešilo. Vybavilo sa jej veľmi veľa spomienok na metlobalové zápasy počas jej štúdia. Na skvelého stíhača Jamesa a tiež na Siriusové góly na poste triafača. Už veľmi sa tešila ako uvidí Harryho lietať.


Počasie sa neumúdrilo, ale Kaitleyn sa rovnako ako takmer celá škola, vybrala sledovať zápas. Posadila sa vedľa svojej matky, pod veľký dáždnik a omotala si okolo krku šál. Vonku zúrila naozaj hrozná búrka. Veľmi pršalo, ozývali sa hromy a kde tu aj nejaký blesk. 


Hráčom sa hralo veľmi ťažko. Chrabromil si dokonca musel vypýtať time-out. A potom sa pokračovalo. 


„Mali ten zápas presunúť, veď tie decká budú choré," pošepkala svojej mame. 


„Akoby si nepoznala pravidlá metlobalu. Hrá sa za každých podmienok," odvetila jej mama. Ani po toľkých rokoch ju neprešiel metlobalový ošiaľ. 


Kaitleyn sledovala Harryho. Lietal naozaj parádne, zdedil všetok talent po Jamesovi. Dokonca mala pocit, že zastal čas a akoby na tej metle videla Jamesa. Na chvíľku si spomenula, aké to bolo krásne, keď vedľa nej sedela Lily a spoločne fandili metlobalovému tímu Chrabromilu. 


Ale potom sa spamätala a uvedomila si, že sú to iba spomienky a už nikdy viac sa to nestane. Lily nikdy neuvidí svojho syna lietať a James sa nikdy nebude radovať z toho, že Harrymu kúpi novú metlu. Kaitleyn bolo z toho zase tak veľmi smutno. 


Obrovský blesk znova osvietil les, ktorý bol kúsok od štadiónu. A vtedy si Kaitleyn všimla znova veľkého čierneho psa. Schovával sa pod stromom a hľadel priamo na zápas. Ani len okom nemihol. A potom pocítila hrozný chlad. Udrel ďalší blesk a všade bola tma. Počula pár hlasov okolo seba a krik. 


Zrazu cítila hroznú bolesť, prenikavú. Bola slabá, plakala, chcela do niečo udrieť. „Moje dieťa, nie moje dieťa, nezomrelo nie," vravela pomedzi slzy.


„Kaitleyn," prichádzal k nej nejaký vzdialený hlas.


„Nie, moje dieťa!"


***


Kaitleyn otvorila oči. Ležala na svojej posteli v komnatách. V kresle sedela jej mama a čítala si knihu. 


„Mama," oslovila ju Kaitleyn.


„Ach, Kaily," Minerva zatvorila knižku, položila ju na stolík a sadla si na kraj postele a chytila dcéru za ruku. 


„Čo sa stalo?"


„Dementori," povedala jej Minerva, „prišli na štadión. Bolo to hrozné. Kričala si, plakala si a potom si odpadla. Remus mi pomohol, preniesť ťa sem. A Harry, bolo to hrozné."


„Harry?"


„Spadol z metly, dosť zvysoka. Keby nebolo Albusa, asi by zomrel. Spomalil jeho pád, odohnal dementorov, preniesol Harryho na nosidlách do školy. A teraz si to šiel vybaviť s dementormi. Tí na Harryho veľmi vplývajú, preto, čo sa mu stalo. Rovnako ako na teba. Keď človek prežije nejakú traumu."


„Bude v poriadku?"


„Áno, bude. Ale bude smutný. Prehrali zápas. Harry prvýkrát prehral zápas a metlu mu odfúklo. Poznáš Zúrivú vŕbu, Kaily. Profesor Flitwick pred chvíľkou doniesol metlu. Je na franforce."


Kaitleyn sa cítila veľmi zle a smutne. Dementori na ňu vždy až priveľmi vplývali. A teraz v nej vyvolali spomienky na deň, kedy prišla o svojho syna. „Budeš v poriadku!" pobozkala ju Minerva na čelo. „A Harry tiež. Sľubujem. Idem nájsť Albusa a tiež som sľúbila Remusovi, že mu dám vedieť, keď sa preberieš."


Kaitleyn iba prikývla a sotva vnímala svoju mamu. Spomenula si na Zúrivú vŕbu, na les, na veľkého čierneho psa. Hodiny plynuli a ona ležala v posteli. Napokon vstala a pozrela sa von oknom. Znova videla ryšavého kocúra, ako si v daždi vykračuje smerom k lesu. Neváhala ani sekundu, rýchlo si na seba obliekla dlhé tmavočervené šaty a prehodila cez ne habit a šál. Vyšla zo svojej komnaty a spomenula si na veľmi účinné splývajúce zaklínadlo. Jedno z mála, ktoré jej naozaj šlo. Bolo to veľmi dobré zaklínadlo, lebo človek ani nemusel byť neviditeľný. Jednoducho splynul so všetkým okolo seba. A keďže toto bolo zaklínadlo, ktoré naozaj veľmi dobre ovládala, bolo také silné, že by ju naozaj nikto nemohol vidieť. 


Rýchlo sa vybrala von z hradu. 


***


Sophie a Hermiona ešte stále sedeli v klubovni. Boli tam samé dve. Ron odišiel spať a Harry bol v nemocničnom krídle. Zronený z prehraného zápasu, z toho, že jeho metla je už nepoužiteľná a hlavne z toho, že dementori na neho tak veľmi vplývajú, že počuje kričať svoju mamu. 


Obe dievčatá s ním veľmi súcitili a bolo im veľmi smutno. Hermiona hľadela do ohníka a Sophie sa prikryla dekou a hľadela von oknom. Stále lialo ako z krhly. 


„Hermiona," oslovila ju Sophie, „aj na Kate vplývali dementori, videla som ako odpadla."


„Viem, tiež som to videla, ako ju profesor Lupin niesol do školy. Tí dementori mi naháňajú taký strach," vravela jej Hermiona.


„Aj mne, keď prišli na štadión, myslela som iba na to, ako som trpela, že som v sirotinci, ako sa mi smiali, ako ma vychovávateľky stále karhali, ako som nikde nemohla nájsť Kate, ktorá jediná v tom sirotinci ma mala rada. Bolo to príšerne."


„Tiež ma napadli samé smutné veci," prikývla Hermiona. 


„Hermiona, počula si čo Kate kričala? Ja viem, väčšina ľudí sa sústredila na Harryho, ale ja som počula, čo kričala," vravela jej Sophie.


„Nie, po pravde som ju nepočula, počula som veľa kriku, Sophie," vravela jej Hermiona. 


„Zvláštne, ja som ju počula tak zreteľne, hoci som hlavu mala plnú svojich hrozných spomienok. Počula som ju kričať. Kričala, že jej dieťa nemohlo zomrieť!"


„Jej dieťa? Kate mala dieťa?"


„Ja som o tom vôbec nevedela. Nerozumiem tomu. Musím ju zajtra navštíviť a spýtam sa jej na to," vravela jej Sophie. „Ak Kate zomrelo dieťa, tak to musí byť hrozné. Možno preto bola vždy sama, opustená. Preto som si ju tak obľúbila. Obe sme boli samé, bez rodiny, bez priateľov."


Hermiona sa na ňu smutne usmiala a spomenula si na článok z novín, kde bolo napísané, že Kaitleyn Blacková tragicky prišla o svojej druhé dieťa, ktoré čakala. Túto spomienku dnes dementori, podľa všetkého, v nej vyvolali. 


Pozrela sa na Sophie, ktorá zatvorila oči. Nepáčilo sa jej, že má pred ňou tajomstvo, ale nemohla jej to len tak povedať. Nechcela jej ublížiť. Sophie mohla mať súrodenca, mohla mať rodinu, ale jej vlastný otec všetko zničil. Nie on, ale Voldemort. Ničil rodiny, priateľstvá, ľudí, všetko okolo seba. A ona sa tak veľmi obávala o svojich priateľov.


***


Kaitleyn zbadala ryšavého kocúra pri Zúrivej vŕbe. Na chvíľku, akoby zachytil jej pohľad a potom pokrútil chvostom. Podišiel k stromu a zrazu sa Zúrivá vŕba prestala hýbať. Kaitleyn podišla k jej kmeňu a všimla si otvorený tunel. 


„Šikovný, zlatko," pohladila kocúra po srsti, „vedela som, že mi chceš pomôcť!" Kocúr pod jej dotykom mierne zapriadol a ona vošla do otvoru. Zniesla zo seba splývajúce zaklínadlo. Už ju môže byť vidieť. 


Tajné dvere sa zatvorili a kocúr ostal za nimi. Budú sami dvaja, zoči-voči. Po toľkých rokoch. Srdce mala v žalúdku, ruky sa jej potili. Nadýchla sa a vykročila. 



Pozn. autorky:


Názov kapitoly rovnaký ako v knihe Harry Potter a väzeň z Azkabanu, str. 164.


** Na Pottermore sa uvádza, že James Potter bol triafač, ale vo filme bolo, že je stíhač. Mne sa tomto prípade viac páči filmová verzia, takže som z Jamesa urobila aj u seba v poviedke stíhača. O tom, či Sirius hral metlobal, som sa nedočítala, ale tak pre potreby poviedky, som z neho zase urobila triafača. 


*** Podľa Pottermore, Minerva McGonagallová hrala na poste triafačky, keď chodila do Rokfortu. V siedmom ročníku, ale utrpela vážne zranenie a už hrávať nemohla. Ostala však veľkým metlobalovým nadšencom a fanúšikom Chrabromilského tímu. (Dokonca aj potom, čo sa stala riaditeľkou, len tak pre informáciu, ale to je momentálne zatiaľ pre túto poviedku bezpredmetné, keďže v takom čase sa poviedka neodohráva). 


Dúfam, že sa Vám kapitolka páčila a v ďalšej sa odohrá niečo veľké, určite tušíte, že čo :)


Mimochodom začala som písať ešte jednu kapitolovku, ktorá je tak trocha Romione, ale aj Dramione. Nemala by byť veľmi dlhá a možno bude aj trocha interaktívna, uvidím ešte ako to dopadne. Môžete si však prečítať prvé dve kapitoly —-> http://www.wattpad.com/story/40366957-opposites-attract

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro