„Nepáči sa mi žiť takto, takto!

Tak ako keby to nebolelo,

akoby sa to nikdy nestalo.

Topiť sa v tichých slzách,

a s tvrdými rukami sa hrabať v piesku.

Nepáči sa mi zraňovať toho, koho milujem,

nepáči sa mi, že sa cítime osamotení,

aj keď žijeme jeden vedľa druhého!"

(Malú feat. Abél Pintos – Oncemil)

10. jún 1981

Pol roka ubehlo ako voda. Deti rástli ako z vody a Lily a James sa naďalej schovávali a stále riešili to, kto bude strážcom ich tajomstva. Kaitleyn vedela, že to riešia hlavne so Siriusom a ona už niekoľkokrát navrhla Remusa, ktorý sa musel skrývať tiež, lebo Ministerstvo mágie ešte viac zasahovalo a zatýkalo čarodejníkov, ktorí sa niečím previnili. Remus sa samozrejme neprevinil ničím, ale to že bol vlkolakom, v ich očiach automaticky z neho robilo zlú osobu. Kaitleyn si bola istá, že Remus by svojich priateľov nezradil. Sirius navrhol aj Petra, ale James o tom chcel poriadne popremýšľať. Dokonca sa ponúkol aj samotný Albus Dumbledore, ale James akosi podvedome stále trval na Siriusovi, ktorý bol jeho najlepším priateľom.

Dnes sa však Kaitleyn snažila vypustiť všetko zlé, čo sa dialo okolo nich a to z toho dôvodu, že Sophie mala svoje prvé narodeniny. Už sama urobila pár krokov a dokonca aj niečo mumlala. Bola rozkošná a Kaitleyn pre ňu chcela krásne narodeniny, kde pozvala všetkých, ktorým na Sophii naozaj záležalo.

„Áno a dneska si už veľká, máš jeden rok," vysvetľovala jej, keď jej obliekala ružové šatôčky. „Taká veľká," usmiala sa a pobozkala dcérku na líčko. Sophie sa zasmiala a zatvárila sa, akoby ju pochopila. „Mamička ťa veľmi ľúbi, veľmi," usmievala sa na ňu.

„Kaily," Sirius vošiel do detskej izbičky a usmial sa na obe. „Za chvíľku tu už všetci budú, ste pripravené."

„Áno," prikývla.

„Ach, ty moja nádherná princezná," Sirius vzal dcérku do náručia a pobozkal ju na líčko tiež. „Ocková princeznička, najkrajšia," usmieval sa na ňu. Sophie sa usmievala na neho a niečo si mumlala naďalej popod nos.

„Sirius," oslovila ho Kaitleyn a upratala pár hračiek, ktoré sa váľali po zemi.

„Stalo sa niečo, láska?" spýtal sa jej.

„Áno," prikývla.

„Kaily, čo sa deje?"

„Nie je to zlá správa," povedala mu a napravila Sophie ešte mašličku vo vláskoch. „Iba som ti chcela povedať, no viem to už pár dní, len som čakala na nejaký pekný a vhodný moment, aby som ti povedala, že Sophie bude mať čoskoro súrodenca a..."

„Čože?"

„No áno, bábätko na ceste," usmiala sa na neho.

„Vážne? To, to je úžasné," nahol sa k nej aj so Sophie a pobozkal ju na pery. „Počula si to, princezná, budeš mať bračeka."

„Alebo sestričku," dodala Kaitleyn.

„To je tak úžasné," radoval sa Sirius, ale Kaitleyn sa tvárila trocha smutne. „Čo sa deje, Kaily?"

„Nie som si istá, či je vhodná doba," povedala smutne. „Ak sa naozaj staneš strážcom tajomstva Potterovcov, tak budeme v ohrození. My všetci a..."

„Kaily," jemne ju oslovil. „Nikdy by som neohrozil svoju rodinu, ver mi. S Jamesom niečo vymyslíme. Nájdeme vhodnú osobu a nebudem to ja. James to chápe, len nikomu inému nedôveruje toľko, čo mne."

„Ja viem, ale..."

„Láska, poď, užijeme si oslavu malej Sophie," usmial sa na ňu. „Naši jej poslali tiež nejaké darčeky."

„To je pekné," prikývla, aj keď Siriusových rodičov nemala rada. Odkedy sa ale narodila Sophie, tak sa angažovali, bola jediná vnučka, pokračovateľka rodu. Dievčatko si obľúbili a často ich navštevovali. Kaitleyn si s nimi však nikdy nesadla a Sirius sa vždy hneval, keď prišli. Ale kvôli Sophie to tolerovali. Dievčatko malo právo poznať svojich druhých starých rodičov.

***

31. júl 1981

Na konci júla slávili aj narodeniny malého Harryho a Nevilla. Spoločne so Sophie boli dokonalá trojica pre svoje mame, ktoré si vysnili, ako spolu budú chodiť na Rokfort a budú najlepší priatelia, tak ako si to kedysi vysnili.

Kaitleyn sa zaguľacovalo bruško, v ktorom nosila ďalší veľký poklad. Tak trocha si priala chlapčeka, ale hlavne si priala, aby bolo dieťatko krásne a zdravé. So Sophie bola vždy toľko nadšená. Stále sa s ňou hrala, rozprávala, tvárila s ňou všetok čas, keď Sirius riešil veci ohľadom Fénixovho Rádu. Sophie sa stala jej novou najlepšou priateľkou, lebo Lily a Alice mali vlastné radosti i starosti a už spolu netrávili každý deň na Rokforte.

Lily skoro prethla Siriusa, ktorý krstnému synovi na prvé narodeniny kúpil detskú lietajúcu metlu. Hodila po ňom knihu a Sirius sa zabával. Veľmi mal Harryho rád a želal si, aby pokračoval v metlobale, rovnako ako jeho otec.

Jamesovi sa samozrejme hračkárska metla neuveriteľne páčila.

„Sú to cvoci," hnevala sa Lily, keď Harry trocha letel na metle a zhodil otrasnú vázu, ktorú mala v obývačke. „Ale no dobre, tá váza je strašná. Je od Petunie, vieš..."

„Bola desná," zasmiala sa Kaitleyn. „Naši manželia sú svojím spôsobom ešte stále malé deti," podotkla.

„Viem, sú trocha nezodpovední," posťažovala sa Lily. „Toto skrývanie ma už nudí. Chcela by som Harryho vziať aj na poriadnu prechádzku, ale nemôžem. Kedy sa to už všetko skončí?"

„Ja viem, Lil, aj mne to ide na nervy. Sophie a Harry by mali vyrastať úplne inak," riekla jej Kaitleyn.

„Musíme ísť!" Do kuchyne vošli Sirius s Jamesom a podali manželkám deti.

„Čo sa stalo?" pýtala sa Lily.

„Teraz nie, Lil," riekol jej James a krátko ju pobozkal.

„Sirius!" zaúpela Kaitleyn.

„Vrátime sa, Remus tu s vami ostane, dá na vás pozor," pohladil ju po vláskoch, žmurkol na Sophie a potom s Jamesom odišli.

Dievčatá boli nervózne a tak sa Remus hral s deťmi. Mal ich oboch veľmi rád, bral Sophie ako svoju neter a Harryho ako svojho synovca. Rád sa s nimi hrával a tiež nemal tušenie, čo sa stalo. Povedal dievčatám iba toľko, že James dostal súrnu správu z Fénixovho Rádu a tak obaja museli odísť.

Čas akoby sa nehýbal.

Keď sa James a Sirius vrátili, bola už dávno noc. Sophie a Harry už dávno spali. James i Sirius vyzerali dosť zlomene a zničene.

„Ach," Kaitleyn silno objala Siriusa, keď videla, že sa vrátil celý. „Čo sa vlastne stalo?"

„Asi by si si mala sadnúť," povedal jej.

„Nie!" namietla.

„Kaily!"

„Nie, hovor! Ide o moju mamu?"

„Nie!"

„Tak hovor," žiadala ho. „Prosím, aj keď to bude bolieť, hovor," plakala a pritom netušila, čo sa deje, ale videla, že aj Siriusovi sa v očiach lesknú slzy.

„Ide o Franka a Alice..."

„Sú mŕtvi?" zafňukala Kaitleyn.

„Nie, ale..."

„Do pekla, Sirius!" sotila do neho. „Čo je s Alice a Frankom, čo?"

„Upokoj sa," odtiahol ju od Siriusa Remus.

James sa ujal slova. „Napadli ich smrťožrúti. Lestrangeovci a bol tam s nimi aj mladý Barty Crouch. Zatkli sme ich. Mučili Alice a Franka..."

„Mučili?" Lily zalapala po dychu.

„Mučili ich Cruciatusom..."

„Ale, to, to znamená," Kaitleyn bola liečiteľka a dobre vedela, čo spôsobuje Cruciatus. „Sú u Munga, však?"

„Áno," prikývol James.

„Musím tam ísť!"

„Ty nikam nejdeš!" skríkol na ňu Sirius.

Otočila sa na neho a vyvalila na neho oči. „Choď do pekla! Alice a Frank môžu mať navždy poškodenú myseľ! Ja odchádzam k Mungovi! Čo si budeš robiť ty, mi je srdečne jedno! Lily dohliadni mi na Sophie." A potom otvorila dvere od domu a odmiestnila sa skôr, ako stihol niekto zasiahnuť.

„Je zlomená," povedal Remus Siriusovi.

„Kto by nebol," plakala Lily v Jamesovom náručí. „Však budú v poriadku?"

Ani jeden z mužov jej neodpovedal. A Lily odpoveď v skutočnosti nepotrebovala. Vedela, že nemôžu byť v poriadku, keď ich mučili Cruciatusom. Sirius zamieril von a aj on sa odmiestnil za Kaitleyn k do nemocnice svätého Munga.

***

3. máj 1998

„Kaitleyn!" Sirius sa snažil prebrať svoju manželku, ktorá po tom všetkom odpadla do jeho náručia.

Otvorila oči a pozrela sa na neho. „Bol to len zlý sen?" spýtala sa ho pošepky. Jej hlas bol akýsi slabý a akoby bol vzdialený.

„Nie, ale už je po všetkom," zovreli ju vo svojom náručí. „Je po všetkom. Vyhrali sme. Voldemort je mŕtvy a väčšinu smrťožrútov už pochytali. Je koniec!"

„Sophie? Harry?"

„So svojimi priateľmi," ukázal Sirius stranou.

Presvedčila sa, že sú naozaj v poriadku. Videla pri nich aj svoju mamu a bola rada, že je v poriadku aj ona. Nuž aj tak sa nemohla zbaviť zlých pocitov a hlavne sa nedokázala vyrovnať s tým, čo sa stalo.

„Neviem, či to zvládnem," objala Siriusa. „Remus a Dora sú mŕtvi a okrem toho všetkého, som urobila niečo, čo neviem pochopiť. Zabila som človeka, Sirius!"

„Zabila si odpornú hnidu!" Sirius sa od nej odtiahol, aby jej to povedal priamo do očí. „Zabila si niekoho, kto nás pripravil o nášho priateľa a kto by ďalej zabíjal, keby si ho nebola zabila..."

„Nemôžem," rozplakala sa. „Neviem s tým existovať ja..."

„Kaily, zvládneme to, dobre," usmial sa na ňu. „Žijeme, naše deti žijú, aj Harry je v poriadku a Teddy..."

„Teddy," zafňukala. „Ďalšia sirota kvôli vojne, chudák Teddy. Ale tento raz nikomu nedovolím, aby mi zakázal sa o neho starať!"

„Postaráme sa o neho," prikývol Sirius a znova ju objal. Objímal ju tak dlho, že ani netušil, či prešli iba minúty, alebo hodiny.

Hrad bol v strašnom stave. Niektorí boli prevezení do sv. Munga pre zranenia a niektorí sa rovno pustili do renovácie hradu. Iní smútili za členmi svojich rodín.

A oni tam iba stáli, uprostred ruín a objímali jeden druhého. Obaja to potrebovali. Bolo síce po všetkom, ale predsa len to nebolo také jednoduché. Veľa stratili. Tak veľmi veľa, že ani jeden z nich si nebol istý, či ešte zvládne ďalej fungovať. Mali jeden druhého, mali svoje deti, rodinu, ale aj napriek všetkému im vojna vzala veľmi veľa. Časti ich sŕdc a donútila ich zobrať život. Síce zlým ľuďom, monštrám, ale predsa len to spôsobilo, že časť ich duše sa navždy niekam stratila. Duša ani jedného z nich už nebola kompletná.

***

Potom, čo Kaitleyn takmer nepustila z náruče Sophie a ani Harryho, Sirius jej povedal, že ich môže na Rokforte nechať, že im už nič nehrozí. Kaitleyn napokon prikývla, lebo veľmi túžila vidieť aj Hope. Ale vidieť Hope a Teddyho znamenalo, povedal Andromede tú najhoršiu správu na svete.

Keď stáli pred jej domčekom a ruka v ruke zaklopali na dvere, Andromeda im otvorila takmer okamžite, akoby sa od vchodových dverí nepohla od doby, čo sa snažila v nich zadržať svoju jedinú dcéru.

„Sirius, Kaily," pozrela sa na nich a vpustila ich dnu.

Kaitleyn sa nedokázala na ňu pozrieť. Priveľmi to bolelo. Rozbehla sa hore schodmi do detskej izby Teddyho, kde našla obe deti hore v postieľke.

„Hope," objala dcérku, konečne bola znova s ňou. A potom sa pozrela na Teddyho a vybrala ho z postieľky. „Srdiečko."

Zdola počula Andromedin výkrik, čo znamenalo, že Sirius jej povedal, čo sa stalo. Počula taký hrozný výkrik, že samej jej to podlomilo kolená a znova sa rozplakala s Teddym a Hope v náručí.

Andromeda dole plakala, kričala na Siriusa, volala na Doru. Bolo to také hrozné, že Kaitleyn sa iba krčila v kúte izby s dvoma detičkami. Jej bolesť bola taká silná. Stratila najlepších priateľov, ale bolesť, ktorú cítila Andromeda musela byť ešte horšia. Absolútne neopísateľná. Nedávno stratila manžela a teraz aj jedinú dcéru a ešte aj zaťa. Kaitleyn to tak veľmi bolelo, ale nebola schopná zísť dole a niečo Andromede povedať. Cítila sa vinná za to, že Nymphadora a Remus zomreli. Nikdy nechcela, aby sa niečo také strašne stalo.

„Zlatko," Sirius vošiel do detskej izbičky a Hope sa k nemu rozbehla. Chytil ju do náručia a objímal ju, akoby ju už nikdy nemal vidieť.

„Pječo mamka plače toľko?"

„Je veľmi smutná," riekol jej Sirius a prisadol si ku Kaitleyn na zem.

„A Andromeda?"

„Zamkla sa v Dorinej detskej izbe, nezabránil som tomu," povedal jej a oprel si hlavu o jej rameno, pričom pohladil Teddyho po hnedých vláskoch. „Ostaneme pár hodín tu, dobre?"

„Áno, ostaňme," prikývla.

Hope sa schúlila v Siriusovom náručí a Kaitleyn stále objímala malého Teddyho. Dívala sa do jeho očí, do Remusových očí a keď sa chlapček na okamih usmial, videla aj jeho úsmev. Chlapček mal noštek ako jeho mama. A bol taký krásny a ona bola odhodlaná, dať mu všetku lásku sveta. Aj keď mu nikdy nenahradí rodičovskú lásku. Ale pohľad do jeho očí ju trocha upokojoval.

Remus a Nymphadora neodišli úplne, tak ako nikdy neúplne neodišli Lily a James. Žili v tých najdôležitejších, v tých ktorých ochraňovali. U Harryho zvíťazili, porazili zlo. A čo čakalo na Teddyho Lupina, nikto netušil...

Kaitleyn si pamätala, či si Nymphadora želala pre svojho syna. Lepší, krajší svet. Nymphadora kvôli tomu zomrela a hoci sa Kaitleyn cítila polámaná na márne kúsky, chcela priateľke splniť jej sen.

Dúfala, že teraz ten krajší svet pre nich všetkých nastane.

Len netušila, či po toľkých odlúčenia, stratách, bojoch a smútku,v ňom budú schopní žiť.    

Pozn. autorky:

Je už síce po všetkom, ale stopy, ktoré to všetko v nich zanechalo, spôsobujú, že sa cítia hrozne. Osamotene, zlomene, nešťastne... ale možno sa to jedného dňa trocha zlepší ... :/

Na fotografií je Remus z mladosti s malou Sophie <3