„Mama, ďakujem ti za to, kým som,

ďakujem ti za všetko, čím nie som. 

Odpusť mi slová nevyslovené,

za časy, kedy som zabudla."

(Il Divo – Mama)

7. január 1973

Na druhý deň sa Kaitleyn podarilo na hodine odzbrojiť svojho protivníka. Bol ním Sirius a hoci ho troška upodozrievala, že jej pomohol, zabralo to. Profesorka Trimmelová ju síce nepochválila, ale aspoň celú hodinu sa k nej nesprávala ako k menejcennej. 

Keď vyšli z triedy, chcela sa Siriusovi za všetko poďakovať, ale pred triedou postávala jej mama, profesorka McGonagallová. „Môžeme si spolu pohovoriť?" spýtala sa jej. 

„Samozrejme, mami," prikývla Kaitleyn a Minerva ju viedla do svojho kabinetu. Ukázala jej na stoličku a tiež aj na keksíky v miske. 

„Čo sa deje, mami?" pýtala sa jej Kaitleyn prekvapene, lebo to muselo byť niečo dôležité, inak by to isto počkalo až do večere.

„Prečo si mi nepovedala, že profesorka Trimmelová sa k tebe správa tak nepekne?" spýtala sa jej Minerva a tvárila sa veľmi vážne.

„Ja neviem, mami, ona nie je moc dobrá na nikoho. A okrem toho, ty vieš, že mi tá Obrana proti čiernej mágií skoro vôbec nejde, tak som si myslela, že je na mňa taká preto, lebo som drevo," vysvetľovala jej Kaitleyn a vzala si jeden keksík z misky. 

„Je na teba odporná iba preto, lebo si moja dcéra," odvetila jej matka, „a ešte si ma vypočuje, hoci je profesor Dumbledore proti, ale jednoducho nikto ti nebude bez dôvodu ubližovať!"

Kaitleyn mala pocit, že jej mama sa pokúša potlačiť slzy. „Mami, ty si s ňou mala nejaký konflikt? Pretože nehovorí o tebe veľmi pekne."

„Áno, zlatko," prikývla Minerva, „vieš, že Beatrice a ja sme spolu chodili do školy a povedzme, že sme sa nemali veľmi v láske. A tak sa to stupňovalo, samozrejme, že medzi to sa ešte zaplietli problémy s chlapcami," spomínala a mierne sa uškrnula, „keď sme boli v piatom ročníku, tak som jej prebrala frajera."

„Môjho ocka?"

„Nie," pokrútila hlavou Minerva, „to bolo až o dosť neskôr. Toto sa stalo ešte na škole a myslím si, že Beatrice mi to nikdy neodpustila. A okrem toho vždy chcela učiť na Rokforte a uchádzala sa v tom isto roku ako ja o post profesorky Transfigurácie a profesor Dumbledore vybral mňa. A to už bolo na ňu asi moc. A teraz  keď sem prišla, som zistila, že je stále slobodná a nemá ani deti. A myslím, že aj to jej vadí, že ja mám teba. Že aj toto je záležitosť, v ktorej som nad ňou, akoby som to povedala, no, vyhrala."

„Chápem," prikývla Kaitleyn, hoci svoju mamu ešte nikdy nepočula takto hovoriť. 

„Kaily, aby si to chápala, ja proti Beatrice momentálne vôbec nič nemám. To, čo sa stalo, keď sme boli deti, bolo, lebo sme boli deti. Keď sme sa uchádzali o post profesorky, tak som mala lepšiu kvalifikáciu, pretože som v tej dobe pracovala na tom, aby som sa stala animágom. Pre vedecké účely. A to, že mám teba, je najkrajšia vec v mojom živote. A v podstate mi je Beatrice ľúto. Že sa jej nepodarilo mať rodinu. Pre ženu to je asi veľmi smutné. Už predsa nie sme najmladšie."

„Podľa mňa si ešte celkom mladá," usmiala sa na ňu dcéra a vzala si ďalší keksík. 

„Kaily, pohovorím si s Beatrice a vysvetlím jej, že keď k tebe ešte niekedy bude hrubá, tak pocíti moje pazúry," žmurkla na ňu Minerva. 

„Nemusíš, mami," odvetila jej Kaitleyn, „okrem toho som už to odzbrojovacie zaklínadlo zvládla."

„Ja viem," prikývla Minerva, „včera, v prázdnej triede Transfigurácie s pánom Blackom, však?"

„Ty, ty to vieš?"

„Viem všetko, čo potrebujem vedieť, Kaily," Minerva na ňu žmurkla, „mala by si ísť, bude zvoniť na hodinu."

Kaitleyn sa postavila zo stoličky, zobrala si ešte jeden keksík a usmiala sa na mamu. Minerva vstala tiež. „Ďakujem, mami."

„Veľmi ťa ľúbim, Kaitleyn," usmiala sa na ňu mama a pobozkala ju na líce. 

„Aj ja ťa veľmi ľúbim, mama," opätovala jej dcéra úsmev a potom sa rozbehla z jej kabinetu. 

***

Po vyučovaní, našla Kaitleyn Siriusa a jeho partiu pod veľkým dubom pri jazere. Sebavedomo k ním kráčala a potom zastala priamo nad Siriusom, ktorý si prezeral knihu o Transfigurácii, čo ju mierne prekvapilo, lebo tá kniha nepatrila medzi povinnú literatúru k tomto ročníku. „Môžem s tebou hovoriť?" spýtala sa ho.

Sirius okamžite vstal a hodil knihu Jamesovi. „Jasnačka," oprášil si habit.

„O samote," dodala Kaitleyn a odišli pár krokov od jeho partie. Postavila sa pred neho a usmiala sa na neho. „Chcela som sa ti poďakovať. Neviem, čo si dnes na tej hodine urobil, že som ťa zvládla odzbrojiť. Ale vážne ďakujem."

„Nič som neurobil, Kaily. Zvládla si to naozaj sama," žmurkol na ňu.

„Neverím ti," uškrnula sa na neho, „ale ďakujem."

„To nestojí za reč, naozaj nie," vravel jej Sirius. 

„Máš vo vlasoch list," zasmiala sa Kaitleyn, keď si to všimla. Sirius si okamžite rukou vošiel do vlasov. „Počkaj, vyberiem ti to," smiala sa ďalej, keď videla, ako s tým bojuje. Nahla sa k nemu a potom mu vybrala list z vlasov. „Čo stvárate s tou pokročilou knihou Transfigurácie?" spýtala sa ho.

„Snažíme sa nájsť kúzla, ktorými premeníme Snapa na obrovského netopiera," zasmial sa Sirius. 

„Sirius," Kaitleyn si spomenula, čo sľúbila Lily, „prestaňte tomu chlapcovi robiť zle. Ja viem, že je celkom nepríjemný, ale Lily ho má rada a veľmi ju to trápi."

„Žartoval som, Kaily," prikývol Sirius, „iba som tam hľadal niečo na domácu. Knihovníčka mi tu knihu poradila."

„Ja viem, že si žartoval, ale aj tak ťa o to žiadam. Dohovor Jamesovi. Asi sa vám to vidí ako zábava, ale mne to skorej príde ako šikanovanie. Prosím."

„Fajn," prikývol Sirius.

„Uvidíme sa," sledoval ju ako sa vracia späť ku škole. On sa vybral na druhú stranu späť k priateľom. Sadol si na to isté miesto a vzal do rúk znova učebnicu. 

„Čo chcela?" pýtal sa ho James.

„To je osobné," odvetil mu Sirius, „ale pripomenula mi, aby sme nechali na pokoji Snapa a vyzvedala, čo robíme s touto knihou."

„Nič si jej dúfam nepovedal?"

„Za koho ma máš, James, samozrejme, že nie! O knihe som si vymyslel, že ju potrebujem na domácku a na to skočila. A o Snapovi som ako tak sľúbil, že mu dáme pokoj."

„Ale nedáme," uškrnul sa James. 

„Uvidíme, čo nám ten slizký idiot zase vyvedie. Mám pocit, že ona a Lily si myslia, že my robíme výlučne zle jemu, ale čo všetko vyvádza on nám, to nikto nevidí," vravel Sirius. 

„Raz sa ťa pokúsil zakliať," pridal sa do rozhovoru Remus, „a ty jeho asi stopädesiatkrát?" 

„Ide o pointu," zamračil sa Sirius. 

„Kamoško, si ešte moc mladý na to, aby si počúval nejakú ženskú," zasmial sa James. 

„O netrep, James," uškrnul sa na neho Sirius, „je mi jasne, že žiarliš, lebo Evansová sa baví radšej s tým slizákom ako s tebou."

James sa zatváril, akoby mu práve teraz niekto dal facku. Vzal svoje veci a potom odišiel. Peter utekal za ním, ale Remus ostal sedieť pod dubom so Siriusom. 

„Mám Kaily rád a nikto mi nebude hovoriť, s kým sa môžem a nemôžem rozprávať a koho mám a nemám počúvať," vravel Sirius nahnevane Remusovi. 

„Chápem," prikývol Remus, „Jamesa to prejde."

„To dúfam," odvetil mu Sirius a znova sa začítal do knihy.

***

1. november 1993

Kaitleyn si na druhý deň hneď ráno vypočula mnoho teórii, ako sa Sirius dostal do hradu, že z toho bola taká unavená. Ráno po raňajkách ju vyhľadal Remus. 

„Bol za mnou Snape," povedal jej, „je presvedčený, že som Siriusovi pomohol ja."

„A pomohol?" spýtala sa ho. „Prepáč, Remus, nemám náladu. Môj otec z toho obvinil mňa a pritom ja nemám ani len potuchy, prečo sa Sirius chcel dostať do klubovne. Do klubovne, kde nikto nebol, lebo bol Halloween!"

„Možno stratil pojem o čase," vravel jej Remus.

„Nestratil," pokrútila hlavou, „to je jedno. Kašli na Ufňukanca, on nič lepšie nevie."

„Kaily, si v poriadku?" spýtal sa jej ustarostene.

„Nie, nie som, mala by som byť?" zvýšila hlas. „Je na úteku už štyri mesiace a je blízko Rokfortu zjavne a nepokúsil sa ma navštíviť, neposlal mi žiadnu správu, nič. Akoby som neexistovala! Mám byť z toho v poriadku?"

„Ach, Kaily," Remus ju objal a ona sa rozplakala. „Určite sa iba snaží ťa neohroziť. Nechce, aby si mala problémy z toho, že on ušiel z väzenia. Nechce ohroziť teba a Sophie."

Kaily sa od neho odtiahla a rýchlo si zotrela slzy. „Alebo ma nenávidí za všetko, čo som urobila, lebo o tom vie. Musím ísť do ošetrovne, Remus," rozlúčila sa s ním. 

Chcela zísť dole schodmi, keď oproti nej kráčala jej mama a pohľadom jej naznačila, že sa musia porozprávať. Kaitleyn počkala, kým vyjde hore schodmi a potom mlčky kráčala dva kroky za ňou do jej kabinetu, ktorý mala stále na rovnakom mieste. 

„Plakala si?" spýtala sa jej Minerva. 

„Nie," pokrútila Kaitleyn tvrdohlavo a potom prešla k oknu a hľadela von oknom a čakala, čo jej mama chce povedať. 

„Mne nemusíš klamať, poznám ťa," povedala jej Minerva pokojne. „Chcem, aby sme sa konečne porozprávali."

„A o čom chceš rozprávať, mama? Nemám znova chuť vysvetľovať ti, že je Sirius nevinný a že zatkli toho nesprávneho a že mi zničili celú moju rodinu. Že som bola slabá, chorá, ubolená, prišla som o neho, o syna, o Lily a Jamesa, nemohla som si nechať Harryho a preto som dala Sophie do sirotinca, lebo som to už nezvládla. Potrebovala som ju chrániť od nášho sveta. Pretože som nechcela, aby sa na ňu pozerali ako na dcéru vraha. Už som to povedala za týchto pár mesiacov toľkokrát. Čo ešte chceš počuť? Nepomohla som Siriusovi včera do hradu! Netuším, prečo sa chcel dostať do klubovne, neviem to, neviem! On nechcel vidieť mňa, on nechcel vidieť mňa!" zúfalo sa rozplakala. 

Minerva bola okamžite pri nej a objímala ju. Kaitleyn vzdala svoju tvrdohlavosť a po dlhej dobe svoju matku silno objala. „Mami," zalapala po dychu a silno potiahla nosom. „Mami, pomôž mi, prosím ťa, lebo sa zbláznim."

„Som tu, Kaily," pohladila ju matka po vlasoch. „A ani nevieš, ako ma bolí vidieť ťa takto. Ako ma to bolelo, keď sa to všetko stalo. Sama si mama a sama dobre vieš, aké je to vidieť svoje dieťa nešťastné."

„Nie, úplne," odvetila Kaitleyn smutne, „ja som svoje dieťa opustila, nezvládla som to, nezvládla. Nevieš, aké výčitky svedomia mám. Prečo sa mi toto muselo stať? Prečo?"

„Ja neviem, zlatko," pokrútila Minerva hlavou, „keby som ti tak mohla pomôcť."

„Môžeš," povedala Kaitleyn potichu. „Ver mi! Ver všetkému, čo ti hovorím o Siriusovi. Buď na mojej strane, pretože nikto na nej nie je."

„Chceš mi to všetko porozprávať podrobne, tak ako si chcela pred rokmi a nepočúvali sme ťa s Albusom?" spýtala sa jej Minerva.

„Áno," prikývla Kaitleyn, „ale iba tebe."

„Samozrejme."

„Ďakujem, mama," Kaitleyn sa od nej odtiahla, ale stále ju držala za ruku. 

„Tak veľmi si mi chýbala, Kaily. Myslela som si, že sa zbláznim, keď som nevedela, kde si a čo robíš. Mala som byť na tvojej strane. Prepáč mi to," vravela jej Minerva.

Kaitleyn sa pozrela na ženu pred sebou. Jej tvrdá a prísna matka mala slzy na krajíčku, bola smutná a ustarostená. Plná výčitiek a nešťastná. A ospravedlňovala sa jej, čo sa často Minerve McGonagallovej nestávalo. Väčšinou mala vždy pravdu. Ešte nikdy nevidela svoju mamu takúto nešťastnú. 

„Aj ty si mi chýbala," pripustila Kaitleyn, pretože to bola pravda. „A áno, mala si byť na mojej strane. Ale na druhej strane si nemyslím, že by to nejako veľmi pomohlo, keby si bola. Na tom súde, nehlasovala si proti nemu a Dumbledore tiež nie. A aj tak to nepomohlo."

„Pomohlo by to," odvetila jej Minerva, „keby sme si mysleli, že je Sirius nevinný, ako si nám to hovorila, neodišla by si."

„Možno, ja neviem," povzdychla si Kaitleyn. „Prepáč mi to, mama. Všetko."

„Pozri, Kaily, odteraz máš spojenca, mňa. Porozprávajme sa a povedz mi všetko. Dlžíme si to," vážne sa na ňu pozrela Minerva.

„V poriadku," prikývla dcéra, nadýchla a porozprávala jej všetko o tom, prečo je Sirius nevinný, prečo odišla, čo robila celé tie roky. Jej matka ju napäto celý čas počúvala. Potom ju znova objala a nechala ju vyplakať sa. A Kaitleyn sa zrazu cítila o niečo lepšie. 

Pozn. autorky:

Jedna z dôležitých kapitol v poviedke, teda aspoň podľa mňa. Kaitleyn konečne našla cestu k svojej mame a teraz už budú na jednej lodi. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila, budem rada, ak zanecháte komentár, či už pozitívny, alebo negatívny. A potom ešte jedna kapitola, kde sa pozrieme na dva metlobalové zápasy, lebo kto nie je fanúšikom metlobalu, všakže? A potom nás už čaká 14 kapitola a veľké stretnutie. 

Pustite si pieseň je krásna, je o mamách :)