„V tvojom objatí som našiel nebo.

A ja v tvojich očiach vieru.

Si to ty, iba ty,

dôvod, pre ktorý žijem.

Bola si to ty, iba ty,

žena, o ktorej som vždy sníval.

Môj hriech si ty,

vždy ťa budem milovať."

(Reik feat. Maite Perroni – Mi pecado)

19. septembra 1979

„Chcel si so mnou vraj o niečom hovoriť?" Kaitleyn prišla na Rokfort. V riaditeľni na ňu čakal otec a jeho výraz bol dosť povädnutý, priam smutný. Takého ho zvyčajne nevydávala, takže to pre ňu bolo prekvapujúce.

„Sadni si," požiadal ju.

„Ak niekto zomrel..."

„Bolo to už dávno," riekol jej. „Dnes je výročie od smrti Ariany, mojej sestry."

Spozornela. Smutne sa na neho usmiala a chcela povedať, že nech je teta Ariana kdekoľvek, určite nie je nešťastná, lebo v nebi predsa ľudia nešťastní nie sú. Akosi jej to ale povedať nešlo.

„Kedysi dávno, keď som skončil sotva Rokfort, cez prázdniny k našej susede prišiel jej synovec. Našou susedou bola Bathilda Bagshotová, áno napísala knihu k Dejinám mágie. A meno jej synovca ti bude tiež známe. Bol ním Gellert Grindelwald."

Kaitleyn na neho vyvalila oči. „Ten Grindelwald?"

„Áno, Kaitleyn, presne ten. Gellert a ja sme sa spriatelili. Bol to skutočne bystrý mladík, mal skvelé nápady, podobné ako ja..."

„Prepáč, ale tomu nerozumiem. Grindelwald bol temný čarodejník, ako mohol mať nápady ako ty?" skočila mu do reči a vyvaľovala na neho oči.

„Gellert bol mysliteľ, Kaily," rozprával jej, „Boli sme mladí, pátrali sme po rôznych veciach, napríklad po Daroch smrti, poznáš tú rozprávku však?" spýtal sa a ona prikývla. „V tej dobe som mal na starosti svojho brata Aberfortha i Arianu. Moja matka už bola mŕtva a ja som myslel na iné veci ako na nich dvoch."

Znova smutne prikývla a vyzvala ho pohľadom, aby pokračoval.

„Aberforth mi to vytkol priamo pred Gellertom. On ho nazval malým hlupákom, ktorý sa mu stavia do cesty a rovnako aj mne. Mali sme v pláne zmeniť svet a bolo to vážne hlúpe, teraz to už viem. Chceli sme, aby čarodejníci nežili v utajení, aby som nemusel skrývať svoju sestru, aby sme prevzali nadvládu na muklami, ja viem, je to hrozné a je mi to veľmi ľúto, že som nad niečím takým premýšľal. Ale pochop, Kaily, že som bol veľmi mladý a mladí ľudia robia zlé veci."

„Aj ja som mladá," povedala. „A nepokúšala som sa nikdy ovládnuť svet. Ani Sirius, ani nikto z mojich priateľov."

„Môžem dopovedať ten príbeh?" spýtal sa jej.

„Pokračuj, prosím," požiadala ho.

„Aberforth sa pohádal s Gellertom, vybral prútik a Gellert tiež. Potom použil na môjho brata Cruciatus. To sa ma dotklo, nahnevalo ma to, predsa môj brat... zastal som sa ho a všetci traja sme sa stretli v súboji. Všade bol rachot, blýskajúce sa svetlá, to všetko sme pri tom narobili a ona to proste nezniesla, nezniesla..." Z jeho tváre sa vytratila farba a Kaitleyn tušila, k čomu to viedlo.

„Ariana," šepla.

„Chcela nám očividne pomôcť, ale nevedela ako a ja naozaj neviem, kto z nás to urobil. Mohol to byť hociktorý z nás, ale to nič nezmenilo na fakte, že ona bola mŕtva."

Potom sa mu zlomil hlas a klesol na stoličku. Kaitleyn vyhŕkli slzy, bolo jej šialene smutno, nečakala niečo také. „Je mi to veľmi ľúto, tak veľmi ľúto."

„Stratil som ju navždy a bola to iba moja vina," riekol jej.

„Nie, to nebola," podišla k nemu a chytila ho za ruku. „Nie iba tvoja. Nechcel si, aby jej ublížili a ani strýkovi Aberforthovi, ale bola to nehoda, veľmi smutná."

„Nezachránil som ich a preto som sa bál mať inú rodinu, možno to teraz aspoň trocha chápeš," riekol jej.

„Chápem," prikývla. „Len jednoducho potrebujem čas."

„Chcel som, aby si poznala pravdu. Naozaj sa na ňu veľmi podobáš," usmial sa na ňu a pohladil ju po vlasoch. „Určite by ste boli priateľky, mala by ťa rada a ty ju tiež. Máš jej oči, úplne také isté ako ona. Keď si bola menšia a ja som ťa videl, vždy som cítil niekoľko výčitok svedomia. Voči nej, voči tebe. Mrzí ma to, Kaitleyn, skutočne ma to mrzí."

„Bol to Grindelwald," povedala.

„Čože?"

„Podľa mňa to urobil on," zopakovala. „To on vyslovil to kúzlo, to ktoré ju zabilo. Aké iné by to mohlo urobiť? Nemôžeš sa ďalej mučiť."

„Chcel by som tomu veriť, Kaily, ale to nie je také jednoduché," odvetil jej a stisol jej ruku.

„Rozumiem," prikývla úprimne. „Ale chcem, aby si vedel jednu vec. Ja som presvedčená o tom, že to urobil on. Nebol to dobrý človek, predsa. Možno kedysi dávno bol tvojím priateľom, ale už nie je. Ty si sa zmenil, si dobrý človek, záleží ti na ľuďoch a je jedno, či sú čarodejníci, alebo muklovia. On si zvolil inú cestu, lebo mal čierne srdce. Možno sčernelo v tú chvíľu, kedy zabil tvoju sestru..."

Albus Dumbledore pohladil dcéru znova po vlasoch. Nebola si istá, či sa vďaka jej slovám cíti menej vinný, ale bola si istá, že tým, že ho neodsudzuje, mu predsa len aspoň čiastočne robila radosť.

***

20. septembra 1979

Nastal dlho očakávaný deň pre Lily a Jamesa – ich svadba. Kaitleyn a Sirius sa doma pripravovali. Keďže išlo o muklovský obrad, všetci museli prísť spoločenskí oblečení podľa muklovského bontónu.

Kaitleyn mala bledofialové šaty na ramienka, v ktorých ešte nebolo vidieť, že pod srdcom ukrýva veľký poklad. Nikto okrem Siriusa a jej to ešte ani nevedel. Chceli si to nechať ako veľké prekvapenie pár dní po svadbe. Siriusová košeľa ladila k šatám Kaitleyn a práve si obliekal sako, keď si ona zapínala strieborné sandále na vysokom podpätku.

„Cítiš sa lepšie?" spýtal sa jej Sirius. Povedala mu o rozhovore s otcom, ktorý mala, povedala mu všetko, lebo medzi sebou nemali tajomstvá, ale samozrejme s dovolením svojho otca.

„Áno, to čo mi povedal, bolo smutné, ale dnes sa naši najlepší priatelia berú a my máme veľký dôvod na radosť," usmiala sa na neho a pobozkala ho letmo na pery. Vložila si do vlasov venček z kvetov, ktorý mala mať ako družička a potom sa so Siriusom pobrali z domu.

Keď dorazili pred muklovský kostol, v dave ihneď zbadali svojich priateľov. Alice mala rovnaké šaty a rovnaký kvetový venček, lebo rovnako ako Kaitleyn aj ona bola družička. Chlapci mali na sebe smokingy a veľmi im to pristalo. Všetci sa zvítali a v dave zahliadli známych i neznámych ľudí.

Okrem toho si Kaitleyn všimla veľmi veľa aurorov, ktorí sa tvárili ako hostia, ale v skutočnosti tu boli na ochranu tohto dňa a čarodejníkov i muklov, na ktorých by chceli zaútočiť stúpenci Voldemorta. Vedela, že James o nich požiadal a podľa nej urobil naozaj dobre. Nechcela, aby sa opakovalo niečo smutné ako na svadbe Alice a Franka.

„Poďme dnu, James nás isto potrebuje," popohnal ich všetkých Sirius.

James stál v kostole priamo pred oltárom a bol bledý ako stena. Sirius, Remus a Peter ho ihneď poťapkali po pleci. „Tak ako, kamoško?" spýtal sa ho Sirius. „Pohoda, či stres?"

„Neviem," šepol James.

„To zvládneš predsa, berieš si Evansovú," žmurkol na neho Sirius. „Od prvého ročníka sme počúvali o tomto dni ... Raz príde ten deň, kedy si vezmem Lily za ženu a budeme šťastní až do smrti. Budeme mať deti a mačku. Lily Evansová raz bude moja manželka," napodobňoval Jamesa a všetci sa rozosmiali, lebo mu to išlo dokonalo.

„A tak sa stalo, Lily bude tvoja manželka už o chvíľku," usmial sa Remus.

„Sny sa plnia," poznamenal Peter.

„Veru, beriem si Lily," pousmial sa konečne aj James. „Tú Lily, do ktorej som sa zamiloval už vo vlaku po ceste do Rokfortu. Moju vysnenú Lily. Nie je dôvod sa báť, je to skutočné, je to magické a je to krásne. Lily a ja budeme veľmi šťastní a určite jej kúpim tú mačku. A budeme mať deti. Najprv chlapca, ktorý bude ako ja, len oči by mohol mať po nej. Také smaragdové ako má ona..."

„Merlin, ty si ale romantik," zasmial sa Sirius. „Bude to fajn, Paroháč. Ty a Lily ste si boli vždy súdení. Prepáč, že sme to nevideli hneď a odhovárali sme sa ťa od nej, keď ti dávala jasne najavo, že ťa nechce," dodal so smiechom.

„Sirius, nebuď na neho taký," pokarhala ho Kaitleyn. „James, ty si pre Lily ten pravý," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Viem, že budete šťastní. Ona môže byť šťastná iba s tebou. Prepáč, že sme si to všetci uvedomili neskoro. Inak by sme ju nútili k tomu, aby na to rande s tebou išla odkedy si ju o to požiadal po prvýkrát."

„Presne," pousmiala sa Alice a tiež pobozkala Jamesa na líce. „A žili šťastne až do smrti."

Niekto oznámil, že nevesta je na ceste a tak každý zaujal svoje miesto. V kostole začala hrať hudba a centrálnou uličkou kráčal otec Lily a viedol svoju dcéru k oltáru. Lily bola skutočne nádherná, všetky pohľady patrili iba jej. Ten Jamesov bol však najúprimnejší a najkrajší. Tváril sa tak šťastne a spokojne ako ešte nikdy nie. Očividne sa nemohol vynadívať na svoju vyvolenú, ktorá sa už o pár minút stane jeho manželkou.

Kaitleyn žmurkla na Lily a usmiala sa. Lily pristúpila k Jamesovi a muklovský kňaz začal obrad, ktorý bol rozhodne odlišný od toho čarodejníckeho. Kaitleyn sa však kňazove slová o láske veľmi páčili a započúvala sa. Pritom sa usmievala na Siriusa, alebo na budúcich manželov.

Nakoniec si Lily a James povedali svoje áno a kňaz ich prehlásil za manželov. Dali si prvý manželský bozk a vymenili si obrúčky. Kaitleyn a Alice plakali a pritom tlieskali. Celý kostol tlieskal Lily a Jamesovi Potterovcom.

***

„Tak a sme všetky tri vydaté," zasmiala sa Alice, keď trocha s Kaitleyn počas oslavy uniesli Lily stranou a Alice im podávala šampanské. „Na Lily a Jamesa."

„Na Lily a Jamesa," pripili si všetky tri a Kaitleyn sa ako jediná z pohárika nenapila, čo jej priateľkám rozhodne neušlo.

„Nepiješ?"

„Nie, nemám chuť, včera mi nebolo práve najlepšie," klamala im, lebo tento deň patril Lily a nie jej. Nechcela im hovoriť tie skvelé správy dnes, chcela počkať ešte pár dní.

„Neverím ti," odvetila jej Alice. „Žiariš ako slniečko, Sirius sa k tebe správa ešte viac ohľaduplnejšie ako zvyčajne. Si tehotná!"

„Čože?" Lily sa takmer obliala šampanským. „Kaily, vážne? Si?"

„Dobre teda," prikývla Kaitleyn. „Chcela som vám to povedať o pár dní. Nie dnes. Toto je tvoj deň, Lils."

„Neblázni," Lily ju silno objala. „Takže budeme tety, vážne budeme tety?"

„Áno," Kaitleyn sa šťastne usmiala na svoje priateľky. „Budete tie najlepšie tety na svete," dotkla sa svojho bruška a potom žmurkla opäť na ne. „Som tak veľmi šťastná, že si to neviete ani predstaviť."

„Veľmi sa s tebou tešíme," objímali ju obidve.

„Ďakujem."

„Konečne sme všetky naozaj šťastné," riekla Lily. „Možno čoskoro s bábätkom prekvapíme aj my, čo povieš, Alice?"

Alice sa na priateľky zadívala a potom dodala: „My sa s Frankom celkom snažíme, ale zatiaľ sa nedarí. Avšak všetko príde v ten správny čas, no nie?"

„Presne tak, všetko príde vtedy, kedy to má prísť," prikývla Lily. „Nuž aj tak by bolo skvelé, keby naše deti chodili spolu do školy. Raz sme sa už o tom rozprávali, pamätáte sa?"

„Samozrejme," prikývla Alice. „Možno to bude pravda, bolo by to vážne fajn."

„Najlepší priatelia, tak ako my," usmiala sa Kaitleyn. „Ach, dievčatá, ja vás milujem," objala ich obe. „Som taká šťastná, že som šťastná a že ste vy šťastné, som proste nadšená. A budem mať bábätko, chápete to?"

Lily a Alice sa rozosmiali. Nálada bola naozaj úžasná a nákazlivá. Svadba pokračovala ďalej, všetci sa výborne bavili. Samozrejme, že Lily a Alice povedali aj ostatným o tom prekvapení, ktoré sa nachádza v brušku Kaitleyn a všetci jej aj Siriusovi gratulovali.

„Určite to bude Záškodník," prehlásil James, keď už mal v sebe dosť veľa ohnivej whisky.

„Alebo Záškodníčka," doplnil ho Remus.

„To je fakt, mohla by to byť Záškodníčka a môj syn bude Záškodník a potom ich dáme dokopy," vymýšľal James. „Budeš môj svat, Tichošľap."

„Merlin, boli by sme skutočná rodina, Paroháč," Sirius ho objal okolo pliec. Aj on už mal značne vypité. „Ty a ja, skutočná rodina."

Lily a Kaitleyn sa na nich dvoch zadívali a vybuchli smiechom. Alice a Frank tancovali na pomalú pieseň. Remus a Peter sledovali svojich najlepších priateľov a tiež sa zabávali na tom, ako James a Sirius plánujú ako sa stať skutočne pokrvnou rodinou.

„Zrejme im ešte nikto nepovedal, že všetky čarodejnícke rodiny sú navzájom prepojené, hlavne tie čistokrvné, to som čítala," šepla Lily Kaitleyn.

„Je s nimi zábava, tak to nekaz," žmurkla na ňu Kaitleyn a objala ju znova. „Je to úžasná svadba."

***

2. máj 1998

„Práve sme dostali správu od Aberfortha. Deti sú v Rokville, podarilo sa mu ich dostať do bezpečia a oklamať smrťožrútov. Teraz smerujú na Rokfort. Vraj niečo hľadajú, niečo dôležité. Nevzdali to, rovnako ako sme to nevzdali my, aj keď Aberfort si myslí, že to je všetko zbytočné," vravel Remus. „Vraj je Fénixov Rád ukonečný a Veď-Viete-Kto vyhral."

„To by nepovedal," zosmutnela Kaitleyn.

„No tak," Sirius stisol jej ruku. „Aj tí najlepší z nás klesajú na duchu."

„Je to tu, však?" spýtal sa Artur. „Je tu vojna."

„Obávam, že áno, Artur," prikývol Kingsley. „Musíme ísť na Rokfort a uvidíme, čo sa bude diať. Teraz vieme, kde je Harry a teraz to je už konečné. Budeme bojovať, budeme brániť Rokfort a všetkých tých, ktorých milujeme."

„Tak teda poďme," prikývla Kaitleyn a netušila, kde sa v nej zobralo toľko odvahy.

„Niečo si vyjasníme," potiahol ju Sirius stranou.

„Neskúšaj to," požiadala ho a pozrela sa mu priamo do očí. „Nepôjdeš tam sám. Potrebuješ ma, potrebuje ma aj Sophie a Harry."

„Potrebuje ťa Hope!"

„O Hope sa postará Tonksová," riekla mu. „Ona nikam nepôjde, Teddy je ešte veľmi maličký. Sirius, nenúť ma ostať tu."

„Bojím sa o teba, tvoje schopnosti ešte stále občas haprujú," pripomenul jej a ona sa na neho zamračila. „Chcem, aby si bola v bezpečí."

„A ja chcem, aby si v ňom bol ty. Sirius, neostanem ani v Brlohu, ani u Andromedy, nie. Idem s tebou na Rokfort. Ty a ja sme v tom spolu. Celý náš život sme v tom spolu. Ak máme tento raz umrieť, tak spolu!" chytila ho silno za ruku.

Chcel namietať, videla mu to na očiach, ale rovnako videla aj to, že rezignoval. „Zober Hope, pôjdeme požiadať Andromedu, aby na ňu dala pozor."

„Dobre," prikývla celkom pokojne, až jej to prišlo zvláštne.

„Kaily?" Ešte ju zachytil a pritiahol k sebe. Pozrel sa jej do očí. „Ak sa mi znova pokúsiš zachrániť život výmenou za ten svoj, budem ťa neznášať, je ti to jasné?"

„To platí aj pre teba," povedala mu priamo.

„Poď sem," pritiahol si ju do náručia a silno ju objal.

„Tichošľap," mäkko ho oslovila a všetko jej to prišlo. Je to tu, je tu vojna. Budú bojovať, skutočne brániť všetkých, ktorých milujú. Už niet cesty späť. Dnes sa to rozhodne. Dnes jedna strana na dlhú dobu vyhrá. Buď to budú oni a pomstia tak všetkých, o ktorých prišli rukou temnej strany, alebo to bude práve temná strana. A tá predstava ich oboch mučila.

Celý svoj život však mali nádej. Vždy k sebe nakoniec našli cestu. Sirius pobozkal svoju ženu do vlasov. „Nádej stále žije," šepol jej. „Nádej, že raz budeme žiť ako rodina, bez problémov a bez hroziacich bojov. Jednoducho len žiť."

„Jednoducho len žiť," zopakovala jeho slová.

                                                                            ...

Pozn. autorky:

Fotografie sú zo svadby Lily a Jamesa <3 novomanželov bohužiaľ nemám :D ale na poslednej vidieť aj Remusa :D 

Určite ste si všimli v rozhovore Kaily a jej otca, že Kaitleyn zareagovala presne ako Harry, keď sa dozvedela, čo mal Albus Dumbledore kedysi v pláne a tiež mu vytkla to isté, že aj ona je mladá a nikdy sa nepokúšala ovládnuť svet. 

Ďalší týždeň kapitola určite nebude a to preto, lebo cez víkend sa konečne sťahujem do vlastného a cez týždeň mám toho veľa, takže na písanie nebude čas :/ a nič dopredu k FM nemám a aj preto, lebo ma čaká vojna a na to potrebujem trocha lepší duševný pokoj a žeby sa mi do toho veľmi chcelo, nuž :/

Keďže FM je doteraz stále najviac čítaná moja poviedka dovolím si dve reklamy za záver :)

Jedna z nich je FF, ktorú som odštartovala nedávno, volá sa YOUR BROKEN WINGS a nájdete ju na mojom profile ---> https://www.wattpad.com/story/104982445-your-broken-wings-hp-fanfiction

A druhá reklama sa týka môjho vlastného počinu a to Teen fikcie s názvom BOLESŤ, KTORÚ SI SPOSOBILA a tiež ju nájdete na mojom profile, alebo na linku ---> https://www.wattpad.com/story/106610704-boles%C5%A5-ktor%C3%BA-si-sp%C3%B4sobila

To je všetko, pripravte sa na vojnu a ja tiež...!