„Má tvoj život vo svojich očiach,

povedz jej, že ju šialene túžiš vidieť.

Prisahaj jej lásku navždy,

duša neklame,

vieme, že zomrieš kvôli tej žene.

Neexistujú žiadne peniaze, žiadna vzdialenosť,

ani priezviská, ktoré dokážu rozdeliť dve duše,

ktoré sa milujú naozaj.

Pobozkaj ju, objím ju a vysvetli jej,

akoby ťa bolelo, keby si ju mal stratiť."

(Mane de la Parra y Julión Alvaréz – Cuentame)

3. august 1978

Rokfort sa chystal na udalosť, aká ta už ešte nikdy nebola, ale v záujme bezpečnosti to bolo najlepšie riešenie. Na Rokforte sa pripravovala svadba.

Obrad sa mal konať vonku, keďže bolo krásne letné počasie. Svadba nemala byť veľká, pozvaných bolo iba pár ľudí. Snúbenci si mali povedať svoje áno pod bielym oblúkom, ozdobeným kvetmi a tvoril nádherný oltár. Pred ním boli biele stoličky, pár na každej strane a medzi nimi cestička, ktorou bude kráčať nevesta.

Slnko svietilo už od skorého rána, vtáci štebotali a Hagrid upravoval kvety na oblúku i na bielych stoličkách. Potom sa aj on odišiel prezliecť na obrad.

Všetko bolo pripravené a zatiaľ čo nevesta bola poriadne nervózna, vyzeralo to tak, že ženích je nervóznejší ešte viac.

„Pre Merlinové gate, Tichošľap, vzchop sa," smial sa mu James, keď vošiel do izby, kde sa Sirius pripravoval na svadbu. Mal na sebe smoking, kravatu nemal uviazanú a vlasy mal ako hniezdo. A k tomu všetkému bol bledý ako keby celé ráno vracal. Pritom večer pred svadbou bola iba priateľská rozlúčka so slobodou v Chrabromilskej klubovni, ktorá im už síce nepatrila, ale riaditeľ to dovolil. Sedeli, rozprávali sa, niečo vypili, ale išli celkom skoro spať, aby boli na druhý deň čulí.

Ale Sirius aj tak nebol. „Hm, čo?"

„Vyzeráš otrasne," zhodnotil aj Remus.

„Aha," Sirius sa na nich pozrel. „Tá kravata, neviem si to uviazať, ide mi to na nervy."

„Tichošľap, do pekla, si čarodejník," zamračil sa James a potom namieril prútikom na Siriusovú kravatu a tá sa okamžite uviazala tak, ako sa mala. „Ty vážne nie si schopný prečítať si čo i len jednu knihu – Moderné kúzla pre každého krásneho muža? Sú tam super triky."

Sirius neodpovedal, iba na seba hľadel do zrkadla.

„Mali by sme niečo urobiť aj s jeho vlasmi, lebo vyzerajú strašne. Umyl si ich vôbec?" vravel Remus Jamesovi.

„Áno, vyzerá trocha ako Umastenec," zasmial sa James. „Neviem, či sa tento nový vzhľad bude Kaily páčiť, ale povedal by som, že nie."

Sirius opäť nereagoval, akoby bol v tranze a jeho najlepší priatelia to sotva chápali. Nuž ani jeden z nich sa ešte nikdy neženil, takže sa nevedeli úplne vcítiť do jeho kože.

„Haló, Rokfort volá Tichošľapa!" zamával mu James pred očami rukou.

„Potrebujem niečo spraviť s tými vlasmi," povzdychol si Sirius. „A som nervózny. Čo ak si to rozmyslí a nevezme si ma?" spytoval sa ich.

„Tebe šibe!" zhodnotil ihneď James. „Kaily a nevziať si ťa? Teba? Neblázni!"

„Ja neviem, ja by som sa so sebou neoženil," povzdychol si dramaticky Sirius. „Veď som idiot! V škole som tomu moc nedával, teda iba čo sa týka žartíkov a vtipov. Som zo strašnej rodiny, z rodiny, ktorá vyznáva temnú mágiu. Možno to mám v krvi predsa len a jedného dňa ma to tiež pohltí a potom Kaitleyn ublížim. Môj brat je smrťožrút, viem to. A moji rodičia sú pyšní a ja sa dnes žením s Dumbledorovou dcérou a moja rodina o tom ani nevie. Niežeby som ich tu chcel mať, ale... takto som si to nepredstavoval. Proste Kaitleyn by si zaslúžila niekoho z lepšej rodiny, z lepšej krvi a nie niekoho s rodiny Blackovcov. Tá rodina je mor, to meno má nosiť?"

James a Remus ostali ohromení tým, čo povedal. „Možno ste práve vy dvaja tí, ktorí to celé zmenia. Pohľad na rodinu Blackovcov," poznamenal múdro Remus.

„A nie si idiot," dodal James. „Mal si samé vynikajúce z MLOKov a bude z teba auror. Ver mi, kamoško, nie si idiot."

„Krv síce nie je voda, Sirius," prehlásil znova Remus, „ale ty si iný ako tvoja rodina. Vždy si bol. Aj triediaci klobúk to vedel a zaradil ťa do Chrabromilu. Žiadna rodina nie je dokonalá, v každej sú tajomstvá, záhady a ukryté bolesti. Ty si dobrý človek a Kaitleyn si berie toho najlepšieho chlapa, akého poznám. Jedného z mojich najlepších priateľov. Tak sa vzchop, naozaj."

James zatlieskal, keď do izby vošiel Peter. „Zmeškal som niečo?"

„Iba Siriusové výlevy ako nejakej ženy," odvetil mu James a uškrnul sa. „Ale už je v pohode, však Tichošľap?"

„Pripravený oženiť sa s Kaily?" spýtal sa ho Remus a poťapkal ho po pleci.

„On na to bude pripravený vždy," zasmial sa James. „Pretože ona má jeho život vo svojich očiach a on je z nej neustále blázon. Za chvíľku si sľúbia lásku na celý život. A my všetci dobre vieme, že zomiera z tej ženy."

Sirius sa pozrel na svojich priateľov, páčilo sa mu, že sú tu s ním a že to všetko prežívajú s ním. Páčili sa mu ich slová. Bol rád, že ich má. A zo všetkého najviac bol naozaj presvedčený, že sa chce oženiť. Ihneď, okamžite. Nemohol sa dočkať, kedy sa ožení s Kaitleyn.

***

Kaitleyn sa tiež pripravovala na svadbu. Na sebe mala svadobné šaty, ktoré bola vyberať spoločne so svojou mamou a Lily pred pár dňami. Boli biele s jemnou čipkou, korzetové a ona sa v nich cítila ako princezná. Vlasy si nechala rozpustené, aby si na mohla dať závoj, ktorý si ešte nepripla, lebo na to potrebovala pomocníčky.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a jej dve pomocníčky a družičky práve prišli. Na sebe mali bledoružové šaty, aj keď Lily trocha frflala, že sa jej nehodia k vlasom. Podľa Kaitleyn vyzerali obe krásne. Obe sa na ňu usmievali a nenachádzali slov.

„Čo?"

„Vyzeráš vážne nádherné," usmiala sa Alice. „O môj Merlin, nemôžem uveriť, že sa vydávaš už aj ty!" pribehla k nej a silno ju objala. „Si vážne krásna, najkrajšia, krajšia nevesta ako ja."

„Prosím ťa, Alice, netáraj," zasmiala sa Kaitleyn. „Ty si bola ďaleko krajšia, lebo si aj vždy krajšia bola."

„Neviem v akom vesmíre, ale v tomto určite nie," zasmiala sa Alice.

„Alice, ty si bola vážne nádherná nevesta," usmiala sa Lily, ktorá ešte stále stála trocha bokom. „A Kaily, ty si tiež vážne nádherná nevesta. Veľmi sa z vás teším," rozbehla sa k ním a všetky tri sa objali, ale iba veľmi jemne, aby si nepokrčili šaty.

„Nesmieme plakať!" upozornila ich Alice.

„Nemali by sme..." prikývla Kaitleyn.

„Nemôžem uveriť, že pár hodín budem jediná nevydatá," zamračila sa Lily.

„Veď aj teba to čaká," zasmiala sa znova Alice. „Určite už čoskoro. Veď Potter bez teba nevie žiť, odkedy ťa spoznal v prvom ročníku, to je ešte dlhšia doba, ako sa do mňa zamiloval Frank, alebo do Kaily Sirius. Takže vedieš, drahá."

Lily sa pousmiala a prikývla. „S Jamesom sme sa ešte nerozprávali, kedy tá svadba bude. Teraz ho čaká ten výcvik a neviem, možno až potom. Dôležité je, že sme spolu a s našimi priateľmi. S vami."

„To máš veľkú pravdu, Lily," usmiala sa na ňu Kaitleyn. „Pomôžete mi s tým závojom?"

„Samozrejme," prikývli obe naraz a pomohli Kaitleyn na vlasy pripevniť dlhý závoj.

Kaitleyn sa na seba pozrela do zrkadla a naozaj sa cítila krásna. Veľmi dúfala, že výber jej šiat sa bude páčiť aj Siriusovi. Chcela byť pre neho tá najkrajšia nevesta na svete. Dúfala, že ho očarí znova a znova. Tak veľmi sa už tešila na to, že sa stane jeho manželkou. Bude s ním môcť začať svoj život a budú šťastní tak, ako si to vždy predstavovali.

Vôbec jej nevadilo, že svadba nebude obrovská. Chcela ju menšiu, len s ľuďmi, ktorých mala naozaj rada. Chcela pozvať aj Siriusových rodičov, ale on s tým nesúhlasil. Kaitleyn ale nechcela, aby tam bol sám. Preto pozvali aspoň rodičov Jamesa, ktorí sa Siriusa ujali, keď ušiel z domu. Pozvali aj sesternicu Andromedu s manželom Tedom, ale tí nemohli prísť, lebo mala Nymphadora bola chorá. A strýko Alphard sa tiež už nemohol dostaviť, pretože ležal na smrteľnej posteli. Kaitleyn to bolo ľúto, že Sirius na svadbe nebude mať nikoho zo svojej rodiny, ale on nevyzeral, že by si tým lámal hlavu. Povedal jej, že jeho rodina sú aj jeho priatelia a tí tam všetci budú a že o chvíľku bude jeho rodina hlavne ona. A to je dôležité.

„Sirius určite odpadne," zasmiala sa Alice. „Si nádherná, vážne."

„Ďakujem," odvetila jej Kaitleyn. „A odpadnúť by znova nemusel, chcela by som, aby sme sa vzali a nie aby sme ho pol hodinu ratovali."

Lily sa smiala tak hlasno, až sa museli aj Kaitleyn a Alice poriadne rozosmiať. „Práve si to predstavujem," vravela im Lily. „Ako sa Sirius zloží, len čo zbadá svoju nastávajúcu. No krásna to predstava, ale pravda, narušilo by to kúsok tú krásnu svadbu, ktorá určite bude nádherná a dokonalá."

„Áno, tu nehrozí žiadne nebezpečenstvo," Alice sa prestala smiať.

„Ach, Alice," smutne sa na ňu pozrela Kaitleyn a chytila ju za ruku. „Stále mi je ľúto, keď si pomyslím, aká krásna bola tvoja svadba a potom to veľké nešťastie do toho, pokazilo všetko."

„Všetko nie," odvetila Alice. „Mám krásne spomienky na svoju svadbu. A mám aj tragické spomienky. Oboje si budem pamätať do konca života. Hlavne je, že sme stále tu. Frank a ja. My dvaja budeme za každých okolností spolu, vravím vám. Podľa mňa aj umrieme spolu. Pretože život bez Franka si predstaviť neviem..."

Kaitleyn a Lily dobre chápali o čom rozpráva, ani jedna z nich si nevedela predstaviť svoj život bez svojej polovičky. Obe prikývli na znak toho, že s Alice súhlasia vo všetkom.

„A kto ťa povedie k oltáru?" spýtala sa Alice.

„James," odvetila Kaitleyn. „Včera večer sa hádali s Remusom a už ani neviem, ako to rozhodli, ale bude to James."

„Hm, Kaily, si si istá, že nechceš, aby to bol tvoj otec?" spýtala sa jej Lily.

„Som si istá," prehlásila Kaitleyn. „Stále sme na vojnovej nohe. Stále sme si k sebe nenašli cestu. On nikdy nebol ako môj otec a vy dve to dobre viete. Možno sa to po rokoch ukáže ako chyba, ale teraz to tak cítim. A myslím, že to dobre vie. Myslím, že to chápe. Odkázala som mu to po mame a viem, že mu to povedala."

„Ak si si istá," prikývla Lily.

„Som," zopakovala Kaitleyn.

Dvere na izbe sa otvorili a dnu vošla jej mama. „Dievčatá, mali by ste už ísť von. O chvíľku to všetko začne. A volá vás aj pán Lupin, podľa všetkého, treba dohliadnuť na Siriusa."

„Čo je so Siriusom?" spýtala sa Kaitleyn okamžite.

„Videla som ho asi dve minúty a vyzeral byť bledý ako stena," povedala jej. „Asi nervozita pred svadbou. Myslím, že Lily a Alice mu pomôžu sa trocha pozviechať, nemám pravdu?" obrátila sa na dievčatá.

„Samozrejme, pani profesorka," prikývla Alice.

Obe s Lily pobozkali Kaitleyn na líce a popriali jej veľa šťastia a potom odišli z izby a zavreli za sebou dvere. Kailteyn a jej mama ostali samé.

„Vyzeráš ako princezná," usmiala sa na ňu mama.

„Ďakujem, mami," prikývla Kaitleyn. „Aj tebe to pristane," dodala.

Minerva McGonagallová mala na sebe šedé dlhé šaty, vlasy mala učesané do elegantného uzla a bola trocha viac namaľovaná ako obvykle. Skutočne jej to veľmi pristalo. A keď sa usmiala na svoju dcéru, tak bola ešte krajšia. „Nikdy som si nemyslela, že sa budeš vydávať taká mladučká, ale chápem to. Si zamilovaná."

„Už toľko rokov," usmiala sa Kaitleyn. „Ďakujem, že stojíš na mojej strane a že s tým všetkým súhlasíš, mama."

„To bude asi tým, že som tiež bývala zamilovaná," prikývla. „A viem, že si berieš dobrého človeka. Poznám Siriusa sedem rokov a za tie roky mi zničil moje nervy poriadne, ale je to niekto, kto má veľké srdce a kto sa o teba postará a kto ťa miluje. Za tie roky som to zistila veľmi veľakrát. Nemám problém ťa mu zveriť."

„Ďakujem, mami," prikývla aj Kaitleyn. „Som rada, že to tak vidíš, vážne."

„Chcem, aby si bola veľmi šťastná, Kaily," podišla k nej a chytila ju za ruky. „Pretože to je to čo som si pre teba vždy želala. Aby si bola šťastná, aby si nikdy netrpela smútkom a bolesťou. Pretože si niečo také nezaslúžiš. Si moje všetko," potom ju objala. „Ani si len nevieš predstaviť, čo všetko pre mňa znamenáš a ako veľmi ťa milujem. Jedného dňa to pochopíš, keď budeš mať vlastnú dcérku, alebo synčeka. Vtedy pochopíš, aká silná dokázala byť moja láska a aká silná bude vždy."

Kaitleyn po tvári tiekli slzy. „Tiež ťa ľúbim, mama, veľmi. Si najlepšia mama na svete."

Minerva sa od nej odtiahla a zotrela jej slzy z líc. „Ty moje srdiečko. Som na teba veľmi pyšná. Veľmi."

Kaitleyn prikývla a potláčala slzy. Chcelo sa jej plakať, ale nechcela si zničiť ten krásny makeup, ktorý mala na tvári a rovnako nechcela, aby si ho zničila jej mama, pretože bola naozaj nádherná.

Niekto opäť zaklopal na dvere, keď ich Minerva otvorila, stál v nich Albus Dumbledore vo svojom najobľúbenejšom fialovom habite. Vošiel dnu a pozrel sa na ne obe. V očiach mu bolo vidieť zrazu toľko lásky, čo si Kaitleyn nikdy nevšimla.

„Priniesol som len jeden svadobný dar," povedal a podal Kaitleyn obálku.

Tá si ju prekvapene zobrala a vybrala z nej poskladaný dokument. Nemohla uveriť tomu, čo čítala. Albus Dumbledore ju uznal za svoju dcéru a venoval jej svoje priezvisko. Triasli sa jej ruky, keď to čítala a v skutočnosti ju to robilo šťastnou. Teraz mala naozaj otca. Síce nie úplne podľa svojich predstáv, ale mala otca.

„Ďakujem," usmiala sa na neho. „To si nemusel. Dlho to priezvisko používať nebudem."

„To mi neprekáža, chcel som, aby si ho mala," opätoval jej úsmev. „Vážne ti to dnes pristane. Nielen dnes, ale si vážne okúzľujúca. Pevne verím, že budeš šťastná."

„V to dúfam aj ja, ale nebojím sa, so Siriusom Blackom môžem byť jedine šťastná," znova sa pousmiala.

„Dobre, pred dverami je jeden mladý muž, ktorý ťa odvedie k tvojmu vyvolenému a vlastne je už čas," pozrel sa na hodinky na svojej ruke. „Minerva, drahá, mohol by som ťa odprevadiť do záhrady?"

Minerva žmurkla na svoju dcéru a potom mu podala svoju ruku. „Výnimočne môžeš, Albus."

A potom spoločne odišli a do izby nakukol James. „Pripravená?"

„Áno, pripravená," usmiala sa na neho.

„Fakt ti to pristane," opätoval jej úsmev. „Dúfam, že nie si sklamaná."

„Sklamaná, prečo?"

„Že ťa nepovedie Remus. Predsa len vy dvaja ste lepší priatelia," vravel jej James trocha ospravedlňujúco.

„Nie, James, to mi vôbec neprekáža. Obaja ste moji priatelia a aby sme boli k sebe úprimní, nie som si istá, či by to Remusovi neublížilo. Predsa len je tu tá vec..."

„Áno, tá je tu tak trocha stále, aj keď s tým bojuje. Máš pravdu, asi je to tá lepšia možnosť," žmurkol na ňu a nastavil jej svoje rameno. „Tak už poďme, lebo Sirius tam umrie od nedočkavosti skôr, ako sa staneš jeho manželkou a to by bola škoda. Keď umrie potom, aspoň zdedíš jeho majetok!"

„Ty si taký magor, Potter," ohriakla ho Kaitleyn.

„Len som žartoval."

***

Sirius nemohol uveriť, aká je krásna, keď ju zbadal. Vždy bola pre neho prekrásna, najkrajšia na svete a jedinečná, ale teraz si skutočne uvedomoval, že je iba jeho. Najkrajšie na nej bol jej úsmev a to ako jej oči žiarili a ako z neho nespúšťala zrak, rovnako ako on z nej.

James ju priviedol až k oltáru, tam kde Sirius čakal s úradníkom, ktorý ich mal prehlásiť za manželov. Žmurkol na priateľa a potom mu podal ruku Kaitleyn. „Milujte sa ešte viac ako doteraz," usmial sa na oboch, poťapkal Siriusa po pleci a pobozkal Kaitleyn na líce a potom si šiel sadnúť k ostatným. Keďže vyhral súboj o to, kto povedie Kaitleyn k oltáru, musel sa vzdať toho, že bude svedok a tak sa Siriusovým svedkom stal Remus.

Sirius sa pozrel na svoju vyvolenú, na jediné dievča, ktoré vždy miloval. Naozaj videl svoj život v jej očiach. Usmievala sa na neho, žiarila šťastím a on vedel, že to všetko je správne a nemusí mať obavy. On nebol ako jeho rodina, bol iný, bol lepší a vždy sa bude snažiť byť najlepší a to len preto, aby urobil Kaitleyn šťastnú. „Si dokonalá," šepol jej.

„Aj ty, Tichošľap," žmurkla na neho. „Milujem iskričky v tvojich očiach, blázonko."

„A ja milujem teba, dievčatko," stisol jej ruku a potom sa obaja pozreli na oddávajúceho.

Obrad sa začal a úradník rozprával klasické veci, ktoré sa na svadbách rozprávajú a až potom prešil k ich sľubom.

„Sirius Black III, berieš si za svoju manželku Kaitleyn Rose Dumbledorovú?" spýtal sa ministerský úradník. „Budeš ju milovať a ctiť v zdraví i v chorobe, v bohatstve i chudobe, až kým vás smrť nerozdelí?"

Neváhal ani sekundu, aby odpovedal: „Áno, beriem."

„Kaitleyn Rose Dumbledorová, berieš si za svojho manžela Siriusa Blacka III?" dostala jeho vyvolená rovnakú otázku. „Budeš ho milovať a ctiť v zdraví i v chorobe, v bohatstve i chudobe, až kým vás smrť nerozdelí?"

„Áno, beriem," vyslovila jasne s úsmevom na perách.

„Vyhlasujem vás za manželov," pousmial sa úradník. „Sirius, môžeš pobozkať nevestu," dodal.

Sirius schytil svoju vyvolenú do náručia a nežne sa na ňu pozrel. „Milujem ťa."

„To vieš, že aj ja ťa milujem," usmiala sa na neho a on ju pobozkal. Vložil do toho bozku všetko, čo bolo kedy nevypovedané. Všetku lásku, obdiv, úctu, všetko čo k nej cítil dlhé roky a dúfal, že si to ona uvedomuje. Odpovedala na jeho bozk a to ho presvedčilo o tom, že to je nádherne skutočné.

Ozval sa potlesk, všetci im priali šťastie a oni dvaja sa usmievali. Ako prvá sa k ním predrala Minerva McGongallová. Oči mala plné sĺz. Najprv stisla Kaitleyn vo svojom náručí a dlho jej niečo šepkala a potom objala aj jeho. „A keď jej niekedy ublížiš, tak si ma nepraj, Sirius!" povedala mu priamo.

Sirius sa trocha striasol. Ešte vždy mu naháňala trocha strach, keď tak rozprávala. „Nebojte sa, pani profesorka," trocha sa pousmial a keď mu venovala úsmev vedel, že ho má predsa len rada.

Kaitleyn gratulovali Lily a Alice a Siriusa poťapkali po pleciach jeho priatelia. „Tak si to dokázal, kamoško, je z teba ženáč. Ako prvý z nás," vravel James.

„Veľmi ti gratulujem, Sirius," usmial sa na neho Peter.

„Aj ja tiež," povedal Remus. „Nemohol si získať lepšiu a krajšiu manželku. Viem, že budete veľmi šťastní. Som za vás dvoch naozaj rád a som šťastný."

Sirius bol skutočne dojatý všetkým okolo seba. Bol taký šťastný, že ešte nikdy nebol šťastnejší a nevedel si predstaviť, žeby mal prísť moment, kedy by bol ešte šťastnejší. Bol to jeho najkrajší moment v živote.

Keď sa skončili gratulácie, biele stoličky sa posunuli k bielym stolom, ktoré sa tam zjavili, keď Dumbledore tleskol. Stoly boli plné jedla a v strede sa vytvoril tanečný parket. Všetci sa usadili k stolíkom, len Kaitleyn a Sirius podišli k sebe. Hudba začala hrať odniekiaľ hrať, niesli sa krásne tóny a oni tancovali svoj prvý mladomanželský tanec. Obaja žiarili šťastím, keď si hľadel do očí.

„Musím to znova povedať," šepol smerom k nej. „Ale milujem ťa, Kaitleyn Blacková."

„To znie fakt pekne," usmiala sa. „A ty dobre vieš, Sirius Black, že ja milujem teba a budem ťa milovať navždy. Pretože si jediný muž v mojom živote. Vždy budeš. Si jediný na tomto svete, ktorý bol určený pre mňa. Veru, mám to ja ale šťastie."

„To ja mám šťastie," opravil ju. „Ver mi, ja mám väčšine šťastie."

Nehádala sa, len sa k nemu nahla a sladko ho pobozkala.

Pozn. autorky:

Len taká piškoška – dátum svadby, čiže 3. augusta je symbolický, pretože práve v tento deň oslavujem výročie so svojím priateľom.

Túto kapitolu naozaj špeciálnu by som chcela venovať mojej neterke Silvinke, ktorá prišla na tento svet práve dnes <3 vitaj na svete, Sisi a dúfam, že nebudeš mať taký ťažký život ako Kaily a Sirius, ale zase dúfam, že v ňom nájdeš toľko krásnej lásky, ako práve oni <3