„Milovala som ťa viac,

ako si myslíš.

O tom vôbec nepochybuj.

Mrzelo ma to zakaždým,

kedy som si neurobila čas,

a stratila som sa,

stratila so teba.

Na druhej strane dažďa,

tam kde vychádza slnko,

odnášam si vždy tvoju spomienku

a s ňou polovicu nášho zbohom,

vytetovaného v mojom srdci."

(Dulce Maria – Al otro lado de la lluvia)

28. jún 1977

„A prišlo to," povzdychla si Lily. „Posledná party, posledné dni na Rokforte, zdá sa mi to neuveriteľné. Veď len nedávno sme boli prváčky."

„Nevinné prváčky," zasmiala sa Alice a napravila si fialové šaty.

„Teraz sme siedmačky, ktoré končia školu a pripravujú sa na život mimo Rokfortu," doplnila ich Kaitleyn, „a nie sme už ani trocha nevinné. Sme dospelé a za chvíľku zodpovedné za naše životy, od ktorých očakávame všetko to krásne, čo sme prežili tu. Lásku, šťastie, ale aj poriadnu drámu. Radosť, život, všetko..."

Lily potiahla nosom a vložila si zelenú spolu do ryšavých vlasov. „To bolo vážne pekné, Kaily."

„Ďakujem," prikývla a pozrela sa na seba do zrkadla. Ružové šaty na ramienka boli tie najvhodnejšie, ktoré našla na dnešnú poslednú party. Vlasy si nechala rozpustené a líca mala červené od nedočkavosti.

„Myslím, že je čas," povedala im Alice, keď už zdola bolo počuť hudbu a smiech. „Naša posledná party na Rokforte. Ale nie v živote," usmiala sa na priateľky. „Veď čoskoro si zatancujeme na mojej svadbe a potom na svadbe Kaily a možno Lily, konečne príde rada aj na teba," žmurkla.

„Áno, v skutočnosti sa to iba všetko začína," prikývla Lily. „Je normálne mať z toho strach, však?"

„Najnormálnejšie na svete," prikývla na to Kaitleyn. „Tiež mám strach, ale zároveň sa teším. Tak poďme, baby," usmiala sa. „Poďme si užiť poslednú party na Rokforte. S priateľmi, partnermi a spolu."

Alice vybehla z izby ako prvá a Kaitleyn s Lily ju nasledovali. Keď schádzali dole po schodoch, Alice takmer spadla, keď zbadala pri krbe postávať Franka. Okamžite sa za ním rozbehla a skočila mu do náručia. Kaitleyn s Lily zatiaľ zišli dole. Každá dala bozk svojmu vyvolenému.

„Ale, čo tu robíš?" Alice nemohla uveriť tomu, že je tu Frank.

„Je to tvoj posledný večierok, chcel som byť s tebou," usmial sa na ňu. „Napísali mi tvoji priatelia a ja som si vybavil voľno, aby som mohol byť s tebou, Alice."

„To je úžasné," pousmiala sa, venovala mu bozk a potom sa otočila na priateľov. „Ste úžasní, všetci. Ďakujem." A potom odtiahla Franka tancovať.

„Tiež sme s Kaily mali tento nápad, ale ste nás predbehli," zasmiala sa Lily. „Alice je tak šťastná."

„A ty nie si, Lily?" spýtal sa jej James.

„Jasne, že som, veľmi šťastná. Najšťastnejšia budem, keď ma vezmeš tancovať," dodala. Jamesovi nemusela dvakrát hovoriť, o pár sekúnd už tancovali na pomalú pieseň.

„Poď, poďme aj my tancovať, princezná," usmial sa Sirius na Kaitleyn. „Čo povieš?"

„Poviem, že áno," opätovala mu úsmev. „Blázonko môj."

„Si dnes naozaj nádherná," polichotil jej.

„Ďakujem, aj ty," zasmiala sa a žmurkla na neho. „Tak poď na parket, Tichošľap!"

***

Večierok bol v plnom prúde, keď si z ničoho nič na parkete James Potter kľakol na zem pred svoju vyvolenú a vybral z vrecka škatuľku. Otvoril ju a pozrel sa na Lily. „Chcela by si sa za mňa vydať, Lily?" spýtal sa jej.

Všetci stíchli a čakali na odpoveď od červenovlásky. Lily mala okrem vlasov zrazu celú červenú aj tvár. V očiach mala slzy a potom sladko prikývla. „Áno, samozrejme, James, ja..., samozrejme, že sa za teba chcem vydať. Merlin, ach..."

James sa postavil zo zeme, natiahol Lily na prst snubný prsteň a potom ju za búrlivého potlesku pobozkal. Tak, že skoro stratila rovnováhu a potom sa skutočne rozplakala. Kaitleyn a Alice jej gratulovali ako prvé.

„Tak si to zvládol, Paroháč," poťapkal Jamesa po ramene Sirius. „A dopadlo to tak, ako sme čakali, aj keď chvíľku som si myslel, že by mohla Evansová povedať nie, pre tú srandu. Vydržalo ti to celé roky ju pozývať na rande, možno by ti vydržalo celé roky ju žiadať o ruku!"

„Ty si magor, Tichošľap!" ohriakol ho James, ale Siriusa sa dobre bavil a s ním aj Remus a Peter, ktorí to celé počuli.

„Ale inak ti gratulujeme, vážne, však?" obzrel sa Sirius na priateľov.

„Veľmi," usmial sa Remus. „Gratulujem, James."

„Aj ja," pripojil sa Peter. „Je to skvelé. Všetko."

„Áno, to je," prikývol James a sledoval Lily, ako sa stále objíma so svojimi priateľkami. Žiarila šťastím, rovnako ako on. Bol spokojný a šťastný.

„Na Jamesa a Lily," zodvihol svoj pohár Sirius. „Buďte dlhé roky šťastní priatelia!"

„Na Jamesa a Lily," zopakovala celá fakulta a potom si začali štrngať pohármi a pripíjať. Lily stále plakala, ale Kaitleyn a Alice ju naďalej objímali.

***

„Takže, ono to znie priam šialene, ale sú to naše posledné dni," Sirius stál na schodoch. Už mal značne vypité, lebo ohnivá whisky tiekla prúdom. „Nemohol by som to tu ukončiť bez poriadneho príhovoru," dodal teatrálne.

„Sirius, ideš!" zakričal Peter.

„Áno, takže počúvajte všetci, predovšetkým moji skvelí priatelia. Neviem, čo by som bez vás robil. Vďaka vám boli tieto roky na Rokforte priam skvostné a to nemyslím, len v robení žartov, myslím to komplexne..."

„Komplexne, on pozná také slovo?" divila sa Lily a uškierala sa na Siriusa.

„Mať priateľov je ten najlepší dar na svete," pokračoval Sirius a vtedy sa Lily rozplakala a prestala si z neho robiť žarty, „sú tu, keď ich potrebujete, pomôžu vám, keď ste smutní a sú tu, aj keď ste veselí. Sú proste najlepší, pretože viete, že im môžete vždy dôverovať. Ja som takých priateľov našiel. Prosím ten najväčší potlesk pre Jamesa Pottera, Remusa Lupina a Petra Pettigrewa, najlepších priateľov na svete..."

„A pre Siriusa Blacka, lebo on často tmelil našu partiu," zakričal James, ale to už sa poriadne tlieskalo.

„Rokfort nám priniesol toho veľa, nielen, čo sa učenia týka, aj keď som rád, že som sa to všetko naučil, že som sa zdokonalil a všetko to hádam dobre využijem. Rokfort priniesol omnoho viac. Priateľstvo a predovšetkým lásku. Pamätám si deň, kedy som sem šiel. Bol som malý prvák a nebol som taký vystrašený, akoby sa mohlo zdať. Keď ma Triediaci klobúk zaradil do Chrabromilu, vedel som, že toto je moja šanca na to, aby som bol lepší ako moja prekliata rodina. Zrazu som mal pocit, že niekam patrím, že táto fakulta bude naozaj ako moja rodina, ako raz povedala žena, ktorú si neskutočne vážim..."

„Tvoja mama," šepla Alice Kaitleyn. „To vždy hovorí tvoja mama. Fakulta vám má byť ako rodina."

„A v ten večer, ako som prvýkrát vošiel sem, do našej milovanej klubovne, som omylom narazil do dievčaťa. Keď som ju zbadal, tak som vedel, že jej navždy bude patriť moje srdce a viete prečo? Pretože bola nádherná, mala krásny úsmev a jej oči sa tak smiali. Aj cez prekážky, teraz stojím tu a ona je tam v dave," ukázal na Kaitleyn. „Je to moja snúbenica, viete," zoskočil zo schodoch a ostatní mu uhýbali, keď kráčal ku Kaitleyn. Vzal ju do náručia a zodvihol. „Čoskoro sa stane mojou ženou, moja Kaily, moje krásne dievčatko. Láska môjho života. Milujem ťa, Kaily, milujem ťa ako taký blázon. Pretože to vďaka tebe som, som blázon, pre teba som schopný všetkého. Dokonca by som bol schopný poraziť aj smrť, všetko, všetkých, len aby som bol navždy s tebou."

Kaitleyn sa usmievala, ale po tvári jej tiekli slzy. „Sirius, aj ja ťa milujem, láska, ach," chytila ho za tvár a potom spojila jej pery s tými jeho. Všetci im tlieskali.

Sirius prerušil bozk a dokončil svoj príhovor, pričom ju celý čas držal v náručí. „Buďte všetci šťastní a bojujte o lásku, o šťastie a o život. To je to najlepšie, čo môžete urobiť. A učte sa a počúvajte profesorku McGongallovú, lebo vďaka tej žene, mám svoju Kaily!"

Kaitleyn sa zasmiala. Všetci tlieskali Siriusovému príhovoru a potom Sirius znova pobozkal svoju vyvolenú.

Lily sa usmiala na Jamesa. „Povedz mi, Paroháč, ako dlho toto plánoval, tento príhovor?"

„Nič nespomínal, drahá Evansová," žmurkol na ňu. „Celé to bolo od srdca. Tichošľap proste vie, kedy čo povedať."

„Rozhodne, bolo to fakt pekné, aj na neho," zasmiala sa a potom ho pobozkala.

Remus a Peter ešte stále tlieskali a Alice sa niekam vytratila s Frankom. Lily a James sa usmievali na priateľov a Sirius nedokázal Kaitleyn pustiť celú noc z náručia. Bola to tá najlepšia party na svete. Spomínali na ňu dlho. Aj trvalo dlho. Dokonca neprišla ani Minerva McGonagallová, aby ju prerušila. Sama dobre vedela, že sa potrebujú rozlúčiť. Posledný Chrabromilský večierok sa v ich srdciach stál legendárnym.

***

2. apríl 1998

Kaitleyn ležala na posteli, pri sebe mala Hope a čítala jej rozprávku z knižky, ktorú jej požičala Molly. Čítavala z nej svojim deťom, keď boli malé. Hope milovala rozprávky. Usmievala sa, počúvala a je mačiatko ležalo na konci postele a spinkalo. Kaitleyn sa pri čítaní rozprávky upokojila. Akoby zrazu neboli žiadne problémy a ona večer číta rozprávku svojej dcére. Potom ju uloží spinkať, pobozká ju na čelo a všetko bude v poriadku.

„Kedy príde Sophie?" spýtala sa jej Hope na sestru.

„Dúfam, že už čoskoro," odvetila jej Kaitleyn a pobozkala dcérku na líce. „Chýba ti veľmi?"

„Áno," prikývla Hope.

„Aj mne, naozaj veľmi, veľmi," povedala jej Kaitleyn a Hope si všimla, že jej mama je smutná. Pohladila ju drobnou rúčkou po tvári. „Určite sa nám čoskoro vráti a budem vám obom číta rozprávky, dobre?"

Hope nadšene prikývla a potom sa schúlila v jej náručí. Kaitleyn pokračovala v čítaní rozprávky a Hope sa pomaly zatvárili očká, až napokon zaspala. Prikryla ju, pobozkala na čelo a potom položila knižku na stolík. Usmiala sa znova na dcérku a tak veľmi si želala, aby ich tu mala obe. Chcela mať rodinu, ktorú si kedysi dávno vysnila, chcela ju mať konečne celú pokope. Chcela, aby sa to všetko skončilo. Boje, vojna, útoky, všetko. Tak zúfalo si to želala. A rovnako aj priahla po nejakej dobrej správe.

„Kaily," Sirius strčil hlavu dnu do izby. „Poď," šepol.

Kaitleyn vyšla z izby a zavrela za sebou potichu dvere, aby nezobudila Hope. „Čo sa stalo?" spýtala sa ho, ale hneď vedela, že nič zlé, lebo Sirius sa prekvapivo usmieval. „Sophie a Harry? Sú tu?"

„Nie, to nie," odvetil jej. „Ale mám dobrú správu. Skutočne dobrú správu."

„Hovor, nenapínaj ma," žiadala ho.

„Remus a Dora už majú bábätko. Remus nám pred chvíľkou poslal správu. Je to chlapec. Volá sa Edward, no skrátene Ted, po Dorinom otcovi. Nie je to super?" usmieval sa na ňu.

„To je úžasná správa," Kaitleyn ho nadšene objala. „Len škoda, že sa toho Ted nedožil," dodala trocha smutne.

„Veru," prikývol Sirius. „Ale určite na neho dohliada z neba."

„Takže malý chlapček, to je také skvelé," usmievala sa Kaitleyn. „Chcela by som ich všetkých troch vidieť."

„To môžeme, pre istotu rodila Dora v muklovskej nemocnici," povedal Sirius. „Myslím, žeby sme za nimi mohli zájsť."

„Dobre, to sa mi páči, som veľmi zvedavá na bábätko. Požiadam Molly, aby nám postrážila Hope a môžeme ísť. Konečne nejaká dobrá správa. Remus a Dora majú bábätko," tešila sa, Kaitleyn sa po dlhej dobe naozaj veľmi tešila.

***

„Ach, ten je tak krásny," usmievala sa Kaitleyn, keď so Siriusom dorazili do nemocnice. Tonksová vyzerala značne unavene, ale mala ružové vlasy a usmievala sa. V rukách držala drobný uzlík v modrej dečke. Chlapček bol drobný, ale rozkošný. Mal veľké oči po svojej mame. „Gratulujeme, vážne, sme šťastní s vami."

„Ďakujeme, Kaily," opätovala jej úsmev jej najlepšia priateľka. „Je zdravý, to nám povedal doktor, takže len počkať do splnu a zistiť, či je zdravý aj v našich meradlách."

„Čítali sme predsa, že lykantropia nie je dedičná, takže už o tom nehovorme," zastavila ju Kaitleyn. „Nemôžem uveriť tomu, že je už na svete. Som si istá, že s Hope budú kamaráti."

„Áno, bude ak jeho staršia sesternica, ktorá bude na neho dávať pozor," zasmiala sa Tonksová. „Však, Teddy, Hope bude na teba dávať pozor," smiala sa.

„Len aby to nebolo naopak a možno Teddy bude musieť dávať pozor na Hope," doplnil ju Remus.

„Teddy je skutočne roztomilý," usmial sa aj Sirius. „Fakt, gratulujem, Námesačník, Dora."

„Ďakujem, Tichošľap," prikývol Remus. „Stále nemôžem uveriť tomu, že som otec a ako som si toto všetko zaslúžil."

„Už zase, Remus?" spýtala sa ho Kaitleyn a podišla k nemu. „Konečne máš všetko, čo si si zaslúžil už dávno. Rodinu, krásnu manželku a naozaj rozkošného syna. Buď už konečne šťastný a zabudni na všetko zlé. Prosím ťa, zlatko."

Prikývol a venoval jej bozk na čelo. „Na chvíľku vás opustím. Dajte mi na nich pozor."

„Kam ideš?"

„Dora a ja sme uvažovali a chceli sme, aby bol Harry krstný otec," usmial sa Remus. „Najprv sme mysleli na vás dvoch, ale vy ste skôr ako teta a strýko."

„To sme," prikývol Sirius. „Strýko Tichošľap a krásna teta Kaily."

Remus prikývol a pokračoval: „Tak sme vybrali Harryho. Chcel by som mu to ísť povedať a tiež aj Sophie a ostatným. Že som už otec. Že sa narodil môj syn – Teddy Remus Lupin."

„To znie pekne," usmiala sa Kaitleyn. „A pobozkaj za mňa Sophie a Harryho, prosím. My so Siriusom budeme ešte chvíľku tu. S Dorou a malým Teddym Lupinom, skutočne nádherným chlapčekom, ktorý bude jedného dňa taký úžasný človek ako jeho otec a ako jeho mama. Teddy si nemohol vybrať narodiť sa do inej rodiny. Pretože sa narodil najlepším ľuďom, akých poznám," po tvári jej tiekli slzy.

„Och, Kaily," Tonksovej sa triasol hlas. „Vďaka."

„Vy viete, že vás neskutočne ľúbim, všetkých troch," dodala Kaitleyn.

„Keby som tu mal nejaký alkohol, tak by som si rád pripil. Ale tak zvládneme to aj bez toho. Zodvihnime svoje pomyselné poháre a pripime si na Teddyho Remusa Lupina, najmladšieho člena našej veľkej rodiny. Buď vždy šťastný a usmievavý chlapec, nech sa ti problémy vyhýbajú stranou a nech nájdeš raz takých skvelých priateľov, ako som ja našiel priateľa v tvojom otcovi," vravel Sirius. Tonksová a Kaitleyn sa usmievali a Remus hľadel na priateľa s obdivom. „Ako povedala moja krásna žena, nemohol si sa narodiť lepším ľuďom. Takže nielen na teba, Teddy, srdiečko, ale aj na tvojich rodičov. Mám vás toľko rád."

Kaitleyn a Tonksová sa rozplakali a Remus objal svojho najlepšieho priateľa.

***

Sirius odišiel kúpiť kávu, keď Kaitleyn a Tonksová osameli. Rozplývali sa nad malým Teddym, ale potom sa Tonksová smutne pozrela na priateľku. „Kaily?"

„Áno?"

„Vieš, rozmýšľala som a chcem, aby si mi niečo sľúbila," vravela jej.

„Čokoľvek."

„Keby sa náhodou niečo stalo, keby sa mi náhodou niečo stalo," vravela, „sľúb mi, že sa postaráš o Teddyho a aj o Remusa, prosím."

Kaitleyn sa roztriasli nohy. Nebolo to prvýkrát, čo by po nej niekto niečo také žiadal. Okamžite sa jej vybavila Lily, ktorá ju o to žiadala pred rokmi a Kaitleyn dokonale zlyhávala, aj keď sa vždy chcela o Harryho postarať. Ale tam do toho vstúpilo veľa prekážok. Pozrela sa na Tonksovú. „Nič sa ti nestane."

„Kaily," Tonksová ju chytila za ruku. „To ani jedna z nás nevie."

„Samozrejme, že sa postarám o Teddyho," prikývla Kaitleyn a po tvári jej tiekli slzy. „Sľubujem a myslím to vážne. Nikdy by som ho neopustila, nezlyhala by som, ako sa to stalo pri Harrym."

„Lily si určite nemyslí, že si zlyhala. Harryho zbožňuješ a miluješ," usmiala sa na ňu Tonksová.

„Dora, tebe sa nič nestane, je ti to jasné?"

„Kaily, budem robiť aj nemožné, aby sa nič nestalo, ale budem rovnako aj bojovať, aby môj syn vyrastal v lepšom svete," vravela jej priateľka. „Ďakujem. Viem, že keby sa niečo stalo, tak môj syn ostane v dobrých rukách. S tebou. Budem pokojná, ak bude s tebou."

Kaitleyn sa pozrela na chlapček a v jej náručí. Pohladila ho o vláskoch a v očiach sa jej stale ligotali slzy. „Ty ho opustíš až za veľmi veľa rokov," šepla a pozrela sa do oči jeho matke. „Určite áno."

Tonksová sa na ňu usmiala a obe si v tej chvíli želali to, čo Kaitleyn povedala.

Pozn. autorky:

* Nenašla som presný dátum narodenia Teddyho, bol tam iba mesiac apríl, tak som zvolila tento dátum, aby si Tonksová a Remus užili svojho synčeka aspoň mesiac a pár dní, nielen pár dní :/

Nebojte sa, minulosť ešte neskončila a prítomnosť, no vitaj na svete Teddy Remus Lupin <3