„Toľko času spolu,

a vždy si bol mojím najlepším priateľom.

No a teraz sa môj svet

zmenil na zakázanú lásku."

(Chenoa – Dame)

6. január 1973

Kaitleyn si vypracovávala úlohu z Elixírov v klubovni. Lily odišla pre nejaké knihy, čo by im boli pomohli, do knižnice. Sirius sedel o pár kresiel ďalej a mračil sa do papiera. Stále sa na niečo pýtal Remusa a ten zakaždým pokrútil hlavou. 

„Kaily," o pár minút si k nej prisadol a pozrel sa na ňu. „Pomôžeš mi s úlohou z Transfigurácie?"

„Jasné," prikývla.

„No, chcem to iba skontrolovať," vravel jej. Kaitleyn prikývla a odložila svoju úlohu na bok. Začala kontrolovať tu jeho. Niektoré veci mu vyškrtla a potom mu ju vrátila. 

„Je to dobre, ale myslím si, že mama bude chcieť ešte niečo navyše. Proste toto je priemerné a hlavne na teba," povedala mu úprimne. 

„Asi máš pravdu, ale už ma k tomu nič nenapadá," odvetil jej. 

„Ach ty," povzdychla si Kaitleyn, znova vzala jeho pergamen a rýchlo tam perom niečo dopísala. „Ale prepíš to!"

„Ďakujem, si úžasná," usmial sa na ňu. Chcel odísť k svojej partii, keď sa ešte zastavil. „Čo by si povedala, keby sme sa o hodinu stretli v prázdnej triede Transfigurácie?"

„A prečo?" nerozumela jeho nápadu a mierne očervenela.

„Ty si pomohla mne, ja pomôžem tebe. Naučím ťa to kúzlo na Obranu proti čiernej mágií. Sľúbil som ti, že ti predsa pomôžem," vravel jej. „Tak o hodinu?"

Kaitleyn prikývla. Cítila sa naozaj trápne, ale kúzlo na odzbrojenie protivníka vôbec nejde a profesorka Trimmelová sa stále do nej navážala. Dopísala poslednú vetu do svojej úlohy a potom zavrela knihy.

Do klubovne sa vrátila Lily. „Zastavila som sa za profesorom Slughornom, aby som sa ho spýtala, či ideme na to dobre a povedal, že áno," sadla si. „Tak mi daj, čo si napísala, ja to doplním a prepíšem. A budeme to mať hotové."

„Ďakujem, Lily, ešte že je tá úloha spoločná a vďaka tebe budem mať lepšiu známku," usmiala sa na ňu Kaitleyn. 

„Prosím ťa, Kaily, veď si odviedla na tej úlohe svoju prácu," opätovala jej úsmev Lily. 

„Dobre, idem sa prejsť," Kaitleyn vstala z kresla. 

„Kam?" pýtala sa jej Lily.

„Sirius mi sľúbil, že mi pomôže s kúzlom," vravela jej Kaitleyn, „vieš, že mi to stále nejde, a na každej hodine Obrany proti čiernej mágií sa mi chce akurát tak plakať."

„Ach, Kaily," súcitila s ňou Lily, „dúfam, že si Sirius ti teda nejako pomôže."

„Chápem, že ho nemáš rada," zasmiala sa Kaitleyn.

„Nemám ich rada všetkých a ty vieš prečo. Jednoducho je Sev môj priateľ a to, ako sa k nemu správajú ma hnevá," vravela jej Lily smutne.

„Ja viem, Lily," prikývla Kaitleyn, „dohovorím mu, dobre?"

„Si milá, Kaily," znova sa na ňu usmiala Lily a otvorila knihu, ktorú doniesla z knižnice, „lebo viem, že ty tiež Seva nemáš veľmi rada, ale som rada, že si mi chceš pomôcť."

„Ja proti tvojmu kamarátovi nič nemám, Lily," odvetila jej Kaitleyn, „uvidíme sa neskôr," rozlúčila sa s ňou a potom vyšla z klubovne. 

Prešla dlhou chodbou a potom zamierila dole schodmi a sadla si na tie posledné. O pár minút sa objavila pani Norrisová a skočila jej do náruče. Pohladila ju po kožúšku a mačka pokojne zapriadla. 

O pár minút sa objavil udychčaný školník. „Ach, tu ste pani Norrisová, so slečnou Kaitleyn, mohol som si myslieť," prihovoril sa svojej mačke.

„Prepáčte, pán Filch," Kaitleyn sa postavila na schodoch s mačkou stále v náručí a potom mu ju podala. „Nevedela som, že ju hľadáte."

„Za hodinu je večierka, slečna Kaitleyn!" pripomenul jej. Kaitleyn prikývla a potom sa vybrala do prázdnej triedy Transfigurácie. 

Sirius sedel na jednej z lavíc a už na ňu čakal. „Ahoj," pozdravil ju. 

„Ahoj," odvetila na pozdrav.

„Tak," zoskočil elegantne z lavice a vyčaroval úsmev. „Tvoj problém je, že sa vôbec nesústredíš a vieš prečo?" Pokrútila hlavou. „Pretože sa bojíš ten starej ježibaby."

„Nebojím sa jej!"

„Kaily," uškrnul sa. 

„Neposmievaj sa mi," sklopila zrak a hľadela do zeme. Sirius prešiel okolo nej a zatvoril dvere na učebni a potom sa postavil pred ňu.

„Neposmievam sa ti," povedal pokojne, „iba ti hovorím, že slabo sústredíš a hlavne si vôbec neveríš. Pozri, musíš sa prestať báť. Báť toho, že to nedokážeš. A okrem toho, tá stará ježibaba aj tak na konci roka odíde, alebo ju zabijú, no jednoducho, klasika."

„Možno neodíde," odvetila mu.

„Ja fandím tomu, že odíde, lebo je to neznesiteľná stará ježibaba, ktorá nás neznáša," vravel jej Sirius, „ale k veci, keďže máme hodinu do večierky a asi by nám od trestu nepomohlo ani tvoje kamarátstvo s Filchom!"

„Ja sa s Filchom nekamarátim!"

„Kamarátiš sa s jeho mačkou, to stačí," zasmial sa.

„Prečo si na mňa taký odporný?" spýtala sa ho a pozrela sa mu do očí. Siriusa jej otázka zaskočila a ostal ticho.

Až po chvíli sa nadýchol a usmial sa: „Kaily, prepáč. Ja som to myslel iba ako žart, je mi ľúto, že sa ťa to dotklo."

„To nič," prikývla napokon. 

„Poďme na to," povedal jej a vybral z vrecka svoj prútik. Kaitleyn urobila to isté. Sirius urobil asi desať krokov dozadu. „Namier na mňa prútik a sústreď sa!" prikázal jej.

Kaitleyn sa na neho pozrela, namierila svoj prútik priamo na neho a pokúšala sa všetkými svojimi silami sústrediť. Otvorila ústa, lebo chcela vysloviť zaklínadlo: „Expe-"

Sirius bol rýchlejší a už držal jej prútik vo svojej druhej ruke. „Ešte raz!" potom jej ho hodil. Kaitleyn chytila svoj prútik do ruky. „Sústreď sa na to, že ma chceš odzbrojiť!" prikazoval jej.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch, si Kaitleyn sadla na lavicu a hľadela smutne do zeme. 

„To nič, asi som len desný učiteľ," prisadol si k nej Sirius. 

„Nie, ja som desná," pokrútila hlavou. „Poďme to ešte skúsiť, pretože zajtra ráno máme Obranu proti čiernej mágií a keď to nezvládnem, tak ona ma nenechá prejsť ročníkom."

„A tvoja mama ju potom premení na ropuchu," zasmial sa a ona tiež. Kaitleyn vybrala prútik a namierila na neho. Sirius urobil desať krokov od nej a potom sa otočil. Zodvihol svoj prútik a v tej sekunde mu vyletel z ruky. Kaitleyn ho chytila.

„Dokázala som to!"

„Hej, to bolo nefér, veď som sa ledva otočil," zasmial sa.

„Využila som chvíľku tvojej nepozornosti, aj to sa ráta nie?" spýtala sa ho a hodila mu prútik späť. Sirius ho rýchlo chytil. 

„Poďme ešte raz. A sústreď sa," zopakoval jej. Kaitleyn znova namierila svoj prútik na neho a on na ňu. „Expeliarmus!" Povedali obaja takmer naraz. Siriusov prútik vyletel z jeho ruky a jeho hodilo mierne dozadu, až stratil rovnováhu. Kaitleyn chytila jeho prútik a vykríkla. 

„Sirius!" rozbehla sa k nemu a pomáhala mu vstať zo zeme. „Si v pohode?"

„Jasné, vidíš, dokázala si to," zodvihol sa zo zeme a držal sa za lakeť, ktorý ho mierne bolel. „Síce si to mierne prehnala so silou, ale zvládla si to!"

„Netuším, prečo to na teba až tak zareagovalo," vravela ospravedlňujúco. 

„Sústredila si sa naozaj poriadne," usmial sa na ňu a ona mu podala jeho prútik. „Ale na dnes stačí, lebo ma dokaličíš!"

„Ďakujem ti," opätovala mu úsmev. „Dúfam, že to bude zajtra fungovať."

„Bude," povedal presvedčivo a spoločne kráčali ku klubovni. Zastali pred obrazom.

„Naozaj ďakujem," znova sa mu poďakovala, postavila sa na špičky a potom ho pobozkala na líce a otočila sa na Tučnú pani. „Labor vincit omnia!" vyslovila heslo.

„Úsilie všetko prekoná, správne," odvetila Tučná pani a mierne sa zachichotala. 

Kaitleyn vošla dnu a Sirius ešte chvíľku zotrval na mieste. Ruku si priložil k lícu, kde ho pobozkala. Cítil ako sa mu teplo valí do tváre a bol celý červený. 

„Sme v tom až po uši?" spýtala sa ho Tučná pani. „Per aspera ad astra!"

„Čože?"

„Cez prekážky ku hviezdam, chlapče. Vymýšľam nové heslo," povedala mu, „ideš už dnu, alebo nie?"

Sirius prikývol a vošiel do klubovne. 

***

31. október 1993

Halloweenská oslava bola veľkolepá. Kaitleyn sa najedla do sýtosti a medzi poslednými opúšťala Veľkú sieň. Prekvapil ju priveľký rozruch na schodoch. Predrala sa hore schodmi a zistila, že je nejaký problém s Chrabromilskými študentmi. 

Kaitleyn v dave zbadala Dumbledora, Severusa, Remusa a svoju matku. Všimla si, že Tučná pani zmizla zo svojho obrazu. 

*  „Musíme ju nájsť," povedal Dumbledore. „Pani profesorka," požiadal profesorku McGonagallovú, „choďte, prosím hneď za pánom Filchom a povedzte mu, aby prehľadal všetky obrazy v hrade a našiel Tučnú paniu."

„To by ste museli mať šťastie!" ozval sa nejaký chichot.

Bol to duch Zloduch, ktorý sa pohojdával vo vzduchu nad študentmi a tváril sa natešene, ako vždy pri pohľade na nejakú škodu alebo niečie problémy.

„Ako to myslíš, Zloduch?" pokojne sa spýtal Dumbledore a Zloduchov úškrn trochu vybledol. Dumbledorovi sa neopovážil posmievať. Namiesto toho prešiel na úlisný tón, ktorý však nebol o nič lepší ako jeho posmech.

„Hanbí sa, vaša vrchnosť. Nechce, aby ju niekto videl. Vyzerá hrozne. Zbadal som ju, keď bežala cez krajinku na štvrtom poschodí, pane, pomedzi stromy. Vykrikovala čosi hrozné," povedal veselo. „Chuderka," dodal nepresvedčivo.

„Nepovedala, kto to urobil?" potichu sa spýtal Dumbledore.

„Ó, áno, pán profesor," odvetil Zloduch tónom, ako keby v náručí kolísal veľkú bombu. „Viete, veľmi na nahneval, keď ho nevpustila dnu." Zloduch sa pretočil naopak a uškrnul sa na Dumbledora pomedzi vlastné nohy. „To je veru nepríjemná nátura ten Sirius Black!" *

Nastal rozruch. Kaitleyn nevedela, čo robiť. Prišlo jej to celé zvláštne, že by sa Sirius pokúšal vlámať do Chrabromilskej klubovne. Čo by tam preboha hľadal? Všetci boli vo Veľkej sieni. Nešlo jej to vôbec do hlavy. 

* Profesor Dumbledore poslal všetkých Chrabromilčanov naspäť do Veľkej siene, kde sa k ním o desať minút pripojili všetci žiaci z Bifľomoru, Bystrohlavu a Slizolinu a tvárili sa zmätene.

„Učitelia a ja musíme dôkladne prehľadať hrad," oznámil im profesor Dumbledore, keď profesorka McGonagallová a profesor Flitwick zavreli všetky vchody do siene. „Obávam sa, že pre vašu vlastnú bezpečnosť budete musieť stráviť noc tu." *

Dumbledore rozdal príkaz prefektom a potom spoločne s profesormi opustili Veľkú sieň. Kaitleyn, ktorá stála pred ňou, okamžite vyhľadala jeho pohľad. Dumbledore jej pohľadom naznačil, aby ostala, tam kde je. Rozdal rozkazy profesorom a oni postupne odchádzali. 

„Choď do Veľkej siene a stráž študentov," prikázal nakoniec jej. 

„Ale ja," namietala.

„Ty nič! Rob, čo ti hovorím. Alebo mi chceš povedať, prečo sem Black vošiel a čo hľadal?"

„Ja neviem, prekvapilo ma to rovnako ako teba," povedala mu.

„Naozaj by ma veľmi zaujímalo ako sa dostal dnu. Mám niekoľko teórií, drahá Kate," vravel jej a použil jej krycie meno, keby ich náhodou niekto začul. „A pevne verím, že mu nepomáha niekto zvnútra."

„Je nevinný," bolo jediné na čo sa zmohla pred tým, ako zamierila do Veľkej siene, kde panoval rozruch. Kaitleyn prešla popri fialových spacích vakov, ktoré Dumbledore vyčaroval až k profesorskému stolu. Tam si sadla a hľadela na začarovaný strop. Niesli sa k nej vravy študentov, ktorí uvažovali, ako sa asi Sirius dostal dnu. To, ona vedieť nepotrebovala, bo jej to bolo jasné. Iba netušila, prečo to urobil a čo hľadal. A stále viac túžila po tom, aby si s ním mohla konečne pohovoriť. 

Vzniesol sa k nej duch Zloduch a uškrnul sa. „Tá chuderka," riekol jej potichu, aby to študenti nepočuli, „predstav si, že si spomenul na niekoľko hesiel, keď ste chodili školy. Ale nevpustila ho!"

„Nemám náladu," odvetila mu Kaitleyn trpko. 

„Labor vincit omnia!" uškrnul sa na ňu znova duch Zloduch.

„Úsilie všetko prekoná," preložila Kaitleyn z latinčiny. „To bolo kedysi heslo. V treťom ročníku."

„To jej hovoril," vravel jej Zloduch nadšene, akoby ho tešilo, že jej môže ubližovať. „A potom skúsil ďalšie. Per aspera ad astra."

„Cez prekážky ku hviezdam," spomenula si Kaitleyn. 

„Ani to nezabralo," uškrnul sa na ňu duch Zloduch a potom odletel. Kaitleyn sa pokúšala nerozplakať. Toľko prekážok od tej doby, čo bol tento citát iba obyčajným heslo od klubovne, medzi nich postavili. A hviezdy boli stále ďaleko. Nedosiahnuteľné. Už sa ich raz takmer dotkli. A Kaitleyn sa stále nevzdávala nádeje, že jedného dňa sa ich spoločne dotknú. Prekonajú všetky tieto prekážky a vyletia spoločne až ku hviezdam. 

„Spes non confunditur!" povedala sama pre seba. Nádej nemožno zničiť! 

Pozn. autorky:

Hviezdičkami sú oddelené citácie, ktoré obsahujú pasáže z knihy Harry Potter a Väzeň z Azkabanu, konkrétne kapitoly Útek tučnej panej str. 162-163 a Strašná porážka str. 164.

Latinské citáty som použila ako heslá, pretože heslá do klubovne boli často latinské slová, tak som sa tým inšpirovala a použila v tejto kapitole pár pekných latinských citátov, ktoré mám rada a ktoré aj celkovo zapadali do deja.