„Nie je tá správna chvíľa,

keby si zostali pozadu.

Nie je tá správna chvíľa,

kedy by mal vládnuť rozum.

Keď myslíme spoločne,

môžeme dosiahnúť všetko.

Teraz je čas vidieť, pochopiť a načúvať,

a nechať srdce biť."

(Thalia – No es el momento)

30. marca 1978

„Čo je?" Lily sa pozrela na Kaitleyn, ktorá hľadela do ohňa a na nohách mala otvorenú knihu z Obrany proti čiernej mágií.

„Nespravím to," šepla Kaitleyn.

„Čo?"

„MLOKy, neurobím MLOKa z Obrany proti čiernej mágií," odvetila jej Kaitleyn, akoby to malo byť na slnko jasnejšie. „Som z toho ľavá. Ani neviem, čo čítam. Nič z toho neviem!"

Lily zaklapla svoju knihu a potom vstala z kresla a sadla si na zem na koberec pred Kaitleyn. „Vážne, Kaily? Ty, ktorá si sa naučila ako prvá Patronusa? Mne to doteraz nejde. Občas sa mi to podarí, ale inak väčšinou keď to urobiť musím, tak mi to vôbec nejde. A čo Splývacie zaklínadlo a mnoho iných. Na MLOKoch budú tieto zložité veci, ktoré tebe idú. Nebudú tam súboje, aspoň myslím."

„Doteraz som nevyhrala ani jeden. Dokonca ani ten so Siriusom, kde sa snažil, aby som vyhrala," povedala jej Kaitleyn a zatvorila knihu aj ona. „Mala si pravdu, mala som sa začať učiť skorej. Máme niečo cez dva mesiace na učenie. Kto mi daruje schopnosti?"

„Proste máš iba krízu pri učení, to sa stáva. Môžeme ísť za madam Pomfreyovou a ona ti dá upokojujúci elixír. Bude ti lepšie, čo povieš?" navrhla Lily a upravila si neposlušný vlas, ktorý jej padol do tváre.

„Nie," zamietla to Kaitleyn okamžite. „Idem sa vyspať. Zajtra je predsa Rokville."

„A čo máš v pláne?"

„Chcem ísť pozrieť strýka Aberfortha," usmiala sa Kaitleyn. „Dávno som u neho nebola."

„Sirius pôjde s tebou?"

„Iba ma tam odprevadí a potom pôjde za chalanmi do Troch metiel. Za Remusom a Petrom, lebo James ide s tebou. Zrejme s chalanmi pôjde aj Alice. Či príde Frank?"

„Neviem," pokrútila Lily hlavou. „Veď ona nám povie."

„Tak poďme spať aj my," postavila sa z kresla a zobrala do ruky svoju učebnicu. Lily prikývla, vzala tú svoju a obe dievčatá sa pobrali do izby. Alice už spala.

Vonku zúrila búrka. Kaitleyn až striaslo, keď začula hrom a potom izbu osvietil blesk. Rýchlo sa prezliekla do pyžama a zaliezla do postele. Dosť dlho nemohla zaspať, lebo búrka neprestávala. Snažila a nemyslieť na MLOKy, ale to sa jej nedarilo. A aj to bol dôvod, prečo sa jej nedarilo zaspať.

***

31. marec 1978

Ráno nebolo po búrke ani stopy. Dokonca vyšlo slnko a počasie bolo ideálne na návštevu Rokvillu. Kaitleyn a Sirius vyrazili hneď po raňajkách. Po ceste sa zhovárali, až kým sa neocitli pred hostincom U Kančej hlavy, kde barmana robil jej strýko Aberforth. Sirius otvoril dvere do hostinca. Bol prázdny, momentálne tam neboli žiadni návštevníci, asi preto, že bolo ešte celkom skoro.

Aberforth Dumbledore sedel pri bare a čítal Denného Proroka. Vedľa neho sa v umývadle umývali začarované poháre. A handra sama umývala stolíky a stoličky. Potom sa presunula na bar a aj ten pretrela.

„No konečne, to je ale doba, čo som vás dvoch nevidel!" zahlásil so šťastným tónom v hlase strýko Aberforth a zatvoril noviny. Usmial sa na Kaitleyn a potom aj na Siriusa.

„Dobrý," opätoval mu úsmev Sirius. „Priviedol som vám Kaily."

„Ahoj, strýko," Kaitleyn sa usmiala tiež. Strýko Aberforth prešiel okolo baru a potom podišiel k nej a pobozkal ju na líce.

„Ako sa máte? Čo škola?"

„Dáva nám zabrať," zasmiala sa Kaitleyn. „Teda mne hlavne skúšky. Sirius on je šikovný, pre neho je škola malina."

„Ona žartuje," zasmial sa Sirius. „Rád som vás videl, Aberforth. Nechám vám tu Kaily a potom pre ňu prídem. Chcela sa s vami porozprávať a na mňa čakajú chalani. Tak zatiaľ dovidenia," rozlúčil sa a potom odišiel.

„Tak poď, dievča," pozval ju Aberforth ďalej a viedol ju do svojho malého prízemného bytíku. „Včera tu bola tvoja mama. Mala chuť na fialovú vodku," usmial sa.

„Vážne?"

„Áno, prišla ma navštíviť. Niekedy príde. Je to obdivuhodná žena. Veľmi milá, múdra a trocha prísna," usmieval sa.

„Veľmi prísna niekedy," zasmiala sa Kaitleyn.

„Tak sme sa trocha porozprávali ako za starých čias. Keď si bola menšia a ja som ťa videl iba na fotografiách, ktoré doniesla," rozprával a na starý stôl položil dva poháre a fľašu s ďatelinovým pivom. „Vždy mi o tebe toho toľko hovorila. Aby som ťa poznal. Stále viac a viac som sa presviedčal, že si ako Ariana."

Kaitleyn sa pozrela na obraz, ktorý visel na stene. Dievčina na ňom mala dlhé hnedé vlasy, rovnako ako ona a na sebe modré šaty. Usmievala sa a naozaj ten úsmev Kaitleyn dobre poznala. „Čo sa jej stalo? Prečo zomrela?"

„To je dlhý príbeh."

„Pochopila by som ho," dožadovala sa Kaitleyn pravdy.

„O tom nepochybujem, Kay," odvetil jej strýko, „ale je to veľmi smutný príbeh a na čo otvárať staré rany? Ariana je mŕtva a možno jej je v nebi lepšie. Len ma tu nechala samého. Mala ma veľmi rada. Viac ako Albusa. Čomu sa nedivím, lebo jeho sme my dvaja veľmi nezaujímali."

„Vážne?"

„Mal na starosti iné veci. Bol mladý a hlavu mal v oblakoch. V tej dobe si našiel jedného priateľa. Bol to synovec jednej našej susedy. Plánovali spolu veľké veci," vravel strýko Aberforth a nalial ďatelinové pivo do pohárov. „Niektoré ani neboli veľmi pekné. Ale to bolo dávno. Ariana a ja sme nemali v tej dobe v Albusovom srdci miesto."

„Dobre, tak sa nerozprávajme o Ariane," prikývla, keď videla jeho ustarostený pohľad. Mala pocit, akoby ho roky niečo trápilo, ale nechcela ďalej vyzvedať, taká proste nebola. „Mohol by si mi povedať aspoň niečo o svojich rodičoch? Mojich starkých?"

„Prečo sa na to nespýtaš Albusa, dievča?"

„Povedzme, že si rozumiem lepšie s tebou," usmiala sa.

„Kendra, naša mama," začal rozprávať, „bola veľmi elegantná a vznešená dáma. Bola múdra, krásna, tak si ju pamätám. Štedrá a všetkých troch nás milovala rovnako. A otec, Percival, bol rovnako múdry a vznešený muž. Boli šťastní."

„Ale niečo sa stalo, však?"

„Ako to už býva, áno, Kay," prikývol smutne.

„Súvisí to so smrťou Ariany?"

„Čiastočne. Ariana zomrela v dobe, kedy boli už obaja mŕtvi. Nedozvedeli sa nikdy, že Albus a ja spolu sotva niečo prehovoríme," povedal jej strýko Aberforth. „Netráp sa tým, dievča a nech budeš počuť v živote čokoľvek o Dumbledorovcoch, tak ver mojim slovám. Boli to dobrí rodičia. Až kým sa nestali zlé veci."

„Budem tomu veriť," prikývla Kaitleyn. „Verím tomu, že boli dobrí."

„To som rád, Kay, nechcel by som, aby si niekedy uverila lžiam o našej rodine. Nie je úplne čistá, ako žiadna rodina, ale niektoré lži sú veľmi nadnesené a smutné. Našu rodinu poznačila naozaj smutná tragédia a od tej sa odvinuli ďalšie tragédie. Spýtaj sa na to, Albusa, možno ti zodpovie ďalšie otázky," dodal strýko Aberforth.

Kaitleyn u neho ostala pár hodín, ale nič viac o ich rodine jej nepovedal. Pýtal sa jej na školu, priateľov a na Siriusa. A Kaitleyn rozprávala a rozprávala a vedela, že to starého muža zaujíma. Občas mala pocit, že Ariana v obraze na ňu žmurkla.

***

„Mami?" Toho večera bola Kaitleyn v komnatách svojej mamy. Jedla čokoládu z Medových labiek a mama jej urobila kakao, ako keď bola menšia. „Čo sa stalo v rodine môjho otca? Prečo sa nerozpráva so strýkom?"

„Aberforth ti nechcel nič povedať?" spýtala sa jej mama.

„Veľmi nie. Povedal mi iba, aby som nikdy neverila lžiam, ktoré ľudia hovoria o rodine Dumbledorovcov. Povedal mi, že starkí boli dobrí ľudia. Tak, čo sa potom stalo? Rozprával mi o tragédií, ktorá spustila ďalšie."

„Ach, počúvaj ma, Kaitleyn, si už veľká." Minerva si sadla k nej na sedačku a potom sa jej pozrela do očí. „Poviem ti to."

„Skutočne?"

„Áno, už to pochopíš," prikývla jej mama. „Keď mala Ariana Dumbledorová šesť rokov, napadli ju traja muklovskí chlapci. Videli ju čarovať, bola vtedy dievčatko, nedokázala svoje čary ovládať, ako žiadne dieťa v jej veku. Oni ju sledovali a potom chceli vidieť, ako to všetko urobila a ona nechcela. Ublížili jej."

„Ako?"

„Kaily." V očiach Minervy McGonagallovej sa zjavili slzy a Kaitleyn si domyslela. „Zničilo ju to, už nebola v poriadku. Nechcela už používať mágiu, chcela sa jej zbaviť. Udrela jej dovnútra, mágia z nej vybuchovala. Okrem toho sa už narodila trocha chorľavejšia. Podrobnosti neviem, tie by ti povedal Albus. Ešte predtým, ako sa to celé stalo, tak z nej občas mágia vybuchovala. Človek by si myslel, že to je preto, lebo bola dieťa, ale narodila sa už taká. Po tom incidente mágiu neznášala. Vraj bola nebezpečná. Aberforth hovorí, že väčšinou bola milá, neškodná a veľmi krehká."

Kaitleyn po tvári tiekli slzy. „To je hrozné, mami."

„Percival Dumbledore našiel tých mladíkov a napadol ich. Samozrejme, že mu na to prišli a zatvorili ho do Azkabanu, kde krátko na to zomrel. Nechcel sa priznať prečo, to urobil. Chcel chrániť Arianu a svoju rodinu. Nechcel, aby ju zatvorili k Mungovi ako beznádejný prípad."

„A čo sa potom dialo s Arianou?"

„Dumbledorovci sa presťahovali do Gordicovej Užľabiny. Kendra, tvoja stará mama, povedala, že jej dcérka je chorá a tak sa o ňu starala. Mnohí nadobudli dojem, že dievčatko je šmukel. Ale to nebola pravda."

„Chuderka."

„Keď mala Ariana štrnásť rokov, jej mágia bola nekontrovateľná. Vybuchovala z nej a všetko sa to vraj zbehlo rýchlo. Bola to nehoda, ale Kendru jednoducho stála život."

„Ariana ju zabila?"

„Bola to nehoda, Kaily," zopakovala Minerva.

„A potom zomrela aj Ariana?" spýtala sa jej Kaitleyn.

Minerva fňukala a utierala si slzy do kockovanej vreckovky. „Chvíľku na to, ale to je ďalší príbeh, ďalšia tragédia, zlatko. Myslím, že toho je na dnešný deň už dosť. Povedala som ti, ako zomreli tvoji starí rodičia a niečo o Ariane. Viac po mne dnes nechci, prosím ťa."

Kaitleyn prikývla. „Ďakujem, že si mi povedala aspoň toto. Je to šialene smutné. Je mi to tak ľúto. Pravdu pozná málo ľudí, však?"

„Takmer nikto, Kaily," odvetila jej mama. „Možno sa jedného dňa dočítaš hrozné veci o tej rodine. Nezabudni, že si dala sľub."

„Nikdy by som nepochybovala. Verím tvojim slovám, mama. A verím tomu, čo povedal strýko. Nebudem pochybovať, nech si prečítam čokoľvek."

„Si dobré dievča," pobozkala ju mama na líce. „Vždy si bola a vždy budeš, viem to."

Kaitleyn sa na ňu usmiala a potom spoločne pili kakao každá so svojimi myšlienkami.

***

9. septembra 1997

Kaitleyn sedela v Brlohu za kuchynským stolom a držala v rukách knihu od Rity Skeeterovej – Život a lži Albusa Dumbledora. Chvíľku v nej čítala a potom ju zatvorila a napľula na ňu.

„Prepáč, Molly, ale svoju nechuť k tejto knihe neviem vyjadriť inak," povedala, keď sa Molly Weasleyová na ňu pozrela káravým pohľadom a pri tom varila večeru.

„Sú tam samé lži?"

„Áno," prikývla. „Samé lži o mojej rodine," šepla.

„Je mi to ľúto, Kaily," odvetila jej staršia čarodejnica. „Nečítala som ju ešte. Asi ani nechcem. Mala som Dumbledora rada, vážila som si ho veľmi."

„Môj otec mal veľa chýb, ako každý človek, ale jeho život neboli lži, ako to opisuje táto kniha. Hádže hrozné svetlo na celú moju rodinu. Určite tam je aj pár kapitol o mne a to už vôbec nechcem čítať."

„Nemysli na to."

„Niekedy je to ťažké," posťažovala sa jej Kaitleyn „V tej rodine sa stalo niečo smutné a Rita Skeeterová urobila z mojej tety šmukla a z mojej starej mamy psychopata, zo starého otca vraha. A so strýka Aberforta ani nehovorím, čo a to je pri tom ten najviac úprimný človek, akého poznám. Je veľmi milý a dobrý."

„Nikdy som sa s ním nestretla," povedala jej Molly. „Ale počula som o tom incidente s kozami."

„Je to hlúposť!"

„Rozumiem," prikývla Molly. „Je mi ľúto, že o tvojej rodine píšu zlé veci."

„Zvykla som si," priznala sa jej Kaitleyn. „Roky som čítala o tom, že je Sirius vrah a ja jeho manželka. Tiež som si prečítala o tom, ako spolupracujeme s Veď-Vieš-Kým," povedala. Takmer vyslovila jeho meno, ale potom si spomenula, že jej Remus nedávno povedal, že jeho meno je tabu. Smrťožrúti vedeli vystopovať ľudí, keď niekto povedal jeho meno. A to hlavne z dôvodu, že jeho meno sa nebáli vysloviť iba členovia Fénixovho Rádu.

„Vieš, Kaily," Molly si sadla oproti nej. „Vždy je dôležité to, v čo veríš ty."

„Vždy som verila slovám svojich rodičov, keď mi všetko hovorili o mojej rodine," vravela jej Kaitleyn. „Preto neverím ani jednej z týchto lží," ukázala na knihu.

„To je správne," usmiala sa na ňu Molly.

Do kuchyne prišli Artur, Sirius a spoločnosť im robil aj Bill, Kingsley a Remus. Kaitleyn a Molly sa na seba pozreli, lebo to neznačilo nič dobré. Bývali teraz v sídle Fénixovho Rádu a pokiaľ nikto neprišiel odovzdať nejakú správu, tak tu bol relatívne pokoj. Keď boli schôdzky, účastnili sa ich všetci.

„Niečo sa stalo?" spýtala sa Molly.

„Deti sa vlámali na Ministerstvo mágie," oznámil im Sirius.

„Chytili ich?" spýtala sa Kaitleyn.

„Nie," pokrútil hlavou Sirius.

Keď si vydýchal, Remus dodal: „Nuž nevrátili sa na Grimmauldovo námestie. To môžeme potvrdiť. Momentálne naozaj netušíme, kde sa nachádzajú. A ani nevieme, prečo tam boli. Spôsobili veľký rozruch a vraj napadli Dolores Umbridgeovú."

„Tá si to zaslúžila," vyhŕkla zo seba Kaitleyn.

„S tým súhlasíme," odvetil jej Kingsley. „Nuž netušíme, čo tam hľadali," a potom im porozprával všetko, čo vedel o tom vlámaní. Kaitleyn sa cítila bezradná ako dávno nie a najviac ju hnevalo to, že nevedela, či sú v poriadku a kde sa nachádzajú.

Pozn. autorky:

* Všetko, čo rozprávala Minerva Kaitleyn je použité z rozhovoru medzi Aberforthom a Harrym v Daroch smrti. Trocha som to upravila, ako vy už dávno viete, Ariana trpela aj pred tou tragédiou menšou deformáciou schopností, ktorú po nej Kaitleyn zdedila a preto sa jej stalo, čo sa stalo, keď takmer zomrela.