„Keď sa na mňa pozerá,

šaliem.

Ona je dôvod,

prečo som taký šťastný.

Dážď po mne lenivo steká,

čo viac chcieť,

keď jedine s tebou som šťastný,

a tak zamilovaný."

(Enrique Iglesias – Lluvia cae)

10. marca 1978

Večer sa všetci stretli v klubovni, aby mohli oslaviť Remusové narodeniny. Ten bol celkom šokovaný oslavou, o ktorej ani nevedel, ale Sirius a James mu pripravili menšiu party.

„Všetko najlepšie, Námesačník," poťapkal ho Sirius po pleci a podal mu darček. Potom mu zagratulovali aj James s Petrom.

Alice zašla do kuchyne pre tortu, ktorú nechali James a Sirius urobiť domácich škriatkov. Lily prútikom zapálila sviečky a všetci Remusovi zaspievali narodeninovú pieseň. Remus sa usmieval a bol naozaj veľmi šťastný.

„Všetko najlepšie," pobozkala ho Lily na líce.

„Všetko najlepšie, Remus," pobozkala a objala ho aj Kaitleyn. „Nech si šťastný, veľmi šťastný. Mám ťa veľmi rada."

„Ďakujem, Kaily," vďačne sa na ňu usmial a Lily zatiaľ nakrájala tortu a podala každému kúsok.

„Aké boli prednášky?" vyzvedal Peter a pochutnával si na torte.

„Boli skvelé," prehovorila Alice s plnými ústami. „Poučné a vyzerá to tak, že to bude dosť náročné, ale ideme určite do toho."

„Super," povzdychla si Lily, ale nikto si to veľmi nevšimol, okrem Kaitleyn, ktorá to cítila rovnako.

„A prišiel aj Fabián Prewett, dokonca aj jeho brat Gideon. Patria teraz medzi elitu. Divooký Moody nemohol prísť, ale tak nevadí, aj tak sme už zažili na vlastnej koži, vtedy keď bol ten útok v Rokville," vravel James. „Ale fakt to bude makačka, ale teším sa na to."

„A čo ty, zlatko?" otočila sa Kaitleyn na Siriusa v nádeji, že jeho prednášky až tak nezaujali a že by možno ešte prehodnotil svoje rozhodnutie.

„Je to presne to, čo chcem robiť," odvetil jej a ona vedela, že jediné, čo môže urobiť je podporiť ho v jeho rozhodnutí, lebo ho nijako nezmení. „Narodil som sa preto. Chcem byť auror celým svojím srdcom a dušou."

Kaitleyn sa na neho usmiala a pobozkala ho na líce. Bude sa s tým musieť nejako zmieriť. Síce ešte nevedela ako, ale bude to musieť nejako zvládnuť. Videla v Siriusovi to nadšenie pre toto povolanie a nemohla to zničiť svojím strachom. Taká jednoducho nikdy nebola. Sirius bol nadšený, zaujatý a považoval to za veľmi dôležité v svojom živote. Ona nechcela pošliapať jeho sny.

„A čo ty, Remus?" obrátila svoju tvár na Remusa.

„Bolo by to fajn, keby som mohol byť auror. Vždy ma bavili duely, a podobné veci. Lenže sa trocha obávam, že by ma nechceli vo svojich radoch preto, čím som," zdôveril sa im.

„Čože?" vykríkli Sirius a James naraz.

„Pozrite sa na to triezvo," povedal im ich najlepší priateľ. „Kto by chcel vo svojich radoch vlkolaka?" šepol, aby ich nepočul nikto na okolo. Väčšina študentov už bolo vo svojich izbách, lebo bolo neskoro. V klubovni bolo pár zábudlivcoch, ktorí nemali hotové domáce úlohy na nasledujúci deň.

„To je ale hlúposť, Námesačník," zamračil sa James. „Ty si predsa skvelý v kúzlení a v dueloch si najlepší z nás. Nevedeli by, o čo by prišli."

„Áno, Paroháč ma pravdu," prikývol Sirius. „Boli by hlúpi..."

„Možno áno, ale asi by som chápal aj ich," povedal Remus smutne.

„Vezmú ťa tam, neboj sa," snažil sa ho povzbudiť Peter.

„Nemal by si teraz na to myslieť," prehovorila Lily po chvíľke ticha. „Máš narodeniny, Remus, nemysli na zlé veci. Nie dnes," žmurkla na neho. „Dnes by si mal byť šťastný a spokojný. Si tu so svojimi priateľmi a oslavuješ ďalší rok svojho života. O zajtrajškoch sa môžeme rozprávať neskôr."

Remus sa na ňu usmial a úprimne odvetil: „Máš pravdu, Lily. Ako vždy. Dnes by som mal byť naozaj šťastný. Mám pri sebe svojich priateľov a iba vy viete, čo to pre mňa v skutočnosti znamená. Pretože ste ma prijali takého, aký som."

„Ty z toho robíš zbytočne vedu, Remus," usmiala sa Alice. Bolo to len pred pár týždňami, kedy Remus povedal o svojom probléme aj jej. „Poznám ťa sedem rokov a z toho šesť som nevedela, aké tajomstvo máš a teraz keď ho viem, ťa nemám rada menej. Vždy si bol skvelý priateľ, čestný človek a naozaj dobrák od kostí. Nenechaj sa ovládať tým prekliatím. Sľúb mi to," žiadala ho.

Pozrel sa na ňu, ale pokrútil hlavou. „Nie je to také ľahké, Alice."

„Nie, to asi nie je. Ja neviem, nie som v tvojej koži, ale mysli na to, aký si, keď sa nemeníš na vlkolaka. Vždy na to mysli. Na svoje dobré srdce, dušu a myseľ. Prosím," načiahla k nemu ruku, aby mohla stisnúť tú jeho.

„Budem sa o to snažiť," prikývol napokon Remus. „Si milá, ďakujem."

„Ja len vidím, čo je zrejme," usmiala sa. „A prestaňme byť sentimentálni. Toto je predsa oslava," zasmiala sa. „Aha," mávla prútikom a vyčarovala balóniky, ktoré sa vznášali vo vzduchu a svietil na nich nápis „Všetko najlepšie, Remus."

„Je to krásne," oprela sa Kaitleyn o Siriusa. „Chcem, aby sme vždy slavili narodeniny všetci spolu."

„To by vážne bolo pekné," prikývla Lily a pobozkala Jamesa na líce.

„Navždy všetko spolu," prikývla Alice a podala Petrovi posledný kúsok torty, keď videla ako na neho zbožne hľadí.

„Sú to tie najkrajšie narodeniny," usmial sa na všetkých Remus. „Ďakujem vám."

***

16. marca 1978

„Budeš mi dnes chýbať," lúčil sa Sirius s Kailteyn vo Vstupnej hale. Dnes šla ona na exkurziu do nemocnice sv. Munga, aby sa pozrela lepšie na prácu liečiteľov. S ňou išlo ešte asi sedem ďalších siedmakov. Traja boli z Bystrohavu, dvaja z Bifľomoru a dvaja zo Slizolinu. Kaitleyn bola jediná z Chrabromilu, pretože Lily a Peter viac zvažovali prácu na Ministerstve mágie a všetci ostatní mali záujem o to stať sa aurormi.

Kaitleyn sa veľmi tešila, pretože konečne na chvíľku znova opustí hrad. Ako dozor s nimi ale šla jej mama. Kaitleyn si bola istá, že to je určite kvôli nej. A druhým dozorom bola profesorka Vectorová, ktorá učila Aritmáciu.

„Aj ty mi budeš chýbať," usmiala sa na Siriusa a potom ho objala. Užívala si jeho objatie. „Som zvedavá. Nikdy som nebola v nemocnici sv. Munga. Som taká zvedavá. Určite to bude zaujímavé. Veď ti potom poviem, zlatko."

„Budem sa na to tešiť," žmurkol na ňu. „Dávaj si pozor."

„Neboj sa, blázonko, mama ma nespustí z očí," zasmiala sa.

„Viem, ale aj tak, Kaily, dávaj si pozor. Žiadne vylomeniny," žmurkol na ňu.

„Rozkaz, pane," žmurkla na neho aj ona. Potom sa k nemu nahla, aby ho mohla pobozkať na pery. „Ľúbim ťa."

„Nie viac, ako ja teba," pohladil ju po líci.

„Nezabudni sa cez voľnú hodinu Transfigurácie učiť," štuchla do neho. „James to má isto nariadené od Lily."

„Ach, nespomínaj mi Evansovú, nepoviem, čo ju posadlo, ale je to hrozné. Mám pocit, že aj Paroháč by sa pred ňou rád schoval. Nič iné nerobí, iba všade chodí s knihami a recituje tie otrasné poučky. Peter sa z toho začne v noci pocikávať, uvidíš!"

Kaitleyn vybuchla smiechom. „S tými knihami a poznámkami aj spí," dodala.

„Šialená Evansová, vážne!" smial sa ďalej Sirius. „Takto vymeniť učenie za Parohača, smutné celkom, čo povieš?"

„Šialene smutné," žmurkla na neho.

Do Vstupnej haly dorazili profesorky a zvolali všetkých k sebe. „Tak ahoj, Kaily," pobozkal ju ešte Sirius.

„Uvidíme sa večer, Tichošľap," pohladila ho po líci a potom sa pripojila k ostatným študentom na ceste do nemocnice sv. Munga. Kaitleyn bola naozaj veľmi zvedavá, túto exkurziu brala aj ako menší výlet. Bola rozhodnutá, že sa stane liečiteľkou a tak veľmi chcela vidieť všetko v praxi. Vedela, že svoje rozhodnutie nezmení. Liečiť ľudí bolo zase jej poslanie, vedela to už dávno.

***

6. august 1997

„Čo nové si zistil?" pýtala sa Kaitleyn Siriusa, keď sa vrátil z porady Fénixovho Rádu v Brlohu. Ona s ním nebola, a nebola tam ani Tonksová, ktorá nevyšla ešte stále z izby. Kaitleyn sa veľmi hnevala na Remusa.

„Samé zlé veci. V podstate nič nové, miláčik. Smrťožrúti ovládajú Ministerstvo mágie, aj Denného Proroka, akoby si nevedela. Thicknesse je pod Imperiusom neustále. Aj keď Kingsley poznamenal, že by sa isto pridal na stranu zla, takže možno dlho ani nebude. Hľadajú Harryho a tvária sa, že to je preto, lebo má niečo spoločné so smrťou tvojho otca," vravel jej.

„To je také hlúposť," zamračila sa Kaitleyn a po chrbte jej prebehli zimomriavky.

„Čo má však viac znepokojuje, že Ministerstvo začalo konať proti čarodejníkom muklovského pôvodu," povedal jej Sirius smutne. „Naplno rozbehli Register čarodejníkov muklovského pôvodu. Je to šialené."

„Čo presne to znamená?"

„Vytvárajú dojem, že muklorodený ukradli mágiu. Čarodejnícke schopnosti sa vraj prenášajú iba z čarodejníka na čarodejníka. Ten kto je muklovského pôvodu a nikto z jeho predkov nie je čarodejník, podľa tohto získať mágiu krádežou alebo násilím. Ministerstvo sa samozrejme chce zbaviť takýchto ľudí a preto vydali príkaz, aby sa každý, kto je muklovského pôvodu dostavil na pohovor pred novovymenovanú komisiu pre Registráciu čarodejníkov muklovského pôvodu."

„Ale to je..."

„Šialené, áno," prikývol Sirius. „Začalo sa to diať. Postupne zhromažďujú všetkých, ktorí majú muklovský pôvod."

„To znamená, že," Kaitleyn sa pozrela do kuchyne, kde sa Ted Tonks zhováral so svojou manželkou. „Že napríklad Ted..."

„Áno, Kaily," smutne prikývol Sirius.

„To nemôžu."

„Neviem, či tomu zabránime," dodal Sirius smutne. Podišiel k nej a potom ju objal. „Mám aj novinky o Rokforte."

„Tak hovor," prikývla, hoci si nebola istá, či to chce počuť.

„Dochádzka je teraz povinná pre každého mladého čarodejníka. Oznámili to včera. Je to veľká zmena, lebo štúdium nikdy nebolo povinné. Takto bude mať Voldemort celú čarodejnícku populáciu pod kontrolou už od útleho veku. A navyše to je ďalší spôsob, ako vylúčiť deti z muklovským pôvodom, pretože študeti musia dostať potvrdenie o čistokrvnosti to znamená, že musia dokázať svoj čarodejnícky pôvod a až potom môžu nastúpiť do školy."

Kaitleyn bola nahnevaná a bolo jej dosť na nič. „Otrasné."

„Vieš čo to znamená, Kaily?"

„Neviem, či to chcem vedieť."

„Tvoja mama sa nestane riaditeľkou Rokfortu. Voldemort si tam dosadí pár svojich ľudí. Mám informáciu, že Snape by sa mal stať riaditeľom."

„Čože!" Kaitleyn vybuchla. Odstúpila od neho a začala rozhadzovať rukami. „Snape? Snape zabil môjho otca!"

„Kaily," Sirius sa ju snažil upokojiť.

„Nie, to proste nie," rozplakala sa. „Čo ak ublíži mojej mame, čo ak?"

„Nie, to nie," chytil ju do náručia a silno ju objal. „Tvojej mame nikto neublíži. Prosím ťa, upokoj sa, lebo si ublížiš."

„A k tomu ten Remus!"

„Remus?"

„Odišiel. Opustil ju. Kvôli tomu, že by dieťa mohlo byť vlkolakom ako on..."

„Čože? Idem zo schôdzky a tam Remus bol. Síce sa nevrátil so mnou, povedal, že musí ešte niečo vybaviť."

„Ráno jej povedal, že to nezvládne."

„To je ale hlupák!"

„Je to idiot," rozplakala sa znova. „On vôbec nedodržal, čo sľúbil."

„Áno, sľúbil predsa Dore, keď si ju bral, že bude s ňou v dobrom aj v zlom," prikývol Sirius.

„A nedodržal ani sľub, čo dal pred rokmi Alice. Ten sľub o tom, že nikdy nedovolí, aby ho prekliatie ovládalo," silno ho objala. „Prečo to nepochopil? My s ním chceme byť. A Dora tiež a to bábätko bude isto zdravé, určite bude. Prečo to nechápe, prečo?"

„Ja neviem, dievčatko," pokrútil hlavou Sirius. „Je mi to veľmi ľúto."

„Keby aj to malé bolo vlkolakom, budeme ho všetci ľúbiť a dávať na neho pozor. Budeme tu pre neho, vždy. Ale Remus nie, on sa vzdal hneď ako to bolo možné. Neviem, prečo to urobil. Je slabý a zbabelec."

„Bol dlho sám, Kaily, tak ako my všetci. Stratil toho veľa, rovnako ako my dvaja," vravel jej Sirius. „Je to pre neho možno ťažšie ako pre nás dvoch. Neospravedlňujem ho, to nie. To, čo urobil, je naozaj hrozné."

Kaitleyn si sadla na sedačku a zamračila sa. „Tento svet sa zase rozpadá. Deti sú v nebezpečenstve, aj my. Do toho Remus a Dora a ešte k tomu všetkému to s tými čarodejníkmi muklovského pôvodu. A Rokfort pod vedením Snapa. Neviem, čo z toho je horšie."

Sirius si kľakol k nej. „Kiežby som s tým mohol niečo urobiť."

„Hlavne, že si pri mne," stisla jeho ruky. „To je dôležité. Lebo keby si tu nebol, Sirius, myslím, že by som nič z tohto nezvládla. Každý z nás je silný iba do určitej miery. A neviem, ale začínam mať pocit, že som prišla na jej koniec."

„Neprišla," pohladil ju Sirius po ruke. „Ty to možno nevidíš, ale si ten najsilnejší človek, akého poznám. Zomierala si, Kaily. A aj tak si v sebe našla silu, aby si ostala s nami. Si veľmi silná. Silnejšia ako my všetci dokopy."

„Ja ti neviem..."

„Dôležité je, že ja to viem," žmurkol na ňu. Prisadol si k nej na sedačku a pritiahol si ju do náručia. „Moje sladké dievčatko."

Dvere na dome sa otvorili a dnu vpadol Remus. Vyzeral dosť zničene a rozhodene. Kaitleyn bola v momente na nohách a vyštartovala k nemu. Už otvárala ústa, ako mu chcela vynadať, keď ju stopol.

„Ušetri si to, áno?" žiadal ju. „Som zbabelec a hlupák. Ale napravím to. Sľubujem, že to napravím. Prestanem robiť hlúposti. Nechcem, aby sa moje dieťa za mňa hanbilo, to vážne nechcem."

„A kto ti otvoril oči?"

„Harry," šepol.

„Ty si bol s deťmi? Kde sú deti?"

„Tam kde sme si mysleli, že sú. U vás doma," povedal jej Remus. „Sú v poriadku. Sophie veľmi chýbate. Sú naozaj v poriadku."

„Ach," šepla. „Poďme tam."

„Nie," zastavil ju Sirius. „Je to nebezpečné pre teba a aj pre deti, Kaily. Ide ešte o niečo, čo som ti nepovedal."

„Čo si mi nepovedal?"

„Si dcéra Albusa Dumbledora," povedal jej Sirius. „A svet nikdy nevedel o tom, že ste sa zmierili. To na pohrebe zrejme nestačilo."

„Hovor, Sirius Black!"

„Aj na teba je vypísaná odmena," doplnil ho Remus. „Dcéra, ktorá nenávidela svojho otca."

Kaitleyn sa oprela o stenu, po ktorej sa následne zviezla dole. „To nemôže byť pravda. Ako si niekto môže myslieť, že by som mala niečo so smrťou svojho otca? Hľadajú nás?"

„Hľadajú nás všetkých, hlúpučká," povedal Sirius smutne. „Zradcovia krvi, členovia Fénixovho Rádu, nehovoriac o tom, že vy dvaja tiež nieste práve čistokrvní a podobne..."

Jeho manželka si pritiahla kolená k sebe a položila si na nich hlavu. Silno zafňukala a nemohla uveriť tomu všetkému, čo sa stalo a veľmi sa bála toho, čo sa ešte stane.

Pozn. autorky:

Hore na fotografii je Kaitleyn a Remus z jeho oslavy narodenín :)

Temné časy naďalej postupujú a hrotia sa ... všetci sú sledovaní, všetko je na dve veci, ale aspoň Remus sa vrátil k Dore <3