„Urobím to pre teba, pretože ti verím,

pretože je to tvoj pohľad,

pohľad na to isté nebo.

A keď ťa bozkávam,

cítim, že ťa mám v duši."

(Paulina Rubio – Lo háre por ti)

1. marca 1978

Kaitleyn sa aj na druhý deň, po menšej výmene názorov s Alice, utiahla do spálne a radšej sa začala pripravovať na MLOKy hneď po ukončení vyučovania. Naozaj nechcela do nekonečna rozoberať, kto zase zomrel, koho prepadli a koho chytili a hodili do väzenia v Azkabane.

Za posledné mesiace mala pocit, že toto sú jediné témy, na ktoré sa rozprávajú, ak nerátala MLOKy. A teraz by sa radšej rozprávala iba o skúškach. Bola by šťastnejšia, keby skúšky bola tá jediná vec, ktorú by mali na starosti. Lenže jej priatelia sa priveľmi angažovali v tom, čo sa dialo vo svete. Kaitleyn niekedy len tak hľadela na ostatných študentov a rozmýšľala, či sa aj oni trápia preto, čo sa deje vo svete, alebo to robí len ona a jej priatelia. A niektorým, ktorých to naozaj evidentne nezaujímalo, naozaj závidela.

Otvorila učebnicu Transfigurácie, čo bol pre ňu najjednoduchší predmet a začala si podčiarkovať dôležité informácie. To jej trvalo niekoľko hodín a bolo tesne pred večerou, keď zišla do klubovne. Lily a Alice tam neboli, ale chlapcov našla sedieť pri jednom stolíku a vyzerali celkom zaujato. Siriusa sa dosť usmieval. Akoby problémy kvôli Regulusovi z neho postupne opadávali.

„Čo robíte?" podišla k ním a postavila sa nad Siriusa.

„Ale nič," odvetil jej Sirius a usmial sa na ňu. „Už ti je lepšie?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Čo robíte?"

„Trocha sme prehodnotili posledné mesiace," povedal jej Remus a v rukách držal pergamen, ktorý Kaitleyn ihneď spoznala a vedela, že ide o Záškodnícku mapu. „Zistili sme, že máš pravdu."

„Akú pravdu?"

„Prestali sme žiť," povedal jednoducho James. „Žartovať a podobne."

„Takže plánujeme víkendový návrat," žmurkol na ňu Sirius. „Veľkú záškodnícku činnosť. Poriadny žartík, niečo super."

Kaitleyn sa zasmiala. Vôbec nemala chuť chlapcov vyhrešiť. Bola si istá, že toto presne potrebujú všetci – jeden veľký žart. V skutočnosti sa jej páčilo, že si zobrali jej rady k srdcu. Hlavne dobre vedela, že Sirius sa takto odreaguje od problémov s Regulusom. A pri troche šťastia, ani nebudú potrestaní.

„Dobre," prikývla.

„Čože?" Peter sa na ňu nechápavo pozrel. „Je to v poriadku?"

„V úplnom," predniesla. „Idem na večeru. Idete?"

„Hneď sme tam, zlatko," žmurkol na ňu Sirius. Kaitleyn sa k nemu zohla a pobozkala ho letmo na pery. S dobrou náladou sa pobrala do Veľkej siene na večeru.

***

3. marca 1978

V piatok ráno dorazila sovia pošta a zhodila pred Siriusa list. Okamžite sa po ňom načiahol a keď to nebolo písmo jeho matky, odľahlo mu. Okrem toho sa potešil, pretože to písmo dobre poznal a už dávno nedostal od nej žiadny list.

Preto ho rýchlo otvoril a pustil sa do čítania.

„Milý, Sirius,

prepáč, že som sa Ti dlho neozvala, ale mali sme celkom zhon. Vieš, Nymphadora chodí do školy a je dosť neporiadna učiť sa jej veľmi nechce. A Ted tak trval na muklovskej škole a nie na domácom vyučovaní. Ale aspoň je naša malá s ostatnými deťmi jej veku a našla si pár priateľov.

Napíš mi, ako sa máš a čo máš nové. Dúfam, že sa už poctivo pripravuješ na záverečné skúšky. Nepodceň ich, je tam dosť veľa chytákov, aspoň za mojich čias bolo. Verím, že to zvládneš perfektne, si predsa hlavička, Sirius.

Ted ťa pozdravuje a prikladám ti aj obrázok, ktorý pre teba namaľovala Nymphadora. Nepýtaj sa ma, čo to je, pretože nemám ani poňatia. Ale je to pekné farebné, jednoducho ako ona. Vieš čo minule urobila? Pokreslila celé steny v izbe farbami. Myslela som si, že ma trafí šľak, ale tej malej uličnici sa to tak jednoducho páčilo.

Pevne dúfam, že sa v lete uvidíme. A mohol by si mi predstaviť aj svoju Kaily. Som na ňu veľmi zvedavá. Isto je veľmi pekná, keď očarila teba.

Pozdravíš odo mňa aj Regulusa? Dúfam, že sa má dobre a že spolu vychádzate. Nie ako ja so sestrami. Sirius, prosím ťa, dohliadni na svojho brata, lebo ťa to bude mrzieť.

S láskou,

tvoja sesternica Andromeda Tonksová."

Sirius si prečítal list dvakrát. Smial sa na pasážach, v ktorých jeho sesternica písala o malej Nymphadore. Bolo to určite kúzelné dieťa a Sirius bol celkom smutný, že ju nemohol vidieť často. Vedel si však živo predstaviť, ako maľuje sama svoje steny, alebo vymýšľa hlúposti v škole. Zamyslel sa nad tým, že z nej raz na Rokforte bude ďalšia Záškodníčka.

Znepokojila ho však rada ohľadom Regulusa. Sirius sa obhliadol na Slizolinský stôl, ale Regulusa tam nevidel. Naozaj by rád dal na radu svojej staršej a rozhodne múdrejšej čarodejnice, ale začínal mať pocit, že je už naozaj neskoro.

Predsa len sa rozhodol, že to ešte vyskúša a cez víkend si s Regulusom pohovorí.

Ale najprv strávi peknú sobotu v Rokville s Kaitleyn a potom večer predvedú svoj veľký žartík. Až potom prídu na rad problémy.

Sirius vybral pergamen a brko svojej školskej tašky a ešte pred prvou hodinou, rýchlo odpísal Andromede na list.

„Drahá, Meda,

ďakujem za tvoj list. Mám sa celkom dobre. Zo skúšok si až takú ťažkú hlavu nerobím, nerobil som si ju hádam nikdy. Nejako bolo, nejako bude. Budem sa spoliehať na svoju prirodzenú inteligenciu, to mi aj tak ide najlepšie.

Vyzerá to tak, že z malej Nymphadory bude poriadny rebel. Asi to má po mne, čo si budeme klamať? Určite si s ňou užiješ kopec zábavy a možno by si sa mala skontaktovať predsa len s mojou matkou, aby ťa naučila, ako vytvoriť poriadne vreštadlo. Vieš, listy zo školy ťa zrejme neminú. Ohľadom malej to vyzerá tak, že problémy ju budú priťahovať. Nuž aj tak verím, že to je veľmi múdre, inteligentné a krásne dievčatko. Po tebe, samozrejme, lebo Ted teda veľa krásy pobral. Nič v zlom. Na miesto toho je super zábavný chlapík.

Pozdravujem ich oboch. A malej Nymphadore posielam aj bozk.

Rád by som vás v lete videl a keď bude moja Kaily súhlasiť, vezmem ju so sebou. Okamžite si ju obľúbite, to Vám garantujem. Je úžasná.

Sirius Black, tvoj najobľúbenejší bratranec."

Sirius sa pobavene zasmial a vložil list do obálky a potom si ho vložil do knihy. Po hodine ho pôjde poslať do soviarne. Z obálky od Andromedy vybral ešte kresbu od Nymphadory. Naozaj netušil, čo to je, keď to roztvoril, ale bolo to šialene farebné. Pousmial sa.

„To ti poslala matka? Takýto talentovaný si kedysi bol?" objavil sa pri ňom Remus, ktorý tiež meškal na raňajky.

„Ale čoby, to mám od netere," zasmial sa Sirius. „Teda ona nie je neter. Nie úplne. Nakreslila mi to dcéra mojej sesternice."

„Nymphadora?" nadvihol obočie Remus.

„Ty si pamätáš na jej meno?"

„A také meno sa hádam dá zabudnúť?" zasmial sa Remus. „Spomínam si, keď si nám hovoril o svojej sesternici a jej rodine. Vidno," vzal mu obrázok z rúk a uprene na neho hľadel. „Z malej Nymphadory bude isto umelec."

„Alebo šialenec," zasmial sa Sirius. „Meda mi písala, že je to malá uličnica. Záškodník, sto percentne a isto to má po mne."

Remus sa rozosmial, vzal si hrianku do ruky a obaja chlapci sa rozbehli na prvú hodinu.

***

2. august 1997

„Kaily, nemali na výber," riekla jej Tonksová a vzala si do náručia Hope, lebo videla, aká je jej najlepšia priateľka roztrasená. „Budú v poriadku, áno?"

Kaitleyn slabo prikývla. Jej deti boli Merlin vie kde a ona mala pocit, že sa znova zrúti. „Kde sme?" spýtala sa a obzerala sa po dome, do ktorého ju Tonksová vtiahla a v ktorom nikdy nebola. Určite to nebol Remusov dom, ten predsa poznala.

„Nymphadora!" ozval sa ženský hlas a vo dverách obývačky sa objavila žena s dlhými kučeravými vlasmi, bledou pokožkou a v čiernych šatách. Vyzerala byť prekvapená ich návštevou a v podstate sa mračila.

Kaitleyn siahla po prútiku, ale Tonksová sa jej postavila do cesty. „To je moja mama."

„Merlin, ja," Kaitleyn zalapala po dychu a po tvári jej tiekli slzy. „Strašne ma to mrzí. Pripomenula mi-"

„Bellatrix," doplnila Andromeda Tonksová. „Čo sa stalo? Nemali ste byť na svadbe?"

„Ministerstvo padlo," oznámila jej Tonksová, „Minister mágie je mŕtvy. Smrťožrúti sa objavili na svadbe a mňa napadlo premiestniť nás sem. Mama, to je Kaitleyn, Siriusová manželka."

„Áno, ja viem," prikývla Andromeda. „Tak vitaj u nás, Kaitleyn."

„Ďakujem, Andromeda. Ja som strašne vykoľajená, vážne ma to mrzí," ospravedlňovala sa. „Tonksová, ostaň s Hope, ja sa tam musím vrátiť. Sirius, Remus a moje deti!"

Tonksová podala Hope svojej matke a postavila sa Kaitleyn razantne do cesty: „Nikam nepôjdeš! Sirius a Remus sa o to postarajú, dobre? Pozri, keby sa tam niekto mal vrátiť, tak som to, lebo ja som na to školená. Ty nie!"

„Si tehotná," pripomenula jej Kaitleyn.

„Áno, ja viem. Preto nikam nepôjdeme, ani jedna z nás. Budeme čakať na Remusa a Siriusa. Remus vie, kde ma má hľadať. Takže si teraz sadneme, dáme si čaj a ty sa upokojíš, lebo ak sa budeš musieť znova vrátiť do nemocnice, tak ma Sirius zabije!"

„Moja dcéra má pravdu," podporila ju Andromeda.

Kaitleyn rezignovala. Podišla k nej, vzala si Hope do náručia, lebo potrebovala niekoho objímať a sadla si s ňou do kresla. Andromeda zmizla v kuchyni a o chvíľku sa objavila s čajom. Hope zatiaľ zaspala. Kaitleyn i Tonksová sledovali hodiny nad krbom.

„Daj mi ju, Kaitleyn, odnesiem ju do izby spinkať," usmiala sa Andromeda na Kaitleyn.

Až teraz si Kaitleyn všimla, aká je rozdielna od Bellatrix. Vedela, že jej môže dôverovať. Slabo prikývla a dovolila jej, aby z jej náručia zobrala Hope. Potom sa s ňou vybrala hore schodmi. Kaitleyn stále sledovala hodiny a Tonksová tiež, hoci si trocha odpila z čaju.

Ozval sa slabý rámus a o chvíľku sa v obývačke zjavil Remus, ktorý sa práve primiestnil.

„Remus!" Kaitleyn vyskočila z kresla skorej ako Tonksová a rozbehla sa k nemu. Silno ho objala. „Moje deti? A Sirius?"

„Sirius a Artur sa ich snažia nájsť. Inak sú všetci v Brlohu sú v poriadku," pohladil ju po vlasoch. „Pôjdem im pomôcť, ale chcel som vedieť, ako sa máte vy a povedať vám to."

„Pôjdem s tebou!"

„Nikam nepôjdeš!" vážne sa na ňu pozrel Remus a potom ju pustil. Podišiel k Tonksovej a pobozkal ju na čelo. „Ako ti je?"

„V poriadku," prikývla a usmiala sa na neho. „Hlavne, že sme v poriadku, všetci."

„Ja musím ísť," protestovala stále Kaitleyn.

„Varujem ťa, Kaitleyn!" Remus sa na ňu pozrel veľmi vážne. „Vyprovokuj ma a začarujem ťa!"

Tonksová sa troška zasmiala. „Kaily, prosím ťa, nechaj to raz aj na chlapov, dobre? Naozaj nie sú až takí márni."

Kaitleyn sa uškrnula. Remus sa zamračil, ale pobozkal Tonksovú letmo na ústa. Potom podišiel ku Kaitleyn a pobozkal ju na čelo. „Budeme v poriadku. Choďte obe spať. Vidím, aké ste unavené. Sľubujem ti, že Sirius sa vráti v poriadku. A že zistíme, ako sú na tom deti. Sľubujem ti to."

„Dobre," prikývla napokon. „Dávaj si pozor, Remus," stisla silno jeho ruku. „Prosím."

Prikývol a potom sa znova odmiestnil. Tonksová i Kaitleyn poslúchli jeho radu a pobrali sa spať.

Kaitleyn vošla do izby, kam ju Andromeda zaviedla. Hope spala na jednej strane postele. Pohladila ju po vláskoch a chvíľku len tak na ňu hľadela. Aspoň ona bola v poriadku. Tak veľmi sa bála o Sophie a o Harryho, že nemohla ani oka zažmúriť. Iba sedela na posteli a hľadela von oknom, kedy bude konečne svetlo. Kedy sa konečne vráti Sirius a povie jej, čo je s deťmi.

Vstala z postele a chcela si do kuchyne zbehnúť pre pohár vody, ale tesne pred kuchyňou zastala, lebo zistila, že Tonksová a Andromeda spať nešli. Sedeli v kuchyni a zhovárali sa.

„Nepáči sa mi to," povedala Andromeda. „Vieš, že som bola zásadne proti."

„Mama, už sme to preberali. Ja Remusa milujem, čakám jeho dieťa, hoci to nezobral najlepšie," vravela jej Tonksová.

„Pochopiteľne."

„Bojí sa, pretože má obavy, aby to dieťa nebolo ako on," šepla Tonksová.

„Možno bude."

„No a čo? Aj tak ho budem milovať," povedala Tonksová rázne.

„A vôbec ti nevadí, ako sa správa k nej?"

„Ku Kaily?"

„Áno, videla som to!"

„To je uzavretý príbeh. Poznajú sa od jedenástich rokoch, mama," vysvetľovala jej Tonksová, „veľmi veľa toho spolu zažili a prekonali. Majú sa veľmi radi."

„Očividne viac, ako si myslíš."

„To nie," šepla Tonksová. „Kaitleyn miluje iba Siriusa. Merlin, keby si vedela, aká silná láska medzi nimi je. Taká sa nevidí iba tak."

„A čo on?"

„Prečo sa snažíš, aby som bola nešťastná?" spýtala sa jej dcéra.

„Nesnažím, iba som si pre teba predstavovala niekoho lepšieho. Mladšieho, normálnejšieho," vravela jej matka úprimne.

Kaitleyn pocítila zvláštny odpor k Andromede Tonksovej a mala chuť tam nabehnúť a niečo jej povedať, lenže Tonksová v tom mala očividne jasnejšie.

„Remus je najúžasnejší muž, akého som kedy stretla. Je odvážny, lojálny, veľmi dobrý a ja ho milujem, mama. Milujem ho tak, ako som nikdy nikoho nemilovala. A áno, viem o tom, že ju kedysi ľúbil a veľmi, ale to pominulo. Teraz som si istá, že miluje mňa. Stálo ma to veľa námahy, aby som ho presvedčila o tom, že som tu pre neho a že ho zbožňujem. Tak sa s tým zmier, lebo s ním budem mať dieťa. Budeme jedna veľká a šťastná rodina. A zvykni si aj na Kaitleyn, lebo ona bude krstná mama môjho dieťatka. Je to moja priateľka. Keby si prežila to, čo ona, tiež by si bola taká. Viem, že na Remusovi lipne, pretože to je jediný priateľ, ktorý jej ostal. A ja to rešpektujem a verím jej!"

Chvíľku bolo v kuchyni ticho a Kaitleyn po tvári tiekli slzy.

„Prepáč, Nymphadora," Andromeda zafňukala. „Máš pravdu. Ja som tu pre teba. A tvoj otec, ten tiež. Veľmi ťa milujeme."

„Ja viem, mami a aj ja veľmi milujem vás."

***

Bolo skoro nad ránom, keď Kaitleyn zistila, že predsa len zaspala. Prebudila sa na to, ako ju niekto hladí po vlasoch. „Sirius," šepla a pretrela si oči. „Si v poriadku?"

„Áno, zlatko," usmial sa na ňu.

Posadila sa na posteli a všimla si, že pomaly svitá. Jej manžel v poriadku nevyzeral. Mal rozbitú peru a natrhnuté obočie. Vyzeral ako zbitý pes. „To ti urobili smrťožrúti?"

„Ale čo by, to bol ten pankhart Dawlish," zamračil sa Sirius. „Voldemort to všetko urobil prefíkane. Postaral sa o to, aby aurori verili jemu. Je to hrozná tragédia, Kaily. Našťastie sme všetci vyviazli bez problémov. Trocha ma mučil a rozhodne aj Remusa, toho viac, pre jeho povesť. Veď vieš," vravel smutne. „A aj Artura, Billa a Freda s Georgeom. Ženy našťastie nechali na pokoji. Nedostali z nás, kde Harry je, pretože to sami nevieme."

Kaitleyn sa rozplakala. Pre viac dôvodov. Jej manžel bol ranený a mučili jej priateľov. Kvôli informáciám. Bola z toho nešťastná a sklamaná. Ale zo všetkého najviac ju trápilo, čo povedal Sirius ako posledné.

„Ty nevieš, kde sú moje deti?" spýtala sa ho.

„Určite sú v poriadku," pritiahol si ju do náručia. „Sú to šikovné deti. Všetci štyria. Verím, že budú v poriadku a nejako sa s nami spoja. Musíme v to veriť."

„Ale moje deti..."

„Kaily, zvládneme to," hladkal ju po chrbte. „Tvoj otec im dal nejakú špeciálnu úlohu. Odišli ju plniť. Nikto z nás nemá ani tušenie, o čo ide. Ale dôverujme im. Tvoj otec im dôveroval. Sú to šikovné deti, ako som ti už povedal. Ani sa nenazdáš a čoskoro ich uvidíme."

Kaitleyn netušila, či jej to hovorí preto, aby ju upokojil, alebo preto, aby upokojil sám seba. Tón jeho hlasu bol taký zvláštny. Vedela, že deti sú Siriusovou najväčšou slabinou. Skutočne sa bál. Poznala ho. Vedela to. A ak sa bojí Sirius Black, tak ona prežíva doslova paniku.

Pozn. autorky:

Neviem, prečo sa mi to deje, že je Andromeda taká čudná v mojich poviedkach :D:D:D okrem IYH (ktoré sa naozaj snažím dopísať). No proste .... čo už s ňou :D ako sa Vám páčila kapitola?