„Nebo,

dnes som otvorila dvere srdca,

cítim, že dokážem povedať všetko,

jednou piesňou.

A tak sme nechali,

všetky naše strachy odísť po ceste,

a tak sme si dali všetko,

všetko sme si dali a nič viac nežiadali."

(Sofia Reyes feat. Reykon – Llegaste tú)

1. august 1997

Kaitleyn, Sirius a Hope dorazili do Brlohu. V sade bol postavený veľký biely šiator, kde ich čakala už značná časť Weasleyovskej rodiny. Tí usádzali hostí na miesta.

Sophie sa pridala k rodičom, oboch pobozkala na líce a potom aj svoju mladšiu sestru. „Harry je ten chlapec červenými kučeravými vlasmi. Všehodžús, jedno z opatrení," šepla im, na čo obaja prikývli a pozreli sa na chlapca, ktorý sa pri toľkých členov Weasleyovcov strácal.

Okolo sa pohybovali čašníci v bielych habitoch a po strom sa zložila kapela v zlatých sakách. Krehké zlaté stoličky v šiatri lemoval fialový koberec. Nosné tyče ovíjali biele a zlaté kvety. Na mieste, kde sa Bill a Fleur mali stať manželmi visel obrovský zväzok zlatých balónov. Vonku nad trávnikom a živým plotom sa vznášali motýle a včely.

Kaitleyn sa usmiala na Sophie v krásnych ružových šatách a uvedomila si, ako ju posledné dni zanedbávala pre svoju vlastnú bolesť. Tie šaty na nej nikdy nevidela a bola si istá, že jej ich nekúpila. „Tie šaty, odkiaľ ich máš?"

„Babička," usmiala sa Sophie. „Myslela si, že by sa mi páčili a mala pravdu."

„Vždy mala skvelý vkus," prikývla Kaitleyn. „Sophie, je mi to ľúto, že sme spolu neboli vyberať šaty a ozdoby a iné veci. Naozaj mi to je ľúto."

„Viem," prikývla jej dcéra. „Ale keď sa to všetko skončí, tak pôjdeme nakupovať, dobre? Celá vojna. Môžeme nakupovať aj mesiac v kuse. Aj s Hope a Tonksovou a Hermionou s Ginny. Čo povieš?"

„To by bolo pekné," usmiala sa Kaitleyn a venovala dcére bozk na líce.

Začali prichádzať hostia. Na sebe mali slávnostné habity, ktoré boli veľmi pestrofarebné. Na klobúkoch čarodejníc sa trepotali exotické kvety a čarovné vtáky a na viazankách mnohých čarodejníkov sa leskli vzácne drahokamy.

„Vynikajúco, myslím, že vidím zopár sesterníc víl," oznamoval George a naťahoval krk, aby lepšie videl. „Musím ich zoznámiť s anglickými zvykmi, postarám sa o ne..."

„Nie, tak rýchlo bezuchý," zavolal Fred a prebehol popri kŕdli čarodejníc stredného veku na čele sprievodu. „Nech sa páči – permettez-moi, aby som assister vous," prihovoril sa dvojici pekných dievčat, ktoré sa zachichotali a nechali sa odprevadiť do vnútra. Georgeovi zostali na starosti čarodejnice v stredných rokoch. Sirius a Sophie sa smiali, až im slzy tiekli z očí.

„Čau!" ozval sa známy hlas a pri Harrym sa zjavili Remus a Tonksová. Na túto príležitosť si zvolila blond vlasy. „Mrzí nás včerajší večer, Harry," dodala šepotom, tak že to počul iba on a Kaitleyn, ktorá stála pri Harrym. „Na Ministerstve sú momentálne veľmi zle naladení voči vlkolakom a pomysleli sme si, že naša prítomnosť by ti mohla uškodiť."

„To je v poriadku, chápem to," prikývol Harry a hovoril to skôr Remusovi ako Tonksovej. Remus sa na neho letmo usmial, ale keď sa otočili a pobrali spoločne s Kaitleyn do šiatra, ona si okamžite všimla, že jeho tvár znova zosmutnela. Sirius rýchlo našiel ich miesta a všetci sa usadili. Kaitleyn si posadila Hope na kolená a upravila jej ružový kvietok vo vláskoch. Sirius sa k nej nahol a šepol jej do ucha: „Zabudol som ti povedať, láska, aká si dnes krásna."

Sladko sa na neho usmiala. „Ďakujem, fešák."

Pobozkal ju do vlasov a potom sa otočil k Sophie, aby pochválil aj jej výzor. Nakoniec pobozkal do vláskov aj Hope, ktorá sa usmievala a nadšene sledovala zlaté balóniky.

Vo vyhriatom šiatri zavládla atmosféra nervózneho očakávania a všeobecný mrmot prerušovali občasné výbuchy vzrušeného smiechu. Uličkou kráčali Molly s Arturom. Molly mala celkom nový habit ametystovej farby a k tomu rovnaký klobúk. Artur mal rovnako ako ona nový tmavý habit.

O chvíľku stáli vpredu Bill a Charlie, obaja v slávnostných habitoch s veľkými bielymi ružami v gombíkových dierach. Fred zahvízdal a ozval sa výbuch smiechu vílích sesterníc. Potom ľudia stíchli, lebo zaznela hudba, ktorá akoby vychádzala zo zlatých balónov. Hope natiahla rúčky pred seba, akoby sa chcela balónov dotknúť. Zrejme jej pripomínali zlaté hviezdičky, ktoré sa často objavovali nad jej postieľkou pred tým, ako sa jej podarilo zaspať.

Zhromaždení hostia hromadne vzdychli, lebo uličkou prechádzal monsieur Delacour a Fleur. Fleur sa priam vznášala, monsieur Delacour nadskakoval a na tvári mu žiaril úsmev. Fleur mala veľmi jednoduché biele šaty a zdalo a, akoby z nej vychádzala silná striebristá žiara. Kým jej žiara zvyčajne ostatných zatieňovala, dnes každého, na koho dopadla, skrášľovala.

Ginny a Fleuriná mladšia sestra Gabrielle, obidve v zlatých šatách, vyzerali ešte krajšie ako zvyčajne, a keď prišla k ním, na Billovi nebolo ani vidieť, že niekedy stretol Fenrira Greybacka.

„Dámy a páni," ozval sa spevavý hlas a pred Billom a Fleur stál malý strapatý čarodejník, ktorého si Kaitleyn pamätala z pohrebu svojho otca. Na chvíľku jej zovrelo srdce, ale potom znova vnímala, čo hovorí. „Zhromaždili sme sa tu dnes, aby sme oslávili spojenie dvoch verných duší..."

„Áno, môj diadém to všetko pekne podčiarkuje," komentovala dosť hlasným šepotom staršia dáma, ktorú Kaitleyn tipovala na tetu Muriel, o ktorej všetci rozprávali a to nie veľmi pekne. „Ale musím povedať, že Ginevra má priveľký výstrih."

Všetci jej slová ignorovali a venovali sa svadbe. „William Artur, berieš si Fleur Isabelle...?"

V prednom rade Molly a madam Delacourová potichu vzlykali do kúskov čipky. Zo zadnej časti šiatra sa ozývali zvuky pripomínajúce trúbku a každému prezrádzali, že Hagrid vytiahol vreckovku veľkú ako obrus.

Kaitleyn sa usmiala na Siriusa a on jej úsmev opätoval. Hľadela do jeho búrko-šedých očí a tie sa na ňu usmievali tiež. Mihotali sa mu tam iskričky a ona vedela, že pokiaľ je pri nej on, všetko bude znova v poriadku. Po toľkých rokoch stále nemohla uveriť, že sú rodina. Jeho prítomnosť pre ňu nebola samozrejmosť. Ešte celkom jasne si pamätala tie dlhé dni a osamotené noci bez jeho objatia. Rýchlo zahnala tieto smutné spomienky a pozrela dopredu.

„A vyhlasujem vás za spojených na celý život." Strapatý čarodejník zdvihol prútik nad hlavy Billa a Fleur a na ich postavy sa zosypala spŕška strieborných hviezd. Fred a George zatlieskali, zlaté balóniky nad nimi pukli a vyleteli z nich rajské vtáčiky a drobné zlaté zvončeky a svojím spevom a cengotom prispeli k všeobecnému hurhaju.

Iba Hope sa rozplakala, keď zlaté balóniky zmizli. Fred si to okamžite všimol. Mávol prútikom a venoval dievčatku jej vlastný zlatý balónik. Hope prestala plakať a upriamil na neho svoje šedé oči. Na jej tváričke sa zjavil úsmev. Fred ju pohladkal po líčku a veselo sa zasmial. „Kto by odolal tvojmu úsmevu, maličká?"

„Dámy a páni!" zvolal strapatý čarodejník. „Postavte sa, prosím!"

Všetci sa postavili a čarodejník mávol prútikom. Sedadlá, na ktorých sedeli, sa elegantne zdvihli do vzduchu, plátenné steny šiatra zmizli, takže všetci stáli pod strieškou podopretou zlatými tyčami a nádherným výhľadom na sad zaliaty slnkom a okolitú krajinu. Potom sa od stredu stanu rozširovala kaluž tekutého zlata a vytvárala žiarivú tanečnú plochu. Vznášajúce sa stoličky sa zoskupili okolo malých stolov s bielymi obrusmi, ktoré sa elegantne zniesli zase na zem. A kapela v zlatých sakách, vyšla na pódium.

„Skvelé," pochvaľoval Ron a na všetkých stranách sa zjavili čašníci, niektorí niesli strieborné podnosy s tekvicovým džúsom, ďatelinovým pivom a ohnivou whisky, ďalší balansovali s kopami koláčikov a chlebíčkov.

Kaitleyn a Sirius sa predrali spoločne s dievčatami k Billovi a Fleur, aby im mohli zagratulovať.

„Hlavne veľa šťastia," pobozkala Kaitleyn Billa na líce. „A poslúchaj manželku."

„Samozrejme, Kaily," usmial sa na ňu Bill a žmurkol na Fleur, ktorej gratuloval práve Sirius.

„A nech ste spolu veľmi šťastní," dodala Kaitleyn a potom sa vybrali k stolu, kde už sedeli Remus s Tonksovou a ona si pochutnávala na chlebíčku.

„Bola som hladná," zasmiala sa, keď si Kaitleny k nej prisadla a čašník jej podal tekvicový džús. „Krásna svadba, však?"

„Nádherná," pritákala Kaitleyn.

„Smiem prosiť?" poklonil sa jej Sirius.

Tonksová vybuchla smiechom. „Ste zlatí," dodala, keď sa Sirius na ňu trocha zamračil. „Poď ku krstnej Hope, mamička a tatinko si idú zatancovať." Vzala si od Kaitleyn maličkú.

Kaitleyn podala Siriusovi ruku a dovolila mu, aby ju zaviedol na parket, kde už tancovali niekoľko párov. Objala ho rukami okolo krku a on ju chytil za pás. Zdalo sa jej to až neuveriteľné, že si môžu užívať takú jednoduché vec, ako je obyčajný tanec. Hudba hrala pomalú skladbu a Kaitleyn si užívala byť v jeho náručí. Pamätala si každý ich tanec, dokonca aj tie z rokfotských vianočných plesov. Siriusovi tancovanie vždy šlo a to sa nikdy nezmenilo. Stále bol dokonalý a veľmi šarmantný tanečník.

„Prečo mlčíš?" šepol jej do ucha otázku.

„Pretože si užívam tento moment. S tebou," odvetila mu a pozrela sa mu do očí. „Taká pokojná v tvojom náručí. Pri niečom takom peknom, ako je tanec. Kedy sme niečo také naposledy robili, Sirius? Kedy sme sa naposledy tešili z nejakého dňa. Tie posledné boli veľmi náročné."

„Ja viem, Kaily a keby to bolo v mojej moci, urobil by som zázrak, aby každý jeden deň bol taký, na ktorý by sme sa tešili. Nečakalo by nás nikde nič temné a zlé," povedal jej. „A budem bojovať až kým to nezískam pre teba a našu rodinu."

„Nehovorme o zlých veciach. Proste len tancujme, láska, prosím," šepla mu.

„Samozrejme, kráľovná," Sirius ju zaklonil dozadu a potom znova pritiahol k sebe. Zasmiala sa a cítila sa taká šťastná ako dávno nie.

***

Fľašky šampanského sa vznášali medzi hosťami jedla stále pribúdalo. Pomaly sa chýlilo k večeru. Fleur a Bill rozkrojili aj veľké svadobnú tortu, ktorú zdobili dva fénixy, ktoré odleteli, keď sa torta nakrájala.

Pod prístreškom lietali nočné motýle a zábava bola čoraz bujarejšia. Charlie, Hagrid a ešte jeden čarodejník spievali v kúpe Hrdina Odo. Niektorí ľudia už mali značne vypité. Všade sa ozýval smiech a dobrá nálada.

Kaitleyn a Sirius sa už dávno tak nezabavili a netancovali do sýtosti. Sirius si trocha vypil a bol taký veselý, že Kaitleyn v ňom znova videla toho mladého chlapca, do ktorého sa pred rokmi tak vášnivo zamilovala a neprestala ho milovať do dnes. Dokonca aj Remus mal po pár pohárikoch ohnivej whisky lepšiu náladu. Tonksová vzala malú Hope na parket a snažila sa s ňou tancovať. Dievčatko sa však v rúčke stále držalo balónik od Freda a nechcelo sa ho vzdať. Očkami aj hľadala Freda, ktorý jej ho daroval, ale ten sa vytratil už dávnejšie s jednou so sesterníc Fleur.

Keď si Kaitleyn šla na chvíľku sadnúť, všimla si na druhej strane Harryho, ako o niečom diskutuje so starým čarodejníkom. Na hlave mal chumáč bielych vlasov a jej bol veľmi povedomý. Spomenula si a spoznala v ňom jedného z priateľov svojho otca – Elphiasa Doga.

Ospravedlnila sa Siriusovi a rozhodla sa, že ho pôjde pozdraviť. Všimol si ju, keď prichádzala. „Vyrástla si, slečna Dumbledorová," pousmial sa.

„Zdravím, pán Doge," pobozkala ho na líce. „Rada vás vidím. Nebolo čas sa pozhovárať. Na pohrebe to nebolo vhodné. Čítala som, čo ste o ockovi povedali do Denného Proroka. Naozaj ďakujem."

„Za málo, krásna slečna," usmial sa na ňu. „Videl som však aj čo o ňom opísala tá žena – ten sup. Priam ma otravovala, aby som sa s ňou rozprával. Hanbím sa, ale musím priznať, že som bol dosť bezočivý a nazval som ju jedovatou šťukou, a ako ste si zrejme prečítali, dôsledkom toho bolo jej hanobenie môjho zdravého rozumu."

„V tom rozhovore," pokračoval Harry, akoby ignoroval prítomnosť Kaitleyn. „Rita Skeeterová naznačila, že profesor Dumbledore sa venoval čiernej mágií, keď bol mladý."

„Never z toho ani slovu!" ihneď povedal Doge. „Ani slovu, Harry! Nič nepoškvrní pamiatku Albusa Dumbledora."

Kaitleyn bola v tej chvíli naozaj šťastná za Elphiasa Doga. Jeho tvár bola stará a ubolená, ale veľmi úprimná.

„Harry, Rita Skeeterová je hrozná," pokračoval Doge a Kaitleyn iba prikývla.

„Rita Skeeterová? Ó, ja ju milujem, vždy ju čítam!" Pred nimi stála tetuška Muriel, perie na klobúku jej nadskakovalo a v ruke mala čašu šampanského. „Viete, napísala knihu o Dumbledorovi."

Kaitleyn sa zamračila, keď to stará pani rozprávala s takým nadšením. Rozlúčila sa s Elphiasom, lebo to nemala za potreby počúvať.

„Hej, ty," Muriel sa na ňu pozrela. „Nie si ty,... ty si jeho dcéra. No namôjdušu. Si jeho dcéra, si Kaitleyn. Tá čo sa vydala za vraha."

„Môj manžel nie je vrah," odsekla Kaitleyn. „Zbavili ho všetkých obvinení."

„Áno, čítala som to," zahvízdala stará pani. „Koľko toho ty vieš o svojom otcovi? Všetci ho považujú za svätého, hlavne túto Elphias. A určite ho bude považovať za svätého, aj keď vyjde najavo, že skoncoval so svojou sestrou šmukelkou!"

„Muriel!" vykríkol Doge.

„Jeho sestra bola šmukel?" spýtal sa Harry. „Myslel som si, že bola chorá."

„Bola chorá," šepla slabo Kaitleyn. „Nebola šmukel."

„Slečna," Elphias vstal a robilo mu to značne problémy. „Bude lepšie, keď sa vzdialite. Nepočúvajte túto starú bosorku. Rád som vás videl. Naozaj veľmi rád."

„Ďakujem," Kaitleyn stisla jeho ruku. „Aj ja som rada videla vás."

„Dumbledorová matka bola strašná žena, jednoducho strašná. Muklovského pôvodu, hoci som počula, že predstierala niečo celkom iné," pokračovala nehanebne teta Muriel.

„Ona nikdy nič také nepredstierala! Kendra bola skvelá žena," nešťastne šepkal Doge a hľadel na Kaitleyn, ktorá mala kúsok od toho, aby sa rozplakala. Rodinná história bola pochovaná hlboko v jej duši a nechcela, aby ju niekto vynáral na povrch bez jej dovolenia.

„Hrdá a veľmi panovačná, taká čarodejnica, ktorá by sa hanbila, keby porodila šmukla," ignorovala ich tetuška Muriel.

„Ariana nebola šmukel!" chrčal Doge.

Kaitleyn to už nevydržala a naozaj od nich odišla. Nechcela počúvať také urážky na svoju rodinu. Tá stará bosorka ani len netušila, aké bolestivé to všetko bolo. Nepoznala svojich starých rodičov a nepoznala ani tetu Arianu, ale vždy keď videla smutný pohľad svojho strýka Aberfortha a počúvala s akou láskou hovorí o Ariane, zovrelo jej srdce. Tak ako teraz. Vzala si jednu čašu so šampanským a napila sa, lebo jej telo zaplavoval hrozný chlad a smútok. Ona si prisahala, že sa dnes trápiť nebude. Určite nie pre nejakú klebetnú starú bosorku.

Obzrela sa a videla, že Doge a Muriel sa stále hádajú. Harry sedel pri nich a sledoval raz jedného a raz druhého. Vedela, že mu zajtra bude musieť povedať skutočnú pravdu a možno by ju mala povedať aj Sophie. Mala plné právo vedieť, ako to bolo s rodinou jej starého otca.

Vrátila sa k stolu a zbadala Siriusa, ako tancuje s Hope, ktorú držal na rukách. Remus a Tonksová tancovali kúsok od nich. Pousmiala sa a chcela siahnuť po chlebíčku, keď na tanečný parket dopadlo niečo veľké a strieborné. Medzi prekvapenými tanečníkmi zľahka pristál elegantný a žiarivý rys. Hlavy sa obracali a tí najbližší smiešne zmeraveli uprostred tanca. Sirius sa vrátil s Hope k stolu a Kaitleyn si ju hneď od neho vzala do náručia. Potom sa ústa Patronusa otvorili dokorán a pomaly prehovoril zvučným hlbokým hlasom Kingsleyho Shackebolta.

„Ministerstvo padlo. Scrimgeour je mŕtvy. Prichádzajú."

V Brlohu nastala panika. Svadobní hostia sa začali odmiesťňovať a utekať na všetky strany. Všetko bolo rozmazané a spomalené. Kaitleyn zovrela Hope v náručí a hľadala Sophie s Harrym. Nevidela ich. Sirius jej zmizol z dohľadu, lebo sa tiež zameral na Harryho so Sophie. Tonksová ju silno chytila za ruku.

Maskované postavy sa začali objavovať v dave. Zbadala Remusa a Siriusa, ako zodvihli prútiky a výkriky sa ozývali zo všetkých strán.

„Musíme ísť," náhlila ju Tonksová.

„Nikam nejdem, moje deti!" skríkla Kaitleyn a potom zbadala Harryho, ktorý sa rozbehol za Ginny, ale Remus ho zastavil a poslal s Ronom, ktorý už držal za ruku Hermionu i Sophie. Netrvalo to viac ako dve sekundy a deti sa odmiestnili nevedno kam.

Sirius pomáhal Arturovi a Remus si razil cestu k Tonksovej a ku Kaitleyn.

„Choďte!" prikázal im.

„Ale Sirius," šepla Kaitleyn.

„Choďte!" skríkol na nich Remus a neuveriteľne sa na ňu mračil. Zamaskované postavy prichádzali.

Kaitleyn nevedela ako, ale Tonksová ju chytila za ruku. Zovrela Hope v náručí a premiestnili sa. Takmer stratila rovnováhu, ale Tonksová jej pomohla.

„Moje deti," šepla Kaitleyn do tmy.

Pozn. autorky:

* Rozhovor medzi tetuškou Muriel a Elphiasom Dogeom je skrátený a trocha upravený, aby sa hodil do deja. 

Merlin, je to tu, kapitola číslo 100 ... tak to je fakt neuveriteľné číslo. A keď si predstavím, že to stále nie je koniec :D haha ... 

Ako sa Vám páčila svadba a celkovo kapitola?