„Sme ako piesok a more,

bez pochýb sme viac ako len sen,

a táto história nás dvoch,

je krásna, ako žiadna iná nebola.

Nikto nevie, čo sa môže stať zajtra!"

(Luis Fonsi – Nada es para siempre)

25. október 1981

Kaitleyn a Lily sedeli spoločne v obývačke domu Potterovcov. Harry a Sophie sa naháňali na detských metlách pri nich a ony dve sa zhovárali. 

„Ešte že tvoj otec vie o týchto veciach. Vystríhal nás a preto sme sa rozhodli pre to Kúzlo spoľahlivosti," vravela jej Lily. Bola to vážna téma. Dumbledoroví ľudia zistili, že lord Voldemort sa chystá zaútočiť na rodinu Potterovcov. 

„A už ste vybrali strážcu tajomstva?" pýtala sa jej. Ona a Sirius sa pre toto kúzlo rozhodli už dávnejšie. Pravda bola, že jej to prikázal otec a sám sa stal strážcom tohto tajomstva.

„James chcel požiadať Siriusa, ale povedala som mu, že to nie je dobrý nápad. Ja viem, že Sirius by radšej zomrel, akoby nás mal zradiť a práve preto to nemôžeme urobiť. Kvôli vašej rodine. Ale stále nevieme, koho iného by sme o to požiadali. Navrhol sa nám aj tvoj otec, ale neviem, aké nebezpečné je, keby bol strážcom dvoch tajomstiev. Možno Remus, alebo Peter, ešte naozaj neviem, Kaily."

„Ach, Lily," vzdychla si jej priateľka.

„Kaily, musíš mi niečo sľúbiť. Keby sa mne a Jamesovi niečo stalo, postaráš sa o Harryho?"

„Nič sa vám nestane," zamietla to hneď Kaitleyn, „a nemusíš sa báť. Harryho ľúbim ako svojho."

„Kaily, potrebujem, aby si mi to sľúbila," žiadala ju Lily.

Kaitleyn napokon prikývla: „Sľubujem ti to, Lily a ty mi sľúb, že keby sa niečo stalo mne a Siriusovi, že sa postaráš o naše deti."

„Sľubujem!"  

31. október 1981

Kaitleyn balila detské šatôčky do malého kufra a potom ho zatvorila. Zišla dole po schodoch a zastala pred dverami obývačky. Mala však do nej výhľad a usmievala sa. Sirius začaroval veľkého plyšového macka, ktorý teraz chodil a malá Sophie pred ním utekala. Keď ju macko chytil, tak ju objal. Sophie sa veľmi smiala. 

„Poď k ockovi, Sophie, aj on chce objatie," roztvoril Sirius svoju náruč a malé dievčatko sa k nemu rozbehlo a skočilo mu do náruče. 

Kaitleyn sa rozplývala nad touto scénou a potom vošla do obývačky a na oboch sa usmiala.

„Sophie, aj mamička chce určite objatie," pobádal ju Sirius. Malá Sophie prešla k mamičke, ktorá si zatiaľ kľakla, aby mohla objať svoju dcérku. 

„Chcem už bračeka," povedalo dievčatko detským hláskom a priložilo maličkú ručičku na bruško svojej mamy. 

„Veď sa ho dočkáš, bábika," žmurkol na ňu Sirius.

„Sophie, už musíme ísť k babičke, veľmi sa na teba teší," vravela jej Kaitleyn, ale dievčatko sa ešte rozbehlo do kuchyne pre svojho plyšového píska, ktorého si tam nechalo. 

„Sirius," oslovila ho Kaitleyn, keď videla jeho zamyslený pohľad. „Deje sa niečo?"

„Nie, Kaily," pokrútil hlavou. 

„Ale áno, deje," vravela mu smutne. „Mám od rána veľmi divný pocit, takže mi povedz, čo sa deje!"

„Láska," Sirius sa nadýchol a podišiel k nej bližšie, „zaveď Sophie k tvojej mame a ostaň na Rokforte s nimi."

„Čo sa deje?"

„Pravda je, že neviem. Mám zvláštny pocit, čo sa týka Jamesa a Lily. Okrem toho na Ministerstve je veľký rozruch. Voldemort a jeho ľudia už dlhšie na nikoho nezaútočili, jednoducho, akoby sa pripravoval na niečo veľké," vravel jej Sirius. „A preto ťa, žiadam, aby si ostala na Rokforte a ja sa s tebou spojím, len čo budem mať nové informácie o všetkom. Sľúbiš mi to, Kaily?"

„Nemôžem," pokrútila hlavou. 

„Kaily, musíš byť v bezpečí a na Rokforte budeš viac, ako tu doma," vravel jej Sirius, „ja viem, že nás by Voldemort tiež nikdy nenašiel vďaka Kúzlu spoľahlivosti, lebo tvoj otec by nikdy nedopustil, aby z neho dostal túto informáciu, ale budem pokojnejší, keď budeš na Rokforte s ním a s tvojou mamou. Ja pôjdem na Ministerstvo a skontaktujem sa s Jamesom a Lily. Možno by Lily s Harrym mohli dôjsť za vami. Čo povieš?"

„Áno," prikývla napokon. „Ale informuj ma o všetkom, je to jasné?"

„Samozrejme," pobozkal ju na líce.

„Sirius, však nie si strážcom ich tajomstva? Však ťa o to James nepožiadal?"

„Prečo sa pýtaš?"

„Lily mi sľúbila, že ho od toho odhovorí, pretože nechce, aby Voldemort ublížil našej rodine. Ja viem, že by si ich ty nikdy nezradil a že preto to James chcel urobiť, požiadať teba. Ale dúfam, že pochopil dôvody, ktoré mu predostrela Lily a neurobil to. Sirius?"

Sirius neodpovedal hneď. Chytil manželku za ruku a potom ju druhou rukou pohladil po líci. „Nie, neurobil," povedal jej napokon. „Mali by ste už ísť."

„Áno," prikývla. „Ľúbim ťa."

„Ja teba viac, Kaily," pobozkal ju na pery a potom vzal na ruky aj svoju dcérku a pobozkal ju na líce. „Ľúbim vás všetkých troch, dávajte si pozor." 

Kaitleyn kúzlom zmenšila kufor a vložila si ho do kabelky. Potom vzala Sophie na ruky a odmiestnila sa spoločne s ňou. Sirius ostal v dome sám a stále sa nemohol zbaviť toho zlého pocitu, s ktorým sa zobudil. O málo chvíľku sa aj on odmiestnil. 

***

Kaitleyn nemohla ostať na Rokforte. Niečo ju sužovalo a Sirius neposielal správy. Premiestnila sa späť do ich spoločného domu, ale ten zíval prázdnotou. Znova sa pokúsila poslať Siriusovi svojho hovoriaceho patronusa, ale ten sa nevrátil späť. 

Vyšla z domu a prechádzala cestou o pár blokov domov ďalej. Chcela sa ísť pozrieť, či sú Potterovi v poriadku. Lily s Harrym sa k nej na Rokforte nepripojili a to ju trápilo. Zabočila do uličky a nemohla uveriť tomu, čo vidí. 

Dom bol zničený a mala pocit, že sa to stalo iba pred chvíľkou. Okolo ešte neboli ani žiadni zvedavci. Kaitleyn si všimla otvorenú bránku. Prešla cez ňu a ponáhľala sa do domu, pritom zvierala v ruke svoje prútik. Vošla do haly domu a vykríkla: „James!"

Rozbehla sa k telu muža, ktoré ležalo pod schodmi nevládne. „James!" kľakla si k nemu Kaitleyn a z očí sa jej valili slzy. Bol mŕtvy. Neostala v ňom ani jedna známka života. Okuliare mal na krivo a výraz jeho tváre bol ustarostený. 

Obávala sa, čo ju bude čakať ďalej. V dome bolo tichučko. Napriek tomu sa horko-ťažko zodvihla zo zeme a vybrala sa na schodisko. Vyšla hore schodmi a všimla si otvorené dvere na detskej izbe svojho krstného syna Harryho. Keď vošla dnu, nasledoval ďalší zhrozený výkrik. 

Jej najlepšia priateľka, Lily, ležala na dlážke tesne pred postieľkou bábätka. Kaitleyn sa rozbehla k nej. Zelené oči mala stále otvorené, ale nebol v nich už žiaden život. Červené vlasy mala strapaté. „Lily, nie, Lily, preber sa," zúfalo plakala Kaitleyn a triasla telom najlepšej priateľky. 

Po chvíľke počula jemný plač. Zodvihla hlavu a všimla si bábätko, ktoré sa postavilo v postieľke. Harry! Bol živý. 

Kaitleyn okamžite vzala malého Harryho do náručia a privinula si ho. Pobozkala ho na čelo a snažila sa ho upokojiť, ale chlapček plakal stále viac a viac. Pozrela sa na neho a všimla si nepeknú jazvu na jeho čele. „Čo to?" nerozumela tomu Kaitleyn a prešla po nej svojou rukou, ale chlapček sa nerozplakal viac. Kolísala ho vo svojom náručí a pritom klesla na zem pod postieľku, rovno k telu Lily.

Chlapček sa upokojil, ale ona nie. Stále jej po tvárili tiekli slzy a nechcela si pripustiť, že toto nie je iba veľmi zlý sen. 

Zrazu začula kroky v dome a privinula si chlapčeka viac k sebe a do ruky znova vzala svoj prútik. Keď sa dvere na izbičke znova otvorili, dnu vošiel Sirius. Oči mal plné sĺz a v ruke držal prútik. 

„Kaily," rozbehol sa k nej.

„Prišla som neskoro," odvetila mu šeptom. „Iba Harry to prežil."

„Prepáč mi to," objal ju aj Harryho, „nemohol som ti poslať správu. Mal som zlú náladu a divný pocit a nemohol som vyčarovať patronusa, mrzí ma to."

„Lily a James," vravela mu. 

„Viem," nechcel ju pustiť z náručia. „Ale počúvaj ma, Kaily," pobozkal ju do vlasov. „Celý náš svet si myslí, že ja som bol strážcom tajomstva. Pôjdu po mne. Zober Harryho a vráťte sa do Rokfortu."

„Nie, neopustím ťa," okamžite zamietla, „poviem im, že ty si nebol strážcom tajomstva. Že to si nebol ty, kto ich zradil."

„Kaily, prosím ťa, musíš odísť. Ja to zvládnem, áno," vravel jej, ale mal pocit, že ho vôbec nepočúva. „Neurobil som to. Bude to v poriadku. O pár dní pre vás prídem a budeme spolu. Aj s Harrym. Úbožiatko naše, ale my sa o neho postaráme."

„Nič nebude v poriadku, Sirius! Lily a James sú mŕtvi, Harry je sirota a Voldemort tu niekde stále asi je!" plakala Kaitleyn. 

„Práve preto musíme ísť," pomohol jej postaviť sa. Kaileyn sa pozrela na mŕtve telo Lily a spomenula si na sľub, ktorý jej dala pred pár dňami. Ako jej sľúbila, že sa o Harryho postará a že ho bude ľúbiť ako svojho. A bola odhodlaná tak spraviť. 

Obaja pomaly vyšli z detskej izby a schádzali po schodoch. Pohľad na Jamesa im obom vyhnal nové slzy z očí. Nakoniec vyšli z domu von. Bol v hroznom stave, ale stále neboli okolo žiadni ľudia. 

„Kaily," chytil ju Sirius za ruku, „zvládneme to, áno?"

Prikývla a objala ho aj s Harrym v náručí. „Prosím, vráť sa mi skoro. Vysvetli im to a povedz im, kto bol skutočný strážca tajomstva. Vieš, to však? A vráť sa ku mne a k deťom. Prosím, Sirius, neopusti ma ešte aj ty. Dávaj si pozor, láska."

„Milujem ťa, Kaily," pobozkal ju na čelo, „a vždy sa vrátim k tebe a k našim deťom," dodal a pobozkal aj Harryho na čelo vedľa tej hroznej jazvy. 

Ozvalo sa hlasne PUK a pred nimi sa zjavil Hagrid. „Nie je to pravda, však to nie je pravda?" pýtal sa a veľkou vreckovkou si utieral oči. Hľadel na zničený dom a potom na mladú dvojicu s chlapčekom v náručí.

„Posiela ma tvoj otec, princezná," pozrel sa na Kaitleyn, „mám mu priniesť Harryho."

„Na čo? Harry je teraz môj!" skríkla na neho Kaitleyn. „Mne ho Lily zverila, keby sa niečo stalo. Nedám ho otcovi. Nie!"

„Kaily, mrzí ma to, ale mám jasný príkaz od tvojho otca, mám mu priviesť Harryho. Chce ho dať k jeho tete a strýkovi," vravel jej Hagrid.

„NIE!" vykríkla Kaitleyn. Nedá chlapčeka Hagridovi, aby ho dali do výchovy Lilynej sestre Petunii. To nedopustí. „Nedám ti ho, nedám," zúfalo plakala a nechcela Hagridovi dovoliť, aby sa k nej priblížil. „Nepribližuj sa, nedám ti chlapčeka, nedám."

Kráčala stále dozadu a Sirius ju musel pridržiavať. Kaitleyn zúfalo plakala a bránila chlapčeka. Zo zúfalstva, ale odrazu odpadla Siriusovi do náručia. „Kaily!" vykríkol. 

Dýchala, ale neprebrala sa. „Sirius, prosím ťa. Dumbledore mi dal jasný príkaz. Určite to je pre Harryho dobro."

Sirius prikývol a dovolil Hagridovi, aby vzal Kaitleyn chlapčeka z náručia. Hagrid sa smutne pozrel na Harryho a privinul ho dečky ešte viac. 

„Zober si moju lietajúcu motorku, Hagrid," povedal mu Sirius, „ja ju nebudem teraz potrebovať. Zober si ju a odnes Harryho Dumbledorovi. Ja to Kaily vysvetlím."

„Ďakujem, Sirius," poďakoval sa mu Hagrid a pobral sa s chlapčekom k motorke, ktorá stála pred bránkou. Sirius iba videl, ako Hagrid na nej vzlietol k oblohe. 

„Ach, láska moja," pozrel sa na svoju manželku, postupne sa začala preberať. 

„Harry, kde je Harry?" okamžite si všimla svoju prázdnu náruč. 

„Tvoj otec vie, čo robí, Kaily," povedal jej Sirius, ale ona sa na neho nahnevane pozrela. „Vysvetlí ti to!" 

„Ako si len mohol?" spýtala sa ho smutne. 

„Odpusť mi to, Kaily," chytil ju za ruku. „Ale všetko sa to vyrieši a Harry bude s nami. Dáme mu rodinu, ktorú mu už James a Lily dať nemôžu. Sľubujem ti to!"

„Nič mi nesľubuj," rozplakala sa Kaitleyn, „raz si mi sľúbil, že sa nič zlé nestane. Že budeme stále šťastní. Už si nič nesľubujme, lebo sa znova iba sklameme. Ale vráť sa mi, vráť sa mi!" hodila sa mu do náručia. Objal ju a pobozkal do vlasov. 

„Milujem ťa, Kaily," pošepkal jej.

„Aj ja teba, Sirius," odvetila mu a potom od neho odstúpila. Odmiestnila sa. Sirius sa ešte poslednýkrát pozrel na zničený dom. Jeho srdce bolo zdrvené. Prišiel o najlepšieho priateľa a jeho manželku. Svoju vlastnú manželku ešte nikdy nevidel takú zúfalú, ako v tomto momente. Všetko bolo zahalené v tme. A on ešte mal úlohu. O pár sekúnd sa odmiestnil aj on. 

***

Bol už nový deň a ona sedela v riaditeľni a hľadela na presýpacie hodiny. Piesok ubúdal tak pomaly a čas sa vliekol. A jej stále po tvári stekali slzy. Nikdy by si nebola uvedomila, že ich môže mať až toľko. 

Keď sa dvere na riaditeľni otvorili a dnu vošli jej rodičia, okamžite sa pokúsila postaviť na nohy, ale bola slabá a tak naďalej sedela v kresle. „Kde je Harry?"

„U tety a strýka," odvetil jej Dumbledore.

„Ale prečo?"

„Musel tam ísť, Kaitleyn, je to dôležité, aby bol v dome, kde prebýva krv jeho matky. Voldemort zmizol, Harryho premohol. Láska Lily vytvorila Harrymu štít a preto ho nemohol zabiť. Kúzlo sa obrátilo voči nemu."

„Takže je mŕtvy?"

„Obávam sa, že nie, Kaitleyn. Je stále niekde tu a jedného dňa sa vráti a preto musí Harry ostať u tety a strýka," vysvetľoval jej Dumbledore.

„Ale ja som Lily sľúbila, že sa o neho postarám," plakala Kaitleyn. „A Sirius? Viete o ňom niečo? Chcem sa s ním spojiť, ale nejde to. Nedokážem vyčarovať patronusa."

Minerva sa pozrela na Albusa a on prikývol. „Siriusa zatkli," povedala jej. 

„Čože?"

„Zatkli ho dnes ráno," vravel jej otec, „za vraždu a zradu."

„O čom to hovoríš?"

„Videli ho dnes ráno ako zabil niekoľko muklov a Petra Pettigrewa," pokračoval Dumbledore, „uprostred muklovskej ulice. Je na to mnoho svedkov. Keď tam prišli ľudia z Ministerstva, nechal sa odviesť a pritom sa celý čas smial!"

„NIE!"

„Kaily, je nám to ľúto," plakala Minerva, „ale Sirius zradil Lily a Jamesa a teraz zabil tých nevinných ľudí."

„TO JE LOŽ!"

„Kaitleyn!" 

„JE TO LOŽ! NIE JE TO PRAVDA. POČUJETE? NIE JE TO PRAVDA!" kričala okolo seba a potom vyšla von z riaditeľne a rýchlo utekala dole po schodoch. 

Nesplnil svoj sľub. Nevrátil sa k nej...

Pozn. autorky:

Dúfam, že aj napriek tak smutnému dielu, sa Vám nová kapitola páčila a že priveľmi neplakali. Budem rada za každý komentár. 

Prezraďte mi, kedy si myslíte, že nastane veľké stretnutie Kaitleyn a Siriusa po rokoch?