Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Ako prebúrať tú bariéru?

Druhý deň/Andy:
Pozorne som ju sledoval, snažil som sa zahliadnuť na jej krku ten prívesok-polovicu srdca, ale namala ho! Len som dúfal, že ten list neskončil v koši skôr, než si ho prečítala! Strácal som  vieru, že mi ešte odpustí, ale potom, keď zatvárala svoju skrinku slabo sa na mňa pousmiala a za mračnami sa vynorilo slnko!
Potom ma prekvapila na matike, keď sa ku mne naklonila a aj keď značne odmeraným hlasom sa opýtala:"Máš vypočítaný ten piaty príklad?" usmial som sa. Bol som taký rád, že sa so mnou rozpráva, ale na druhej strane to vyzeralo tak, akoby sa so mnou zbližovala len v tej kamarátskej rovine a to som nechcel! Chcel som sa je znova dotýkať a ba čo viac, chcel som byť jej priateľ a šepkať jej, čo k nej cítim. Ako som však mal prebúrať tú bariéru/ten múr, ktorý stavala viac a viac do výšky?
__________________________________________________________

Problém! Naozaj veľký problém!
"Andrew!!!" zaškrečal niečí hlas spoza mňa, keď som si bral knihy zo skrinky. Otočil som sa a  čo nevidím-blondínu! Mala kruhy pod očami (alebo to možno boli len šmuhy od maskary),  strapaté vlasy a neupravené oblečenie-som si istý, že takto ju ešte nikto nikdy v živote nevidel! Stratila všetok šarm a s touto katastrofou teraz stála predo mnou a zatínala päste. Ľudia sa zase pozerali, čo odo mňa len chce tá krotiteľka levov z cirkusu Ohava a ja som sa cítil trápne! "Nikto-nikto...so mnou nebude zametať!" povedala výhražným tónom a ja som len podvihol obočie a kráčal som ďalej. Ona sa však nemienila vzdať a strčila do mňa zozadu až som sa zapotácal. Prisahám, že to, čo následovalo bol len reflex. Bleskovo som sa otočil a doslova som ju prišpendlil o najbližšiu skrinku, zreval som:"Nepovedal som dosť jasne, že mi máš dať pokoj, ty sliepka?" horúca krv mojich predkov sa hlásila o slovo."Keď sme spolu spali hovoril si niečo iné,"uškrnula sa a strnulo stála bez pohybu (veď sa ani hýbať nemohla). Ostatný pozorovali toto divadielko a ja som v dave zahliadol aj Annie. "Bola to premárnená chvíľa v živote a naše cesty sa museli rozísť! Som do niekoho zamilovaný a ak mi to ešte viac pokazíš, neovládnem sa!" zavrčal som a potom som ju pustil. Pozrel som sa na Annie, ktorá tam len šokovane postávala a všetko si vypočula. No a čo! Aspoň už vie, čo k nej cítim! Potom som sa pobral na ďalšiu hodinu a všetko ostatné som nechal za sebou.... 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro