Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

~34~

Louis

,,Ja tu bez neho nechcem byť. Ani sa nerozlúčil." Plakal som.

,,Loui, on sa rozlúčil, len ty o tom možno ani nevieš. Možno keď odchádzal ti dal pusu." Utešovala ma Gemma.

,,Zobudil by som sa." Sedel som na tej strane postele, kde vždy leží Harry. Vonia úplne ako on.

,,Loui netráp sa nad tým. Dva týždne ubehnú ako voda. A vieš, čo ti v tom pomôže?" Usmial sa na mňa Liam. Kvokol si. ,,Keby si si našiel prácu. Na celý deň sa odreaguješ a večer môžeš s Harrym volať alebo si môžte písať."

,,Liam má pravdu." Usmiala sa Lottie.

,,Nemôžeš tu celé dni sedieť ako kôpka nešťastia. Harry by to tak určite nechcel." Povedala Gemma a sadla si ku mne.

,,Ak by sa čokoľvek stalo, sme tu pre teba a nezabúdaj, že aj nám Harry chýba." Pohladil ma Liam po ruke.

,,Dobre." Prikývol som. Všetkým sa na tvári vyčaril úsmev. Usmial som sa aj ja.

,,Jaj ja ten tvoj úsmev žeriem!" Zvreskla Gemma a objala ma. Zasmial som sa na nej. Je šialená.

,,A kde chceš pracovať?" Spýtala sa ma Lottie.

,,V Starbucks?" Mykol som plecom.

,,Skvelá voľba." Zajasala Gemma. ,,Drinky zdarmaaaa!" Zasmial som sa na Gemme.

Harry

Dylan už je preč dobrú hodinu. Nemám, čo robiť. Louis je offline a na SMS-ky neodpisuje. Asi má vybitý mobil. Alebo sa mu niečo stalo. Ja len dúfam v to, že jw to tým vybitým mobilom.

Dvere buchli, ale nie moc silno. O chvíľu bol pri mne Dylan.

,,No, čo. Ako si sa tu mal?" Uškrnul sa a o chvíľu sa týčil nadomnou.

,,Fakt skvelý nápad na hodinu tu niekoho zamknúť." Povedal som otrávene. Dylan sa iba zasmial.

,,Nudil si sa?" Ľahol si na mňa a rukami mi zašiel pod tričko. Snažil som sa spod neho vypratať, ale nešlo to. ,,Vieš, že to je márne. Prečo sa snažíš utiecť?" Rozopol mi jeansy.

,,Nechcem s tebou nič mať. Chvíľu som si myslel, že si normálny keď si ma sem priniesol, keď som bol mimo." Zamračil som sa. Dylan sa zasmial. Stiahol mi jeansy, ktoré som nestihol zachytiť. Začal mi zvoniť mobil. S Dylanom sme naň pozreli. Volá mi Loui. Pozrelu sme na seba. Dylan bol rýchlejší a uchopil môj mobil. Dylan to zdvihol a dal na reprák.

,,Harry?" Ozval sa Louis.

,,L-!" Dylan mi rukou zapchal ústa.

,,Tu Dylan, Harry spí." Povedal s úškrnom.

,,Čo ty tam robíš?" Spýtal sa rozzúrene.

,,Nič do, čoho by si ty mal strkať nos."

,,Kde je Harry?!" Skríkol Louis.

,,Povedal som, že spí." Pokojne povedal Dylan.

,,Chcem ho vidieť." Dylan na mňa pozrel. Zasmial sa a jednu mi vrazil, čo ma úplne vyplo. Iba som cítil ako ma prikryl.

,,Vstávaj." Niekto mi dal facku. Otvoril som oči. Zas Dylan.

,,Prečo si to urobil?" Chytil som sa za líce.

,,Nechcel som nás prezradiť. Či by sa ti páčilo, keby sa Louis dozvie, čo mám s tebou v pláne?" Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery.

,,Daj mi pokoj." Prehodil som sa na bok.

,,Harry, no ták." Ľahol si ku mne. Na tvári som pocítil niečo teplé. Slzy.

,,Daj mi pokoj, Dylan." Prikryl som sa ešte viac. Dylan ma odokryl a prevalil ma na chrbát. Sadol si na mňa obkročmo.

,,Nemáš dôvod plakať." Zasmial sa. Ruku mi strčil do boxeriek. ,,Mmm... Je veľký." Moje pery sa chveli. Nechcem mu dopriať to, že zastonám. Takú radosť mu nespravím.

Dylan si začal vyzliekať jeansy. Pobozkal ma. Nejak som na to nereagoval. Snažil som sa to iba vydržať. Dylan vytiahol ruku a pomaly sa pohyboval.

,,Ah, hmm.." Vyšlo zo mňa. Silno som zavrel oči. Prepáč Loui.

,,Ja viem, že sa ti to páči. A taktiež viem, že ty vieš, že viem." Povedal zvodným a tichým hlasom.

Later

Unavený som sa hodil do postele. Hneď po tom, ako so mnou Dylan robil veci, ktoré som normálne robieval s Louim, ma zatiahol niekam von. Som totálne vyčerpaný. Hrali sme totižto futbal. A vonku je celkom zima. Však je prvého Januára. Alebo je druhého? Ja už neviem. Chcem spať.

,,Harry, poď za nami!" Okríkla ma Megs.

,,Sorry guys! Ale ja už som totálne mimo!" Okríkol som ich z postele.

,,No tak!" Pribehla ku mne. ,,Poď sa baviť." Usmievala sa.

,,Bavil som sa dnes dosť." Povedal som už podráždene.

,,Ale-"

,,Kurva nie!" Skríkol som po nej. To som vlastne ani nechcel. Jej oči sa naplnili slzamy. ,,Megs... Ja." Chytil som ju za ruku, no ona sa vytrhla.

,,Prečo kurva kričíš po mojej sestre?" Doletel sem Malachy. Bola tu aj Nala, Megs a Dylan.

,,Do piče! JA som vôbec nemal v pláne sem chodiť! Som úplne vyčerpaný a keď raz poviem, že sa baviť nejdem tak ja KURVA nejdem!" Zvreskol som po všetkých.

,,Bolo tu lepšie keď si tu nebol." Prehovorila Nala.

,,Oh. To ja viem. Aj mne bolo lepšie keď som bol doma a nie medzi bandou vyjebancov." Vzal som si bundu a prešiel som okolo nich von. Sotil som pritom do Dylana. Keď som vyšiel von z internátu s plačom som sa rozbehol preč.

Zastavil som sa v nejakom parku. Vôbec ma netrápilo to, že som sa stratil. Chcem ísť domov.

Sadol som si na lavičku. Teda aspoň som sa o to pokúsil. Nedovoľovala mi to bolesť môjho pozadia. S bolesťou som si sadol. Park je naozaj krásne osvetlený. Eiffelovka svieti a ožaruje polovicu parku.

Odomkol som si mobil. Na tapete mám fotku mňa a Louiho. Prešiel som na kontakty. Vytočil som jeho číslo.

,,Loui?" Vzlykol som.

,,Harry? Si tam v poriadku?" Spýtal sa vyľakane.

,,Nie. Chcem ísť domov. Je tu toho na mňa moc, Loui." Rozplakal som sa.

,,Harry neplač. Pamätáš, čo si mi napísal?"

,,Aby si za mnou neplakal?"

,,Presne. Tak neplač. Dva týždne. A potom sme svoji." Vedel som, že sa usmieva.

,,Chcem ťa vidieť, Loui." Povedal som a dal som si mobil preč z ucha. Na obrazovke sa objavilo malé biele koliečko. Na obrazovke sa objavil Louis. Zapol som si kameru.

,,Loui." Rozplakal som sa.

,,Harry, nie." Povedal. ,,Kde si teraz?" Spýtal sa.

,,Niekde v parku. Stratil som sa tu." Prehrabol som si vlasy.

,,Zavolaj Dylanovi nech po teba príde. Dojdeš na izbu, spravíš si čaj, ľahneš si do postele a ja ti budem písať. Hlavne prosím neplač." Navrhol.

,,Nie. Nechcem sa tam vrátiť." Protestoval som.

,,Prečo?"

,,Keby ti to poviem. Hneval by si sa."

,,Pokiaľ za to nemôžeš, nebudem sa hnevať."

,,Dylan so mnou..."

,,Ja ho roztrhám ak ho uvidím." Naštvane povedal Louis. ,,A si v poriadku?" Stráchal sa.

,,Mám problém sa posadiť." Louis sa začal smiať. ,,To nie je vtipné." Zamračil som sa.

,,Prepáč, prepáč. Ale chcel by som vidieť tvoj výraz keď si sadáš." Smial sa.

,,Nenávidím ťa." Zahundral som.

,,Oh, aj ja ťa ľúbim."

Vote & Comment!
Love ya'll. ❤

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro