Pred letiskom ma čakal šofér. Presne ako mi povedala Rose, keď sme volali v lietadle. Zaviezol ma pred nejakú budovu pred, ktorou sa uškŕňal Dylan. ,,Zavediem ťa do našej izby." Usmial sa.

,,Do našej?" Začudoval som sa.

,,Rose to tak chcela." Uškrnul sa a vzal ma za ruku. 

,,Mohol by si mi pomôcť s taškami a nie ma držať za ruku." Povedal som otrávene. Na moje prekvapenie ma Dylan poslúchol a vzal mi kufor. Vošli sme do výťahu. Dylan stlačil štvrté poschodie. Bol som ticho. Neviem, čo má Dylan v pláne. Výťah cinkol a mňa myklo. 

,,Nemáš sa čoho báť." Zasmial sa na mne. Ocitli sme sa na nekonečnej chodbe plnej dverí a izieb. Dylan si z vrecka na jeansoch vytiahol kartičku. 

Zastavili sme pred dvermi číslo 590+. 

,,Čo znamená to plus?" Spýtal som sa ho. 

,,Vrchné poschodia. Tento internát dajme tomu, má aj podzemnú časť. Bude sa ti to tu páčiť." Usmial sa a kartičkou prešiel po snímači. Otvoril dvere. Izba bola zladená do jemných farieb. Je tu otvorený balkón. Sedia tu nejakí študenti. Myslím. ,,Ahojte, toto je Harry." Povedal Dylan. Kývol som hlavou ich smerom. 

,,Ahoj!" Skríkol niekto a ani som si to neuvedomil a bol som na zemi. Otvoril som oči a malá blonďatá baba sa na mňa usmievala. ,,Som Mags Rouneová. Som z Islandu." Povedala v rýchlosti.

,,Ha-" 

,,Harry Style z L.A. Viem." Potešila sa. Vstal som. Oprášil som si nohavice. Stál tu nejaký chalan a vedľa neho dievča s Vyholenými bokmi hlavy a ostatné mala dlhé. Vlasy mala čierne, ale konce mala fialovo modré. Chalan mal normálne hnedé vlasy. 

,,Nala Vids. Dublin." Povedala a nafúkla bublinku z jej žuvačky. 

,,Malachy Rouneo. Brat Mags." Podal mi ruku. Tak sestru mu vôbec nezávidím. 

,,Ok, tak sme sa predstavili." Usmial sa Dylan. ,,Zlož si veci na tej posteli." Prikázal mi. Dúfam, že budem spať sám. Zložil som si veci. Mags, Malachy a Nala vyšli z izby. 

,,Oni-" Dylan ma prerušil.

,,Nie nemajú s nami izbu." Usmial sa. 

,,A kde spíš ty?" Spýtal som sa ho. 

,,Vidíš tu ešte niekde nejakú posteľ?" Zasmial sa a rukou ukázal na izbu. Je tu aj terasa a výhľad na Eiffelovku. 

,,Nie." Pozrel som do zeme. 

,,Tak. A teraz poď idem ti to tu poukazovať." Pozrel na moje ruky v, ktorých som zvieral mobil. ,,Odkedy ty nosíš prstene?" Zasmial sa. 

,,Loui ma požiadal o ruku." Odpovedal som hrdo. Dylan sa rozosmial. 

,,No ja  mám z vás dvoch dosť." Vzal ma za ruku a vyšli sme von z izby. ,,Takže.. Na prvom až štvrtom poschodí sú izby. Hore je strecha s výrivkou a bazénom. Taktiež sú tam lehátka a ostatné pičoviny." Vysvetlil mi. Vošli sme do výťahu a on stlačil P. Celý čas ma držal za ruku. Chýba mi Loui... 

,,Kam to ideme?"

,,Dole." Usmial sa a vošli sme do výťahu. Na tomto výťahu boli čísla s mínuskou pred. ,,Mínus jeden je fitko, mínus dva je posilka, mínus tri je bufet a tak. mínus štyri foto ateliér. A mínus päť je bar." Vysvetlil a potom mi to tam všetko ukázal. Zašli sme do baru. Bola tam Megs, Malachy a Nala. Ukazovali aby sme šli za nimi. 

,,Dylan mne nie je dobre, ja nejdem." Povedal som a chcel som odísť, no on upevnil svoj stisk. 

,,Ale babe..." Predo mnou stál Louis. 

,,Čo?" Zatočila sa mi hlava. Prestal som si cítiť nohy. 

,,Harry." Hovoril mi Louis. Niekam ma ťahal. 

,,Loui kam ideme?" Ledva som sa vliekol. Čo to so mnou je? Nedokážem sa postaviť na nohy. 

,,Som Dylan." Povedal a pred sebou som mal Dylana. ,,Čo si dnes pil?" Spýtal sa ma.

,,Mal som kedy ja dnes niečo piť?!" Zvýšil som naňho hlas. 

,,Nekrič." Povedala a odvliekol ma do izby. Povedal mi nech si ľahnem. Ľahol som si. Moje oči sa naplnili slzami. 

,,Kde mám mobil?" Hľadal som ho.

,,Na čo je ti mobil?" Spýtal sa ma. 

,,Potrebujem Louisa." Dylan mi podal mobil. 

    Harry: Louis?

Neodpisoval. Hodil som mobil vedľa seba. 

,,Choď preč." Povedal som potichu. 

,,Prečo?" 

,,Zmizni!" Zvreskol som po ňom. Dylan odišiel z izby. Rozplakal som sa. Teraz to je ešte horšie. Všetko je zlé. Nohy som si prisunul k telu. 

,,Pre toto si chcel aby som odišiel?" Ozval sa Dylan.

,,Všetko zhoršuješ." Zamrmlal som. 

,,Ja viem. Ale mňa to baví. Až pokiaľ niekoho nerozplačem. Potom je mi ho ľúto." Povedal a sadol si na posteľ. 

,,Prestaň s tým. Je to od teba hnusné." Pozrel som naňho. Dal mi dole noha a priblížil sa k mojej tvári. 

,,Ja viem." Zašepkal a pobozkal ma. Snažil som sa ho odtlačiť. Nešlo to. Pritlačil ma o posteľ. ,,Si tak slabý. Tak ľahko ťa teraz môžem dostať." Usmial sa a ruku mi strčil za jeansy. ,,Chcem ho cítiť ako tvrdne." Oblízol si spodnú peru a začal ma bozkávať na kľúčnej kosti. Snažil som sa nevzrušiť, ale to proste nejde. Prepáč mi to Loui. 

,,Tak je dobre." Uškrnul sa a vytiahol ruku. 

,,Vidíme sa večer. Oddychuj." Vstal. 

,,To ma tu takto necháš?" Spýtal som sa.

,,Chceš snáď podviesť svojho milovaného?" Zasmial sa. 

,,Už aj tak ho podvádzam dosť." Pozrel som sa cez okno. 

,,Necháme si to na inokedy. Dobre?" Žmurkol na mňa. 

,,Máš krámy?" Vysmial som sa mu. 

,,Provokuješ ma. To ma núti s tebou niečo spraviť, ale takú radosť ti nespravím." So smiechom odišiel. 

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤