Júl 1969

Hneď ako som sa vrátila domov, dozvedela som sa že už o týždeň a pol sa bude konať svadba. Bellina svadba. Opäť tá príšerná čistokrvná svadba, ktorá sa nedala nazvať ničím iným ako obchodom.

V ráno dňa pred dňom, kedy sa svadba mala konať som sa potulovala po dome snažiac sa vyhnúť všetkým členom rodiny, ktorí na ňu prišli, nie len tým, ktorých som nemala rada. Zostávali sme v sídle Belliných rodičov, kde som to poznala rovnako dobre ako doma, no nemala som to miesto v obľube.

Keď som prechádzala okolo Narcissinej izby, počula som z nej hlasy. Patrili jej a Belle. Ani ich som nemala chuť vidieť, čím som bola staršia, tým menej som ich mala rada. No keď som prechádzala okolo dverí, Cissy si ma všimla.

,,Antares, pod sem," zavolala ma a mne v tej chvíli nenapadla žiadna uveriteľná výhovorka. V izbe som si sadla na ustlatú posteľ a zahľadela som sa do steny, no dlho mi to nevydržalo.

,,A čo si o ňom myslíš?" spýtala sa Cissy svojej sestry s neskrývaným záujmom.

,,Že je to pako," odvetila povrchne Bellatrix. ,,Pamätám si ho zo školy. Je to niktoš, s ktorým síce zdieľame spoločné záujmy," odmlčala sa a pozrela na mňa, ,,no nie je to človek, ktorého by som dobrovoľne chcela vídať denne."

,,A čo ty Antares?" zapojila ma do debaty Narcissa.

,,Čo ja?" nechápavo som sa na ňu pozrela.

,,Čo vravíš na toho, koho ti rodičia vybrali?"  spýtala sa, no môj výraz sa nezmenil a tak mi to láskavo vysvetlila.

,,Nikto ti to nepovedal? Teda, ani by si to nemala vedieť, a asi ani ja, ale počula som, že si vezmeš jeho brata."

,,Koho brata?"

,,No veď Lestranga, brata toho, čo si ho berie Bellatrix. Antares ty si úplne mimo," zhodnotila a kriticky pokrútila hlavou.

Bola som v šoku. Bolo mi jasné, že aj mňa raz bude toto čakať, ale nikdy som nad tým nepremýšľala. A ani teraz som sa o tom nehodlala rozprávať. Preto som jednoducho vstala a odišla.

Vrátila som sa k svojej izbe, no i tam som spoza jedných dverí začula hlasy. Tieto patrili mojim bratom. Oni dvaja spolu? Tomu sa mi nechcelo veriť, preto som sa musela pri izbe pristaviť a chvíľku nenápadne načúvať. No ani toto mi dlho nevydržalo.

,,Antares, buď pod sem, alebo choď preč," mierne nahnevane, no i tak so smiechom v hlase poznamenal Regulus. Kedy môj malý braček stihol takto vyrásť, spýtala som sa sama seba, keď som vošla do izby.

V tichosti som si sadla na podlahu vedľa postele, na ktorej obaja sedeli.

,,Kde sme to skončili?" spýtal sa Sirius svojho brata, i keď na ňom bolo vidieť že si to veľmi dobre pamätá.

,,Pri tom, ako si vravel, že ak ťa niekto bude nútiť k svadbe, tak utečieš z domu," zasmial sa Regulus a ja som sa nestačila čudovať. No nie že by som bola z neho sklamaná, bol to totiž celkom dobrý nápad. Aj tak som väčšinu roka netrávila doma.

,,Pokiaľ to teda neurobím ešte predtým, z iného dôvodu. A tých nie je málo," povzdychol si a opäť sa vrátil k svojmu typickému výrazu, ktorý mal keď trávil čas doma či s rodinou.

,,A kam by si šiel?" spýtala som sa, než som si uvedomila ako hlúpo tá otázka musela znieť.

,,Teraz asi nikam. No keď pôjdem do školy a nájdem si nejakých kamarátov, určite pôjdem k nim." povedal môj brat, takmer zasnívane.

,,A čo keď..." rýpol doňho Regulus, no on mal i na to pripravenú odpoveď.

,,Tak pôjdem k tebe," povedal a kývol hlavou smerom ku mne. ,,Si najstaršia a aj keby si nebola, predpokladám, že odtiaľto odídeš ako prvá," vysvetlil a musela som uznať, že mal pravdu. No i tak ma prekvapil, keďže snáď týmto musel premýšľať naozaj dlho.

,,Tak to ti ďakujem," zasmiala som sa a postrapatila som mu vlasy.

Rozprávali sme sa v ten deň dlho do noci, ak si dobre pamätám, ani sme nejedli. Bol to asi prvý a zároveň aj posledný deň, kedy sme všetci traja trávili čas spoločne.

Všetci hovorili o tom, že sa blíži vojna. Ale ja som mala dosť vlastných problémov a to asi bol dôvod, prečo som to nezaregistrovala. No v tejto miestnosti to naozaj vyzeralo ako na bojovom poli. O vzťahoch medzi stranami, i vrámci nich by sa dali napísať desiatky kníh.

Ja som sedela v svojich najlepších šatách v približne treťom rade medzi svojimi bratmi. Tovnako ako oni, aj ja som bola myšlienkami všade len nie tam. Prišlo mi zbytočné sa takto obliekať a brať to ako veľkolepú oslavu, keď toto všetko bol len jeden veľký obchod. A nevesta so ženíchom boli tiež len subjekty dohody medzi ich rodinami, ktorá s nimi mala spoločného len málo.

,,Toto nemá cenu, zahráme si nejakú hru?" poťahal ma za rukáv Regulus.

,,Nie, pretože nás matka zvozí," odvetila som a ruku, ktorou ma stále držal za rukáv som mu chytila a položila na jeho koleno. No nebola som dostatočne nenápadná, keďže nás matka aj tak zvozila.

,,Ticho, lebo si sadnem medzi vás," zasyčala na nás a ani som jej nestihla nič povedať a otočila sa späť dopredu.

Akurát vtedy do miestnosti vstúpili obchodné subjekty jeden a dva, aj oni boli oblečení v najlepších šatách.

Bellatrix sa na svojho budúceho manžela zadívala s takou nenávisťou, že som sa takmer rozosmiala, no keď som si spomenula že matka sedí len o niekoľko miest vedľa mňa, zakryla som si ústa rukou.

Jej ženích, Lestrange, ktorého meno som si vždy mýlila s tým jeho brata, sa na ňu díval, akoby vedel, že ho má v pláne v noci zabiť. Tentokrát som sa už neudržala a vyšiel zo mňa podivný smiech, za čo som si vyslúžila nepríjemný pohľad nie len od mamy, ale aj od všetkých ostatných zatrpknutých ľudí v miestnosti. 

No ani jednej zo subjektov obchodu si to nevšimol a pokračovalo v tom nezmyselnom rituály, ktorý sa blížil k svojmu hlavnému a jedinému dôležitému bodu. Pretože jediné, čo 'novomanželia' urobiť museli bolo podpísať papier, ktorý potvrdzoval tú dohodu.

Po tom nádhernom spojení ani neviem čoho sme museli s tými ostrými tvárami aj večerať. Po večeri deti, medzi ktoré patrili obaja moji bratia, boli takpovediac prepustené, no ja som mala zostať tam a baviť sa. No jediné, čo mi v tej chvíli mohlo zdvihnúť náladu bolo vzdialiť sa od všetkých.

Preto som vyšla na terasu a oprela som sa o zábradlie. Dýchala som studený čerstvý nočný vzduch a počúvala to príjemné ticho.

Zrazu som zacítila kroky. Nepočula som ich, no cítila som jemné vybrácie pružnej podlahy. Kroky o chvíľku ustali, podľa čoho som predpokladala, že niekto len prešiel cez terasu. No vtedy som začula hlas danej osoby, a to tesne vedľa mňa.

,,Aké príjemné počasie, nemyslíš?"