Mala som asi štrnásť, keď som sa zaľúbila do chlapca, ktorému doteraz patria niektoré moje myšlienky.

Boli sme deti žien, ktoré boli kamarátkami. A z nás dvoch sa stali brat a sestra. Mali sme sa veľmi radi, i keď sme sa často bili a doberali sme sa. Aspoň tak som to brala ja. Veľa sme sa spolu nasmiali a zabavili.

A potom prišiel víkend u mňa doma. A ja som sa bezhlavo zaľúbila.

Veľa dní som pre neho preplakala. A potom som mu svoje zlomené srdce vrátila na jednej párty. Pili sme a fajčili. A ja som bola šťastná, keď som vedela, ako ho moje konanie štve.

Pre moju hlúposť som stratila veľmi dobrého kamaráta a predovšetkým...

Stratila som brata.