„Znova bez prestrojenia? Mám to chápať tak, že tvoje návštevy sa stávajú rutinou?"

Prekvapene som sa strhla a foťák mi vykĺzol z rúk. Visel na popruhu okolo môjho krku, no Ryder ho aj tak s pobaveným úsmevom zachytil.

„Znova ty?" prižmúrila som oči a vytrhla som mu foťák z rúk. „O čo ti ide?"

„O čo mi ide?" nadvihol Ryder obočie v predstieranej nevedomosti. „Prečo by mi malo o niečo ísť?"

Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa upokojila. Očividne mal v pláne rozhodiť ma, a darilo sa mu to priam bravúrne. „Bola som tu trikrát a trikrát som narazila na teba, ako sa usmievaš s rukami vo vreckách. Nepríde mi to ako náhoda."

„Čo ty vieš," uškrnul sa a odhalil rovné biele zuby.

Založila som si ruky na hrudi. „Viem, že v náplni tvojej práce je pretekať, nie postávať."

„To je fakt," ozval sa za mnou známy hlas. V rovnakej sekunde, ako som sa obzrela, sa po mojom boku zjavil Maxim. S napnutou sánkou prepaľoval Rydera pohľadom a majetnícky ma objal okolo pása. „Čo keby si si našiel niečo iné, než obťažovať moje dievča?"

Ryder sa pri spojení moje dievča zarazil, rovnako ako aj ja. Nečakala som, že sa tu objaví a zastane sa ma. Pohľadom preskočil z Maxima na mňa späť. Potom sa bez ďalších slov zvrtol a zamieril k budove pri trati.

„Si v pohode?" spýtal sa Maxim a obrátil sa ku mne.

Pomaly som prikývla. „Som len... zaskočená tvojou reakciou," zasmiala som sa. „Poradila by som si s ním."

„Dobrý chlap by to ale tak nenechal, však," usmial sa a jeho stvrdnutý výraz povolil. „Naozaj si okej?"

S úsmevom som prikývla. „Trochu otrávená jeho prítomnosťou, ale okej. Čo je medzi vami dvoma?"

Maxim s tichým zavrčaním pozrel smerom, kde Ryder zmizol. „Toho malého parchanta nemôžem ani cítiť," sykol. „Skrátka ho... neznášam. To stačí, áno?"

„Prečo na mňa tak pozeráš?" spýtala som sa po chvíli. Maxim zo mňa nespúšťal svoje uhrančivé zelené oči.

„Pokazila si ten moment," zasmial sa, no neprestal s tým.

„Aký?" nadvihla som obočie.

„Chcel som ťa pobozkať," prezradil a v očiach sa mu zablyslo. „Chodíme spolu, pamätáš? Držanie za ruky nám nik nezožerie."

„Hej," prikývla som a zahryzla som si do pery. „Asi som to pokazila."

Maxim sa chystal niečo namietnuť, no umlčala som ho perami. Zreničky sa mu prekvapením rozšírili, no o pár sekúnd si ma pritiahol bližšie k telu a prebral nad bozkom kontrolu.

„Okej. To by som na teba nepovedal," zasmial sa ticho, keď sa naše pery oddelili. Dýchala som nepatrne rýchlejšie a Maxim vyzeral oveľa spokojnejšie ako predtým.

„Že by som pobozkala svojho frajera?" zasmiala som sa.

„Že by si pobozkala niekoho, kto tvojho frajera iba predstiera," odvetil.

„Nech je to aspoň uveriteľné, keď ste ma už na to nahovorili," prevrátila som očami a zasmiala som sa. „Navyše... nebozkávaš až tak hrozne."

Maximove obočie vyletelo do výšky. „Čo myslíš tým nebozkávaš až tak hrozne?!" ozvalo sa jeho urazené mužské ego, no stále sa pobavene usmieval. „Osobne si myslím, že bozkávam úžasne. A to, ako si dnes už druhý raz lapala po dychu, mi to iba potvrdzuje."

„Rád o sebe premýšľaš v superlatívoch?"

„Veľmi rád," zamručal a nadvihol kútik pier vo frajerskom úškrnku.

„O'Neill, čo keby si sa prestal oblizovať s tou sexi ryšavkou a vrátil sa k tomu, kvôli čomu sme tu všetci – až na teba – museli vstávať už o piatej?!" zaznelo z reproduktorov rozmiestnených po celom pozemku.

Prekvapene sme od seba odskočili. Nemyslela som si, že nás niekto pozoroval, no po tomto ohlase sa k nám obracalo čoraz viac mechanikov.

„Vytrasiem z neho dušu," zamručal Maxim zamračene a ako vysvetlenie dodal: „Je to mechanik z môjho tímu."

„Bež makať," usmiala som sa. „Budem ťa sledovať."

„Toho som si vedomý," odvetil, venoval mi posledný úsmev a rýchlym krokom zamieril ku svojmu autu zaparkovanému na čerstvo pokosenom trávniku.

Zapla som foťák, ktorý sa medzičasom vypol a zachytila som Maxima s prstami vo vlasoch, keď nasadal do auta. Vzápätí sa auto dalo do pohybu a vrátilo sa na trať. S poloúsmevom som odtiahla foťák a naživo som sledovala rýchlu modrú škvrnu miznúcu v diaľke.

Kútikom oka som spozorovala niečo iné. Znova som foťák priložila k oku, no tentoraz som hľadela iným smerom. Videla som Rydera a nejakého ďalšieho blondiaka a mladého psa, čierneho nemeckého ovčiaka. Ryder sa s úsmevom sklonil a pes sa k nemu rozbehol. S úsmevom som sledovala, ako si Ryder sadol do trávy a maznal sa so šteňaťom. Jeho kamarát ho s úsmevom a krútiac hlavou sledoval.

Neodolala som a stisla som spúšť. Vzápätí som sa zadívala na snímku. Ryder sa bezstarostne uškŕňal a psík mu práve jazykom prechádzal po líci. Neodolala som úsmevu. Vyzeral... no, roztomilo.

Jeho roztomilosť však zanikala, keď som si vybavila Maximovu zaťatú sánku a tvrdé pohľady, ktorými sa prepaľovali. Chcela som vedieť, čo sa medzi nimi stalo. Maximova odpoveď bola pre novinársku zvedavosť nepostačujúca.