Maxim prekvapením pootvoril ústa a po niekoľkých sekundách ich znova zavrel. „Lily. Ty si... tá Lily."

Pousmiala som sa. „Tá Lily, ktorá bola neustále zahĺbená do nejakej knihy." A ty si bol jediný, kto jej stál za to, aby od nej odtrhla zrak.

„Ja... spomínam si," usmial sa a v očiach mu zaiskrilo. „Prepáč, že som ťa nespoznal, ale... no, zmenila si sa. Už mi neprídeš taká tichá... a rozhodne si vyrástla do krásy."

Cítila som, ako mi do tváre stúpa červeň. „Fajn, nepreháňajme to," zahriakla som ho.

Maxim s poloúsmevom sklopil zrak k tabletu a listoval vo svojom zozname úloh. „Fajn... ak by sme to mali všetko rozoberať, ako mal Sai v pláne, boli by sme tu do budúceho týždňa. Daj mi svoj mail a ja ti to pošlem, spolu s tým interview. Ja vyplním svoje otázky, ty svoje a potom si to prepošleme. Keby niečo nesedelo, napíšem ti."

Naškriabala som svoju adresu na kúsok papiera, ktorý mi podal a vzala som si lístok s tou jeho.

„Tak... hm, máš nejaký stály pracovný rozvrh?" spýtal sa a položil tablet na stôl. Hypnotizoval ma svojím pohľadom a mala som pocit, akoby mi videl až do hlavy.

„Skôr nie ako áno," odvetila som. „Pracujem skôr nárazovo, pokiaľ nemám naplánované niečo konkrétne."

„Dobre," odvetil a usmial sa. „Môžem ťa teda pozvať zajtra ráno na raňajky? Potom by sme šli do West Hillu a vyriešili to fotenie." West Hill bol pretekársky komplex spolu s dráhou, kde Maxim trávil najviac času.

„Súhlasím."

•••••

„Som doma!" zajačala Willa, keď prišla z práce. Akoby to nebolo jasné z tresnutia dverí, ktoré otriaslo bytom. Za tie štyri roky nášho spolužitia to boli už naše tretie dvere a ja som zvažovala, ako dlho to ešte vydržia.

„Čau," pozdravila som ju. „Tak ako?"

„Ja? Ty sa pochváľ! Ako dopadlo to interview?" vyzvedala a usadila sa v kresle.

„Zistila som, že má veľmi neodbytného a vytrvalého manažéra," uchechtla som sa.

Willine pery sa zvlnili do jemne perverzného úsmevu. „V akom zmysle?"

„Nie v takom," prevrátila som očami. „Ale... okej. Presvedčil ma, aby som pár týždňov hrala Maxovu frajerku."

Willine obočie vyletelo tak vysoko, že sa úplne stratilo pod fialovou ofinou. „Wow! To je... wow! Dopekla, Greenová, to treba zapiť."

„Nie je to skutočné, Willa. Na verejnosti budem hrať jeho vážnu známosť. Je to iba-,"

„Držanie sa za ruky?" doberala si ma Willa. „Prosím ťa, Lily, nebuď taká naivná. Myslíš si, že niekto uverí, že ten samec O'Neill, ktorý sa dosiaľ ukazoval so zlatokopkami a kurvičkami na jednu noc sa zrazu zamiloval ako blázon a vystačí si s pohľadom na teba? Bez ohľadu na to, ako slušne pôsobíš ty, on sa len ťažko zmení. Takže... gratulujem, máš chlapa. A posnaž sa, aby to neostalo iba pri hraní sa na pár."

„Willa!" okríkla som ju a štuchla do ramena, no vzápätí sme sa obe rozosmiali.

„Randy má v piatok narodeniny a robí párty v nejakom klube. Musíme tam ísť! Ale najprv musím vymyslieť, čo mu kúpiť. Dopekla! Čo kúpiť dvadsaťosemročnému chalanovi, ktorý sa mi páči?!" stresovala Willa.

„Nepanikár, na niečo prídeme. Ale v piatok nemôžem. Maxim-,"

„Pozval ťa na večeru?" hádala Willa.

„Nie, je pozvaný na nejakú párty a Sai, jeho manažér, povedal novinárom, že sa ukáže aj s novou, vážnou známosťou – ktorú, mimochodom, predtým nemal. To len ja som bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste."

Willa sa zamračila. „Očividne je to osud, nepodkopávaj jeho silu! Ja tiež verím v to, že skončím s Randym, aj keď je to viac než nepravdepodobné, keďže chodí s tou ázijskou štetkou. Ale osud to nejako zariadi, lebo my dvaja sme si súdení. A ty – všetci tvoji doterajší chlapi ťa odkopli kvôli tvojej posadnutosti Maximom. Pochybujem, že on by ťa odkopol kvôli tomu, že sa ti páči a máš v ateliéri hotovú výstavu jeho fotografií."

„O tom sa nikdy nedozvie!" varovala som ju.

Willa sa len uchechtla. „To isté si hovorila pri každom predošlom chlapovi – a každý z nich sa to dozvedel."

Zapípanie mobilu mi zabránilo argumentovať.

Maxim: Odvolaj to! Okamžite!

Nechápavo som zažmurkala. On... on mi uložil jeho číslo?! A čo tým...

Max: Tvojím obľúbeným jedlom skrátka nemôžu byť MORSKÉ PRÍŠERY! Je to vylúčené!

Pobavene som sa rozosmiala a ignorovala Willin spýtavý pohľad. Odpovede na otázky, ktoré mi poslal, som vypracovala ešte predtým, než sa Willa vrátila.

Máš proti nim niečo?, odpísala som s úsmevom.

Odpoveď prišla sotva o päť sekúnd neskôr.

Max: Rozhodne áno! Nemôžem ich ani cítiť.

Ja: Sushi nie je to isté ako napríklad pečené chobotnice, alebo ustrice...

Max: Práve si ma zbavila chuti na lososa, ktorý mám na tanieri. Vlastne chuti na akékoľvek jedlo, ak ho chcem udržať v žalúdku.

Ja: Aj z toho lososa by sa dalo spraviť sushi, chobotnice s tým nemajú nič spoločné.

Max: Ako môžeš jesť surovú rybu? A morské riasy? A krabie tyčinky?

Ja: Tá ryba je údená. A chutí to dobre, ak sa zbavíš predsudkov.

Max: Vyber si druhé najobľúbenejšie jedlo. Ak by sa ma niekto opýtal, aké je najobľúbenejšie jedlo mojej frajerky, rozhodne nedokážem povedať, že sushi a pečené chobotnice.

Max: Môj žalúdok by tie slová nestrávil.

Ja: Prečo sem pletieš pečené chobotnice? Nikdy som ich nejedla.

Max: NESPOMÍNAJ MI ICH!!!

Ja: Okej. Ravioli.

Max: To znie lepšie.

Ja: Môžeš mi dať číslo na Saia?

Max: Prečo chceš číslo na Saia?

Ja: Chcem sa ho opýtať, či 22. otázka bola v jeho zozname.

Trochu som pochybovala o tom, že otázku Aká je tvoja obľúbená sexuálna poloha? bola schválená Saiom.

Max: Okej, možno som zoznam Saiových otázok o máličko rozšíril. Prečo si na ňu neodpovedala? :/

Ja: Pochybujem o tom, že sa ťa novinári budú pýtať na toto.

Maxim: Novinári pravdepodobne nie... Ale divila by si sa, na čo všetko sa dokážu opýtať.

Ja: No schválne.

Max: Veľkosť ponožiek, veľkosť kondómov... raz chceli vedieť aj krvnú skupinu.

Max: Skutočne máš rada autá, alebo si to tam napísala iba kvôli mne?

Ja: Nielen kvôli tebe.

Max: Nemám rád neurčité odpovede.

Ja: Ak by si mi už poslal svoj zoznam odpovedí, možno by som to už vedela.

Max: No taak, odpovieš?

Ja: Skutočne ich mám rada.

To, že môj brat i strýko sú automechanici som nespomenula. A ani to, že viem závodiť.