Bolo zvláštne kráčať touto časťou pozemku bez toho, aby som sa zakrádala. Dnes síce neboli naplánované žiadne závody, no aj tak tu bolo pomerne veľa ľudí. Môj pohľad zablúdil k dráhe, po ktorej obiehalo hneď niekoľko áut. Pretekári z širokého okolia sem chodievali prevetrať svoje stroje.

Zastavila som, keď som si všimla, že medzi tými na dráhe je aj Maximove auto. Pousmiala som sa, keď auto prefrčalo popri mne a oprela som sa o zábradlie na schodisku vedúcom hore na tribúnu.

Možno práve hluk áut mi znemožnil počuť osobu, ktorá sa ku mne zozadu prikradla. Zaregistrovala som ju až vtedy, keď dve ruky pohotovo uchytili foťák visiaci mi na krku a stiahli mi ho z krku.

„Hej!" vykríkla som a zvrtla som sa. Natiahla som ruku v snahe získať foťák späť, no bol rýchlejší.

Predo mnou stál Ryder s pobaveným úsmevom na perách a držal foťák mimo môj dosah. „Čo si myslíš, že robíš?!" okríkla som ho. „Vráť mi ten foťák, bol pekne drahý!"

„Ale, nehovor," uškrnul sa a zadíval sa na foťák, vzápätí na mňa.

„O čo ti ide?" zamračila som sa a chmatla som po foťáku, no on pohotovo zdvihol ruku do vzduchu. A čo si budeme nahovárať, mala som oproti nemu mizivú šancu, bol vyšší.

„Ty si to dievča, ktoré odtiaľ pred pár dňami utekalo."

Na sekundu som zmeravela. Ako to, že ma spoznal?! „Do toho ťa nič nie je," spamätala som sa. „Vráť mi ten foťák."

„Dlžíš mi láskavosť, pomohol som ti."

„V konečnom dôsledku mi to ani nepomohlo," zamračila som sa a znova som sa bezúspešne natiahla za foťákom.

„Ako sa voláš?" Ten jeho provokačný úsmev mi už liezol na nervy.

„Lily. Vrátiš mi to už?" zamračila som sa.

Na lícach sa mu zjavili roztomilé jamky, keď sa usmial a odhalil dva rady rovných bielych zubov. Zložil ruku s foťákom a natiahol ju ku mne. „Prijmeš ako znak vďačnosti moje pozvanie na kávu?"

„Možno nabudúce," odvetila som a vzala som si foťák skôr, než si to stihol rozmyslieť a ruku znova odtiahnuť. „Zbohom." Zamierila som k modrému autu s bielym pruhom a logom Red Bullu na boku, ktoré práve vybočilo z dráhy.

„Mimochodom, som Ryder!" zavolal za mnou, no neobťažovala som sa otočiť. Proti Ryderovi som nič nemala, ale Maxim je Maxim.

Maxim vystúpil z auta a šiel mi oproti. „V pohode?" spýtal sa a striedavo hľadel na mňa a za môj chrbát. Bolo očividné, že on proti Ryderovi niečo má.

Zmohla som sa iba na prikývnutie. „Takže... začneme?"

Skutočne posledné, čo som očakávala... nie. Vlastne ma ani vo sne nenapadlo, že by si Maxim na oplátku mohol zažiadať interview. Ako odôvodnenie uviedol, že jeho manažér od neho už nejakú chvíľu požaduje rozhovor pre bulvár.

Maxim prikývol a viedol ma k poschodovej budove so sivými múrmi budove. Suterén slúžil ako garáže a na poschodí bola okrem iného aj čajovňa. Na prízemí bolo pár voľných izieb... ako napríklad tá, v ktorej som Maxima špehovala.

Viedol ma hore po schodoch a podržal mi dvere čajovne. Postrehla som iba zopár ľudí, inak bola čajovňa prázdna. Usadili sme sa za stolom pri okne, odkiaľ bol perfektný výhľad na dráhu.

Takmer okamžite k nám pricupitala ryšavá čašníčka. „Čo si dáte?"

„Ako vždy," odvetil Maxim nezaujato a pozrel na mňa.

„Uhm... zelený čaj," odvetila som a môj zrak sa stretol s jeho uhrančivými očami. „Takže..." začala som. „Čo presne odo mňa očakávaš?"

„Takže," zopakoval po mne a oprel sa predlaktiami o stôl, ktorý nás oddeľoval. „Zistil som si, že si novinárka. „Nemám rád dotieravých novinárov, preto postačí zoznam otázok, ktorý ti vyplním a pošlem mailom. Myslím, že poznáš ľudí, ktorí by o ten rozhovor mali záujem...?" nadvihol obočie.

„O rozhovor s tebou sa magazíny trhajú," pousmiala som sa.

Úsmev, ktorý mi oplatil, ma prinútil zadržať dych. „Výborne. Ale neželám si, aby boli moje odpovede akokoľvek upravované. No a potom by som ešte potreboval pár fotografií pre manažéra," Maxim pozrel na hodinky, „ktorý opäť raz mešká."

V tom istom momente sa dvere rozleteli a dnu vpochodoval tmavovlasý muž s taškou na notebook v ruke. Keď podišiel bližšie, rozoznala som v jeho tvári ázijské črty. Vo voľnej ruke držal mobil a rázne niečo rozprával cudzím jazykom, možno nemčinou. Hovor ukončil ráznym Postarajte sa o to! a zosunul sa na jednu z dvoch voľných stoličiek pri našom stole.

„Kde zasa-,"

„Máš dva dni na to, aby si si našiel frajerku," prerušil Maxima jeho manažér.

Max pootvoril ústa a znovu ich zavrel. Slová našiel až po niekoľkých sekundách. „O čom točíš?"

„No... možno som si našiel spôsob, ako ukončiť tvoje aférky. Možno som spomenul Lare W., že máš dievča, s ktorým to myslíš vážne." Na jeho tvári sa objavil ospravedlňujúci úsmev, ktorý vôbec nebol ospravedlňujúci.

Lara Wirksová pracovala pre online magazín Veyes. Jej jedinou úlohou bolo zbierať drby a horúce informácie, čo jej skutočne šlo. Tú ženskú som nemala rada. A nie, nešlo iba o to, že sa fakticky postarala o to, aby ma vyrazili.

„Čo si urobil?!" Maxim neveril vlastným ušiam. „To snáď nemyslíš vážne! Tak to si to rovno mohol povedať celej Amerike."

„Na Mollinu párty musíš prísť s niekým, to je bezpodmienečné. Navyše by ti vhodne zvolená žena mohla upraviť reputáciu. Hovorí sa, že Calvin Klein ťa chcel osloviť ako modela pre jeho kolekciu, ale po tom incidente s Mary to padlo." Nemala som tušenia, kto je Mary.

„Aj tak by som modela nikdy nerobil," odfrkol Maxim.

„Ale robil, pre prachy a stúpnutie v rebríčku najpopulárnejších mužov do tridsať," uchechtol sa jeho manažér. „Teraz ale venuj pozornosť tej frajerke."

„Ako, kurva, si mám za dva dni nájsť babu, ktorá bude predstierať, že ma miluje a ktorá by navyše zodpovedala mojim i tvojim predstavám ideálnej partnerky, vyhovovala požiadavkám spoločnosti a nechcela by z toho vyťažiť priveľa?! Nechceš mi ju náhodou vyčarovať?!"

„Nie tak nahlas!" okríkol ho manažér. Pri Maximovom nečakanom zvýšení hlasu som sa prekvapene mykla. Zdalo sa, že manažér si ma všimol až vtedy. „Ach, prepáč mi, som Sai," s úsmevom mi podal ruku, ktorú som prijala.

„Lily, teší ma."

„Môžem sa opýtať, kto si?"

Vrhla som pohľad na Maxima. „Ehm, no-,"

„Možno je to tá baba, čo nás v pondelok špehovala," poznamenal jeden z Maximových mechanikov, ktorí práve prechádzali okolo.

„Veľmi pekná špiónka," doplnil druhý a ja som cítila, ako mi do líc stúpa farba.

„Jediná špiónka, ktorú si sa kedy obťažoval niekam pozvať," poznamenal Sai. So zvláštnym neprítomným výrazom ma sledoval.

„Čo tým naznačuješ?" spýtal sa Maxim.

Sai ho ignoroval, no obdaril ma oslnivým, podmanivým úsmevom. „Máš už nejaké plány na piatok, Lily?"