Príde mi to, akoby som tento príbeh zverejnila len prednedávnom, nie pred rokom a dvoma mesiacmi. Som rada, že som to konečne dotiahla do konca, ale zároveň asi budem na tento príbeh myslieť ešte dlho. Za ten čas mi veľmi prirástol k srdcu a momentálne je to môj najobľúbenejší príbeh spomedzi mojej tvorby. Hoci... zakaždým, keď dopisujem nejaký príbeh, je pre mňa v tej chvíli najlepší :D 

Lily a Rydera som mala veľmi rada, ale napriek tomu mi najviac bude chýbať práve Max. Zo všetkých postáv mi bol už od začiatku najbližší a taký... najskutočnejší. Maxove charakterové črty a čiastočne aj výzor, hodnoty a správanie boli inšpirované skutočnou osobou. Nikdy predtým som sa pri tvorbe postáv neinšpirovala niekým skutočným, a ak aj áno, tak len v nejakých detailoch, nie úplne. Možno aj to robí Maxa iným. 

To by ale nebolo nič zvláštne. Viac ma zaskočilo, že veľa z vás na Maxa reagovalo rovnako ako ľudia na tohto chlapca, ktorým bol Max inšpirovaný, v skutočnosti. Veľa z vás ho na začiatku malo za sukničkára, ktorý nie je schopný ničoho vážneho a chce Lily iba dostať do postele. Neskôr ste boli na vážkach, či je dobrý alebo zlý a napokon snáď väčšina uvedomila, že je vlastne normálny, dobrý aj zlý, s vlastným pohľadom na veci dejúce sa okolo neho, poznačený životom ako každý iný človek. 

Samozrejme, bude mi chýbať Malcolm, ale s ním sa ešte stretnem vo Whiskey. Pri písaní epilógu som sa nemohla prestať usmievať. Pôvodne nebolo v pláne, aby bola Rose tehotná, ale potom som si uvedomila, že celá táto ich partia je v rozmedzí dvadsať až tridsať rokov, prevažne tie vyššie čísla, a bolo trochu divné, že nik z nich ešte nemá rodinu. A Malcolm bol ideálny na niečo takéto. 

No a ešte mi bude chýbať Andreas. Netuším prečo, ale tento chlap ma proste dostal :D Scény s ním sa písali neuveriteľne dobre a bol takou kombináciou Maxa a Rydera, taký kompromis. 

A... ešte sa vrátim k poslednej kapitole. Veľa z vás bolo zvedavých na Ryderovho biologického otca, ktorý tu vlastne nikdy nebol bližšie spomínaný, ak nerátam túto jednu kapitolu. Ale ontu v príbehu vystupoval, a nie len ako nejaká nevýrazná postava, ktorá sa raz mihla v nejakej scéne. 

Pohrávala som sa s myšlienkou, že to, kto to je, zakomponujem do príbehu, ale potom som si to rozmyslela. Myslím, že takto je to lepšie. 

Takže, aby sme sa k tomu konečne dopracovali, Ryder svojím nie pochoval pravdu o tom, kto to bol, pod zem už navždy. 

Ryderovým biologickým otcom je Andreas. 

Áno, presne ten Andreas, ktorý je aj Maxovým otcom. Nevedel o tom. Tú noc s Claudiou si vôbec nepamätal. Keď Claudia neskôr zistila totožnosť tohto muža, zistila, že už má syna a manželku. Nepovedala mu to, lebo im nechcela zničiť rodinu. Ale náhoda je sviňa a Andreas sa práve do tejto ženy zamiloval a aj tak kvôli nej opustil svoju rodinu. 

Claudia bola jediná, ktorá poznala pravdu. A potom o tom tušili ešte Sabine (Maxova mama) a Jonathan (Lilin otec). 

Sabine Andreasa podozrievala z toho, že nielenže kvôli Claudii odišiel, ale aj s ňou má dieťa. Videla podobu medzi Ryderom a Andreasom, na ktorú som viackrát narážala aj v príbehu. Niekoľkokrát som aj rovnakými slovami opísala ich oči, úsmev... Ryder zdedil aj Andreasovu povahu a rovnako ako Max aj vášeň k autám. 

A Jonathan? Kvôli Nadyi mal vzorky aj presné záznamy o Ryderovej krvi. Dostal sa aj k Andreasovej krvi, keď ju daroval Maxovi. A keď potom porovnal Ryderovu a Andreasovu vzorku, bolo mu to jasné. Ale sľúbil Claudii, že to nikomu nepovie. 

Tak či tak, nik okrem týchto troch sa nikdy nič nedozvedel. 

K tejto chvíli (27. 6. 2017) má tento príbeh 101 624 videní, 15 628 hlasov a viac ako 2100 komentárov. Nečakala som, že príbeh dosiahne 100K videní ešte pred dokončením, ale príjemne ste ma prekvapili. 💕 Veľmi vám ďakujem za všetku podporu pri písaní tohto príbehu. 💕