Ryder

Lily mi venovala úsmev, keď som preletel okolo nej. Zložil som nohu z plynu a prešiel ešte jedno kolo pomaly, aby som nechal motor vydýchnuť. Napokon som zastavil pri Lily. „Tak, aké to bolo, slečna rozhodkyňa."

Zamyslene pokývala hlavou. „Dobré. Hodné víťaza."

Lily sa zachvela, keď zafúkal chladný vietor, a nasadla ku mne do auta. Bola polovica septembra a to v Seattli znamenalo rýchle ochladenie. Časy na tielko a šortky už ustupovali. „Mala by si sa obliekať teplejšie, ak nechceš to moje víťazstvo preležať v posteli," podotkol som.

Lily sa usmiala. „To by som si nenechala ujsť. Vyhráš to, Ryder. Som si tým istá. Ale aj keby nie, nič to nezmení. Stále budeš ten istý Ryder a na ďalší rok to skúsiš s ešte väčším odhodlaním."

Pomaly som pokrútil hlavou. „Toto budú posledné majstrovstvá, ktorých sa zúčastním," odvetil som a pousmial som sa. „Nadya chcela, aby som ich vyhral. Urobím všetko pre to, aby som toto jej želanie naplnil." Už to bol mesiac, čo zomrela. Stále každá spomienka na ňu pekelne bolela, ale chcel som na ňu spomínať. Tá bolesť bola lepšou možnosťou ako zabudnutie. „Kvôli nej sa pokúsim vyhrať. Ale zároveň to bude koniec mojej účasti v majstrovstvách. Honba za výhrou mi nič neprinesie."

Lily sa pousmiala. „Chápem to. A... som rada. Každý ďalší závod je nielen šancou na výhru, ale aj riskom, že sa ti niečo stane."

„Budem opatrný," usmial som sa. „Opatrný, ale rýchly."

„Ja viem," odvetila a prehodila si vlasy z ramena na chrbát.

„Ďakujem," šepol som po chvíli.

Lily na mňa prekvapene pozrela. „Za čo?"

„Za všetko," mykol som ramenom. „Že mi veríš. Že sa na teba môžem spoľahnúť. Že si tu... práve teraz."

Lily sa usmiala. „Nebuď taký namyslený, Keller. Som tu hlavne kvôli sebe, nielen kvôli tebe. Rose robí najúžasnejšie muffiny na svete."

Uškrnul som sa. „Tak kvôli sebe, hej? Môžem teda ja urobiť niečo kvôli sebe?"

„Skús," vyzvala ma a žmurkla.

Dve sekundy. Presne toľko mi trvalo vziať jej tvár do dlaní pobozkať ju. Prekvapením sa jej rozšírili zreničky, no neodtiahla sa. Po chvíli som ucítil jej prsty na svojom ramene. Telom mi prebehla vlna túžby, keď mi bozk začala opätovať. Tak dlho som na toto čakal. Nahla sa bližšie a prstami mi vkĺzla do vlasov. Jemne za ne zaťahala a ja som jej slastne zastonal do pier.

Na sekundu som sa odtiahol, aby som nabral dych a mohol sedadlo posunúť dozadu. Vzápätí som si Lily posadil do lona. Zelenkasté oči jej zahoreli a tentoraz pobozkala ona mňa. Jednou rukou som jej zovrel stehno a druhou som jej vkĺzol do vlasov.

Obaja sme sa strhli, keď sa Malcolmovým pozemkom rozoznelo ostré trúbenie. „Prosím, nie na mojom pozemku a hlavne nie pred mojimi očami," ozval sa z megafónu Malcolmov hlas.

„Božemôj," zastonala Lily a schovala si tvár do môjho trička. „Toto je... bože, prečo nemohol prísť neskôr?"

Ticho som sa rozosmial. „Ja to s ním vybavím."

Lily sa odtiahla a tvár jej zalievala červeň. Nevedel som presne, či je to hanbou alebo vzrušením. Vrátila sa na svoje sedadlo a hľadela všade, len nie rovno cez čelné sklo, kde bolo vidieť vyškereného Malcolma.

Zabijem ťa, naznačil som perami a ukazovákom som si prebehol po hrdle.

„Tiež ťa mám veľmi rád, Keller," zahučal do megafónu. Ticho som zastonal.

Po chvíli som obrátil zrak k Lily. „Si... si s tým okej?"

Zdvihla hlavu a venovala mi trochu váhavý úsmev. „Možno by si mal byť sebecký častejšie."

Max

Prevrátil som očami, keď som zazrel Saiov nespokojný výraz. „Čo zasa?" zamračil som sa, keď som zastavil vedľa neho.

„Ten čas je príšerný. Takto môžeš na víťazstvo zabudnúť, O'Neil," zavrčal. „A aj na všetkých sponzorov."

„Ja si myslím, že to chce len trochu viac sústredenia," ozvalo sa od tribúny. Prekvapene som sa usmial, keď som zbadal Tari kráčajúcu k môjmu autu. „A s tým viem pomôcť."

Kým som stihol prehovoriť, naklonila sa ku mne a cez okienko ma krátko, no vášnivo pobozkala. „Ahoj, pretekár."

„Ahoj, kráska," vydýchol som omámene.

„Max, pošli svoju novú známosť do čerta, tu máme niečo dôležitejšie," ozval sa Sai. „Finále je o dva dni. Nemáme čas nazvyš."

Snažil som sa potlačiť úsmev, keď som zbadal ten oheň, ktorý jej pri Saiových slovách zablčal v očiach. Obrátila sa k Saiovi. „Stavím sa o polovicu tvojho mesačného platu, že jeho nasledujúca jazda bude čistá," predniesla s ľadovým pokojom, hoci zvnútra horela.

Sai sa uchechtol. „Prečo nie o celú?"

„Nenechám ťa predsa do ďalšej výplaty žobrať," odvrkla. Tentoraz som už nedokázal potlačiť úsmev, ktorý sa mi rozlial po tvári.

„Vieš, že si na mňa stavila päť tisíc?" nadvihol som obočie, keď nasadla na miesto spolujazdca.

Tari sa prekvapene zamračila. „Divím sa, že tomu idiotovi platíš tak veľa. Ale nemienim prehrať. Nikdy neprehrávam. Takže sa snaž, O'Neil," dodala prísne.

„To je tak sexi," zamrmlal som. „Ty si sexi."

Tari sa uchechtla a pokrútila nado mnou hlavou. „Jazda, Max. Sústreď sa na jazdu. Choď."

„Ty budeš v aute?" vyhŕkol som prekvapene.

„Áno," odvetila stručne.

Podišiel som bližšie k štartovacej čiare a čakal na Saiov signál. Keď mávol rukou, zošliapol som plyn. Motor zareval a vzápätí sa auto rozbehlo.

„Staviaš na rýchlom začiatku a konci," poznamenala Tari po treťom okruhu. „To medzitým... skrátka len odjazdíš. Nesmieš strácať sústredenie, ani na moment."

Chcel som na ňu pozrieť, no radšej som upieral pohľad na zákrutu. „Hovorila si, že nepretekáš," poznamenal som.

Vedel som, že sa usmiala. „To nie, nepretekám, ale neznamená to, že by som to nevedela. Teraz. Nesnaž sa o ostrú zákrutu. Choď stredom, bližšie k vonkajšiemu okraju. Tam si môžeš dovoliť ísť rýchlejšie. Áno... tak."

Jej hlas bol pokojný, hrejivý a vyrovnaný. S každým nádychom a výdychom som menej a menej vnímal všetko ostatné, sústredil som sa len na ten hlas, pohyby auta a dráhu pred sebou. Napokon som si ani nevšimol, kedy stíchla.

Sai pevne zatínal sánku, keď som zastavil. „Tak?" spýtal som sa ho.

„Tvoj nový osobný rekord," precedil cez zuby a prepaľoval Tari pohľadom.

„To je výborné," uškrnul som sa. „Nemal by si sa tešiť, Sai?"

Sai len čosi naštvane zafrflal a zvrtol sa na päte. Usmial som sa na Tari. „Ďakujem."

Tiež sa jej nadvihli kútiky. „Si to ty, čo drží volant a preletí cieľovou rovinou, nie ja."

„Ale si to ty, na koho si spomeniem, keď ma niekto nazve víťazom."

„Ach, O'Neil," prevrátila očami, no neubránila sa úsmevu a líca jej jemne sčerveneli.

„Večera?" navrhol som jej. „A potom ťa zaveziem domov."

„Môže byť," usmiala sa.

•••

So zhasnutými svetlami som pomaly šiel cestičkou lemovanou stromami, kým sa napokon neukázala vysoká brána. Tari bývala v Malcolmovom dome. Ten fakt sa mi vôbec nepozdával, ale nemohol som s tým nič robiť. Spočiatku vystupovala na hlavnej ceste a ten úsek medzi stromami prešla pešo. Nebolo to ďaleko. Mala obavy, ako by Malcolm reagoval, ak by nás uvidel. Tá predstava nelákala ani mňa. Časom ale jej obavy ustúpili, a tak mi dovolila vyviesť ju až k bráne, aj keď so zvýšenou ostražitosťou.

Zastavil som a vystúpil. Obišiel som auto a otvoril som jej dvere. Tari sa pobavene usmievala. Chytila sa ponúkanej dlane a vystúpila, no moju ruku nepustila. „Ďakujem za dnešný večer."

„Pre teba všetko," pousmial som sa a prstami som jej z líca odhrabol zatúlaný prameň ofiny.

Tari sa postavila na špičky a pobozkala ma. Objal som ju a bozk som jej opätoval. Cítil som na perách jej úsmev. Oprela sa o moje auto a spojila si prsty za mojím krkom.

„Nechceš prespať u mňa?" vydýchol som pomedzi bozky.

Tari sa zasmiala a chcela niečo, povedať, no k tomu sme sa nedostali. Oslepilo nás prenikavé svetlo. Krátko po ňom nasledovalo prudké otvorenie dverí auta. „Čo to, kurva, má znamenať?!" ozval sa do ticha Malcolmov naštvaný hlas. Jeho tvár som kvôli svetlu nemohol rozoznať, no zrejme oveľa prívetivejšia nebola.

Cítil som, ako Tari v mojom náručí ustrnula. Z pier jej unikol nezrozumiteľný šepot a srdce sa jej rozbúšilo. Po chvíli som pochopil, prečo. Erik. „To nie je Erik," vydýchol som ticho, takže to mohla počuť iba ona. „Nie je to Erik."

„Nie je to Erik," zopakovala a zažmurkala.

„Vieš ty vôbec, kto to je?!" vyprskol White.

Tie slová ju vytrhli z tranzu. „Presne viem, kto to je, Malcolm."

„On je ten, kto podpá-,"

„Viem," sykla Tari.

Malcolm neveriacky potriasol hlavou. „A napriek tomu... Čo by si o tom pomyslel-,"

„Ešte jedno slovo a odchádzam," prerušila ho mrazivým tónom.

Počul som jeho neveriacke uchechtnutie. „Občas si horšia ako Bella," vydýchol a nastúpil do svojho auta. O pár sekúnd neskôr preletelo bránou a stratilo sa v diaľke.

„Prepáč," šepol som. „Je to moja chyba. Nemal som-,"

„Nie je to tvoja chyba," usmiala sa a končekmi prstov ma pohladila po tvári. „Vedeli sme, čo riskujeme. Bude to v poriadku. Ja Malcolma zvládnem. Nebude sa hnevať dlho."

„Ako to môžeš vedieť?" nadvihol som obočie.

„Porovnával ma s Bellou. Bella je jeho mladšia sestra – nevlastná – a nadovšetko ju ľúbi. Nech vyvedie čokoľvek, nedokáže sa na ňu dlho hnevať. Malcolm sa vo všeobecnosti nedokáže dlho hnevať na tých, na ktorých mu záleží."

„Myslel som, že mal iba Erika," podotkol som prekvapene.

Tari s úsmevom potriasla hlavou. „Okrem Belly má ešte desaťročného brata Jeremyho." Prstami mi uhladila vlasy. „Myslím, že by si už mal ísť."

„Určite budeš v poriadku?" uisťoval som sa.

„Samozrejme," prikývla a pobozkala ma na pery. „Nerob si starosti. Viem, čo na Whiteovcov zaberá."