Max

Prvé štyri hodiny cesty prebehli v mučivom tichu. Odkedy som zhabal ploskačku schovanú v priehradke auta, Ryder iba uprene civel z okna. Niežeby bolo na čo civieť. Šli sme po jednej z tých nekonečných ciest uprostred púšte, kde kam oko dovidelo boli len suché pusté alebo trávnaté plochy, sem tam nejaký vyschýnajúci strom alebo kaktus. Za nami nebolo nič, pred nami nič na druhú. Bol to presne ten typ cesty, ktorý sa objavuje vo filmoch. Z ničoho nič sa uprostred pustatiny pri ceste objaví čerpacia stanica, nonstop alebo malý motel. Miesto, kde s deväťdesiatdeväťpercentnou pravdepodobnosťou narazíš na masového vraha s brokovnicou.

Na tú horúčavu ani klíma nestíhala. Cítil som sa ako v saune. Nevedel som, či to dusno spôsobovalo tých tridsaťdeväť stupňov vonku alebo napätie, ktoré v aute vládlo.

Kútikom oka som pozoroval Rydera. Nehýbal sa ani nerozprával, ale ani nespal, lebo len pár minút dozadu vypil pol fľaše minerálky.

Na jazyk sa mi drala otázka, ktorá ma zožierala už pá dní. A asi bolo hlúpe teraz s tým začínať, no nemohol som si pomôcť. „Prečo si mi to nepovedal?"

Nemusel som špecifikovať. Ryder dobre vedel, o čom hovorím. Napriek tomu mlčal.

„Váhal som," prehovoril napokon ticho. „Nikdy som o rodine nehovoril rád. To aj dávno predtým, než sme sa stretli. Mám mladšiu sestru a matku. Viac som nikdy predtým nikomu nepovedal. Viedlo by to iba k ďalším otázkam. Ak by niekto zistil, že moja matka nie je schopná sa o nás postarať, že je celé dni na alkohole a drogách, bol by to už len krok od toho, aby nám na dvere zaklopala sociálka. Nemohol som to dovoliť. Nechcel som, aby Nadya vyrastala bezo mňa." Ryder sa na moment odmlčal. „Chcel som ti to povedať. Bol som odhodlaný to urobiť, ale... potom si podpálil Erikovo auto. A zakaždým, keď som to chcel povedať nahlas, zaplavili ma predstavy, ako by si ten fakt mohol využiť, ak by som niekedy stál proti tebe."

Prekvapene som naňho pozrel. „Ale White, či jeden, či druhý, nikdy nebol mojím priateľom. Neurobil... nikdy by som to nevyužil proti tebe. Nie toto." Uprel som pohľad na cestu a snažil som sa nedať najavo, že sa ma to dotklo. „Predal si tie informácie o mojom aute, lebo si potreboval peniaze na jej liečbu. Ak... ak by si mi to povedal, ak by si ma požiadal o pomoc, nejako by sme to vyriešili. Zohnal by som tie peniaze. To si predsa vedel... či nie?"

„Jediná vec, ktorú som vedel s istotou, bola, že okamžite potrebujem peniaze," šepol.

Znovu som sa zahľadel na cestu pred sebou. Mal som si vtedy všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Ale bol som príliš zabratý do príprav na preteky. A Ryder mi mal povedať pravdu. Ale... neveril mi. Neveril mi – ten fakt bolel väčšmi ako to, že ma zradil.

Stačil jeden telefonát domov a do ďalšieho rána by som tie peniaze mal. Nepovedal by som mu nie. Ani vtedy, a možno ani teraz, ak by to potreboval. Mal som dôvody, prečo ho nenávidieť, ale tiež toho pre mňa veľa urobil. Viac, než si uvedomoval.

„Zastav," vyhŕkol Ryder zrazu.

Jeho požiadavka ma zarazila, ale zošliapol som brzdu a o pár sekúnd neskôr auto zastalo na okraji cesty. Možno mu prišlo zle. Pri množstve alkoholu, ktoré za posledné dni vypil, by to nebolo nič zvláštne. Ryder vyletel zo svojho miesta. Zmätene som sledoval, ako neistým krokom prešiel zo desať metrov smerom, odkiaľ sme prišli. Prstami si prehrabol vlasy a padol na kolená. Plecia sa mu chveli v rytme nekoordinovaných nádychov a výdychov. Vyzeralo to ako... záchvat paniky?

Vystúpil som a zamieril k nemu. „Si okej?"

Ryder po niekoľkých sekundách zdvihol hlavu. Celý sa chvel a čelo mal zarosené od potu. Natiahol som k nemu ruku a vytiahol som ho na nohy.

„Ja... ja nemyslím, že ešte niekedy budem okej," šepol takmer nečujne.

„Ale áno, budeš," odvetil som a zamierili sme k autu.

„Nemôžem-,"

„Samozrejme, že môžeš," odsekol som.

Ryder sa oprel o auto a zhlboka vdychoval horúci, suchý vzduch. Vylovil som z auta fľašu s vodou a podal som mu ju.

Ja som si sadol do auta a zapol som mobil. Včera som ho vypol, pretože ma tie ustavičné telefonáty otravovali. Mal som desať zmeškaných hovorov od Saia, plus niekoľko výhražných správ, aby som dvíhal, štyri hovory a šesť správ od Lily, jeden od Davida a zo tri od nejakých ďalších ľudí.

Všetko je okej, napísal som Lily predtým, než som mobil znovu vypol.

„Kto to bol?" prehovoril Ryder niekoľko minút po tom, čo sme pokračovali v ceste.

„O čom hovoríš?" nechápal som.

„Osoba, na ktorú si sa po Deliinej smrti upriamil."

Nečujne som povzdychol a zovrel som volant pevnejšie. Dúfal som, že si na to nebude pamätať. Zjavne toľko šťastia nemám. „Nechaj to tak."

„Kto?" vydýchol vytrvalo. „Sai?"

Vyprskol som do smiechu. „Vážne? Sai? Ak by Sai nebol tak dobrý v tom, čo robí, kúpim mu jednosmernú letenku do Južnej Kórey a už ho v živote nechcem vidieť."

„Kto potom?"

Povzdychol som. „Ty si tak tupý, Keller. Ty. V rámci rozvíjania priateľských vzťahov v obore som mal venovať nejaký čas nádejným pretekárom. Tá akcia, na ktorej sme sa stretli." A ja som upriamil svoju pozornosť na svojho mladšieho brata. „Už vtedy si mal potenciál, tak som si zaumienil, že z teba urobím pretekára. To mi pomohlo vyrovnať sa s faktom, že Delia je mŕtva." To a pocit, že nie som až tak sám, ako som si myslel. „Zámery sa mi vydarili."

Všimol som si, ako sa Ryder usmial, keď z neho opadlo prvotné prekvapenie. Zamračil som sa. „To nebolo uznanie tebe, ale samému sebe."

„Myslím, že je to uznanie aj mne," odvetil pobavene.

„To určite nie je," odfrkol som.

„Keď sa nad tým tak zamyslíme, pokojne sa môžeš uspokojiť aj s druhým miestom na majstrovstvách. Urobil si zo mňa pretekára. Takže ak vyhrám ja, akoby si vyhral aj ty."

Prepálil som ho podráždeným pohľadom. Nie, to pre mňa rozhodne nebolo postačujúce víťazstvo. Ryder sa len uchechtol v záblesku svetlej chvíľky a zahryzol sa do kakaového muffinu.

•••

„Môžem šoférovať?"

„Nie," odvrkol som. Práve sme míňali hranice Oregonu. Viac než polovica cesty bola za nami. Už len tak... šesť hodín v aute s Kellerom.

„Je to moje auto."

„Je mi to absolútne jedno."

„Tak aspoň pridaj plyn," zamručal a sklopil si sedadlo. Zamrvil sa a na oči si založil slnečné okuliare.

Ale to by nebolo ono, keby skrátka zaspal.

„Max?"

„Chceš počuť rozprávku na dobrú noc?" zavrčal som otrávene.

„Ty... bol si do Lily zamilovaný, keď si si s ňou začal?"

Chvíľu som mlčal, zvažujúc, či mu povedať pravdu. „Nie, spočiatku nie," vydýchol som napokon. „Sai ma prinútil predstierať niečo vážne kvôli sponzorom. A Lily... padla vhod. A potom... neviem. Naozaj som ju mal rád. Očarila ma. Bola iná ako všetky tie ženy medzi Deliou až po súčasnosť. Myslím, že som do nej bol zamilovaný. Ale nefungovalo by to. Ona si zaslúži niekoho lepšieho. Niekoho... neviem. Ako ty?"

Ryderom myklo. Mal som pocit, že chce niečo povedať, ale ostal ticho. „Milujem ju," šepol napokon.

Prekvapene som zažmurkal. „Čo?"

„Lily. Som do nej zamilovaný."

„Ty... si zamilovaný do mojej bývalej," zopakoval som neveriacky. Nevedel som, čo si o tom mám myslieť. Povedal som, že by si zaslúžila niekoho, ako je on, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že k nej niečo skutočne cíti. Myslel som, že... že sú priatelia. Mal by som byť naštvaný? „Takže... vy dvaja spolu chodíte?"

„Nie," vydýchol Ryder. „Ale vadilo by ti to?"

„Neviem, čo si o tom mám myslieť," priznal som. „Ale ak by mi to vadilo, tvoja sánka by to už ucítila." Po chvíli som naňho pozrel. „Ako dlho sa ti páči?"

Ryder otáľal s odpoveďou. „Dlho."

„Konkrétne."

„Osem."

Zamračil som sa. „Mesiacov? To je dosť dlho."

Ryder zhlboka vydýchol. „Osem rokov, idiot."

„Nie," vyhŕkol som neveriacky. „Osem rokov?! Ty si priam koleduješ o to, aby som ťa teraz vyhodil z toho auta a išiel ho vydražiť! A potom ti za tie prachy kúpil kúsok zdravého rozumu. Osem rokov?! Ako, dopekla, sa dá byť zamilovaný osem rokov bez toho, aby si s tým niečo urobil?!"

„Vždy som bol len kamarát jej mladšieho brata. To je snáď horšie ako friendzone. Potom som si začal s jej sestrou a na nejakú dobu som na ňu zabudol. A teraz sa zasa dala dohromady a následne rozišla s tebou, jej platonickou láskou od čias, keď chodila na základnú. Takže si to zhrňme, som kamoš jej mladšieho brata, ex jej sestry, známy jej otca a ex kamoš jej bývalého. Som stratený."

„Ale čoby," odvrkol som. „Čo tá párty vo West Hille?"

„To bol tretí pokus o rande, ktorý ona dôkladne kategorizovala ako priateľské stretnutie. Pretože nemá chuť začínať nový vzťah. Mohli by sme prestať rozoberať môj milostný život?" prepálil ma pohľadom. „Nie sme priatelia, pamätáš?"

„Nuž, Keller, v niektorých chvíľach sa nedokážem zdržať údivu nad tvojím zmýšľaním."

Spomenul som si na Tari a zamračil som sa na cestu predo mnou. Stále sa neozvala. Začínal som pochybovať, či sa vôbec ozve. Vždy sa každá ozvala hneď na ďalší deň.

Letmo som pozrel na svojho spoločníka. „Keller?"

Podráždene tľoskol jazykom. „Snažím sa spať."

„Na tej párty... stretol som tam jednu babu, na ktorú som neskôr narazil znova. Už dlho ma nik nezaujal tak, ako ona. Bruneta v čiernych šatách. Na prvý pohľad veľmi podobná Delii a-,"

Ryder sa prudko posadil a stiahol si z očí okuliare. „Drž sa od nej ďalej, Max," povzdychol. „To myslím vážne."

Prekvanepe som zažmurkal. „Videl si ju. Ty ju poznáš?"

„Ver mi, bude lepšie, ak jej dáš pokoj."

Zošliapol som brzdu a prudko zastavil na okraji cesty. Obrátil som sa k Ryderovi a prepálil som ho ostrým pohľadom. „Kto je to? Čo o nej vieš?"

Ryder chvíľu váhal, no potom porazene vydýchol. „Je to priateľka Erika Whitea. Teda... bola."

Zabudol som dýchať. Neveriacky som potriasol hlavou. „Nie... ona nemôže byť..." Prižmúril som oči. „Ako to vôbec môžeš vedieť?! White si ju držal v tajnosti. Nik nevie, ako vlastne jeho frajerka vyzerala, len, že bola blond. Toto... to nemôže byť ona."

„Videl som fotky u Malcolma. Je to ona. Neskôr mi aj Malcolm potvrdil, že bola na tej párty."

Bože, bože, bože. Priateľka muža, ktorého pamiatku som nechal zhorieť do tla. Muža, kvôli ktorému Delia zomrela. Toto... to je zlý sen. To nemôže byť pravda.

„Max?"

Zhlboka som sa nadýchol a naštartoval. „Som okej."

Ešte päť hodín v aute s Kellerom. Päť hodín predstieraj, že ťa toto poznanie nezasiahlo, povedal som si v duchu. Potom sa opiješ tak, ako už dlho nie.