Max

Váhavo som vykročil z tieňa stromov. Zastal som asi päť metrov za ostatnými. Otec hovoril pravdu. Nebolo tu veľa ľudí. Ryder, okolo ktorého stáli z jednej strany Lily, z druhej Malcolm. Lilin otec, ktorý stál vpredu vedľa kňaza a prednášal smútočnú reč. A môj otec objímajúci mne neznámu ženu. Nevidel som jej do tváre, no po chvíli mi došlo, kto to je. Ryderova matka. Žena, kvôli ktorej môj otec opustil svoju rodinu.

Prinútil som sa odvrátiť od nich zrak. Možno som sem nemal chodiť.

Uprel som pohľad na rám s fotografiou vedľa čerstvého hrobu. Bol na nej Ryder s tmavovlasým dievčatkom. Mohla mať tak... desať? Jedenásť? Na perách jej svietil úsmev. Jeho sestra.

 Fotka bola zrejme urobená iba nedávno. Ryder na nej vyzeral rovnako ako teraz. Ešte pred polrokom mal vlasy výrazne kratšie.

Lily objala Rydera a ja som ponad jej plece zazrel jeho bledú, strhanú tvár. Oči mal začervenané od plaču. Na chvíľu zdvihol zrak a ja som zazrel nepatrný záblesk prekvapenia v jeho očiach. Potom sa v nich znovu ustálila tá prázdnota.

Ryder čosi povedal a odtiahol sa od Lily. Obrátila hlavu mojím smerom a prekvapene na mňa hľadela. Čosi mu povedala a zamierila ku mne.

„Kto ti to povedal, Max?" vyhŕkla.

„To nie je podstatné," vydýchol som.

„Andreas," skonštatovala ticho. „Mohol by si mi vysvetliť, čo má tvoj otec spoločné s Ryderom?"

„Opustil mňa a moju mamu kvôli Ryderovi a jeho matke," odvetil som jednoducho.

Lily sa pár sekúnd nezmohla na slovo. „Vie to Ryder?"

„Nie. Andreas mu to mal povedať do konca tohto týždňa. Ibaže... ibaže to teraz zrejme nie je najlepší nápad."

Lily chvíľu mlčala. „Neurob niečo hlúpe, Max," povedala napokon a zamierila späť k Ryderovi.

V duchu som sa uchechtol. Každý odo mňa očakával nejaký prešľap. No keď som sa nad tým hlbšie zamyslel, aj ja sám som ho od seba očakával.

Ryder

Bol som Jonathanovi vďačný, že predniesol tú reč. Každý si zaslúžil, aby na jeho pohrebe hovorili ľudia pekné veci. Ale ja by som to nedokázal. Nedokázal by som o nej rozprávať. Aj len počúvanie Jonathanových slov mi drásalo dušu na kusy.

„Ďakujem," zašepkal som, keď sa Jonathan vrátil na svoje miesto. Matne som vnímal, ako kňaz predniesol ešte niekoľko viet. Môj pohľad spočinul na pomníku vedľa Nadyinho hrobu. Noah Peterson. Možno konečne stretla svojho otca. Predstava Nadye a Noaha pohromade vo mne vyvolala bolestný úsmev.

Podišiel som k hrobu a kľakol som si. Končekmi prstov som sa dotkol čerstvej, vlhkej zeminy. „Spi sladko, sestrička."

Neisto som vstal a zvrtol som sa. Zrak mi spočinul na Maxovi, ktorý váhavo kráčal ku mne. Nevedel som, čo mám očakávať. Nechcel som sa zamýšľať nad tým, ako sa tu dostal a kto mu to povedal. Bol som príliš vyčerpaný na akékoľvek scenáre.

Zastal kúsok odo mňa a chvíľu ma mlčky pozoroval. „Úprimnú sústrasť, Ryder," hlesol napokon. V jeho očiach som videl smútok, neistotu, bolesť jeho vlastných spomienok, ktoré táto situácia vyvolávala. A aj sklamanie. Prečo si mi to nepovedal? pýtal sa ma bez slov.

„Ďakujem," odvetil som ticho a jeho otázku som nechal nezodpovedanú.

Pozrel som na Andreasa, ktorý nás pozoroval. Zamieril som k nemu a z vnútorného vrecka saka som vytiahol papiere zložené na polovicu. Claudii som nevenoval jediný pohľad.

Andreas zvraštil obočie, keď som mu papiere podal. „Čo je to, Ryder?"

„To, čo si chcel," odvetil som. „Odteraz ju máš na zodpovednosť ty."

Preniesol som pohľad na svoju matku a zovrela vo mne nenávisť. Prosím. Urobil by si to pre mňa? „Nadya ti odpustila," zašepkal som. „Odpustila ti všetko, čo si jej urobila. Ja nie." Z hrdla mi vyšiel horký smiech. „Asi si mala pravdu. Jediným dôvodom, prečo som na teba úplne nezanevrel, bola Nadya. Ale teraz je preč."

„Ryder," ozval sa Andreas varovne. Ignoroval som ho.

„Už nikdy ťa nechcem vidieť," vydýchol som a zvrtol som sa na päte.

„Ryder," zavolala za mnou a zlomil sa jej hlas. Nezastavoval som sa. Počul som jej vzlyky, no bolo mi to úplne ukradnuté. Všetko bolo.

Nasadol som do auta a naštartoval som skôr, než ma Malcolm stihol dobehnúť. Motor zareval, keď som plynový pedál zošliapol až na podlahu.

Chcel som odtiaľ vypadnúť. Uniknúť bolesti a spomienkam. Opiť sa tak, aby som si nepamätal vlastné meno.

Auto predo mnou zastavilo na červenú a ja som šliapol na brzdu. Pohľad mi padol na nálepku na karosérii. Vegas.

Keď Delia zomrela, túžil som na všetko zabudnúť. Na ňu, na závodenie, na vlastný život. A skončil som v Las Vegas. V meste hriechov, ktoré nikdy nespí. Máš pocit, že čas sa tam zastavil. Nevieš, kedy je deň a noc. Zabúdaš na spánok, na denné svetlo, na všetko. Iba piješ a hráš v žiare farebných svetiel, pokým nezlyhá pečeň alebo peňaženka.

Vegas. Vždy som chcel zavítať do Vegas.

Lily

„Dopekla," vydýchol Malcolm a prehrabol si vlasy prstami. Pochodoval po Ryderovej obývačke ako lev v klietke. „Štyri dni. Je preč štyri dni a my nemáme tušenia, kde by mohol byť."

Od pohrebu Rydera nik nevidel. Avšak ospravedlnenia jeho neprítomnosti sa rýchlo míňali. Nedvíhal mobil a po ňom ani po jeho aute nebolo ani stopy. Malcolm obvolal všetkých Ryderových priateľov, ktorí ho napadli, no s nikým nebol a nik ho nevidel.

„Zistil si, či niečo chýba?" spýtala som sa Malcolma a pohľadom som prebehla Ryderovu obývačku. Vyzerala rovnako ako pred štyrmi dňami.

Malcolm rozhodil rukami. „Pár kusov oblečenia, cestovná taška, zubná kefka... a nemôžem nájsť jeho pas."

„Perfektné," zavrčal Ren. Ešte stále sa cítil dotknutý, že mu Ryder o Nadyi nič nepovedal. „Prečo nerozšíriť pátranie zo Seattlu na celú planétu?"

„Nemyslím, že opustil Ameriku," pokrútil hlavou môj otec. „Volala si s Miou?"

„Naposledy s ním volala pred viac ako týždňom a odvtedy o ňom nepočula," odvetila som ticho.

„Mali by sme ho nahlásiť polícii ako nezvestného," prehovoril Ren po chvíli.

„Nemyslím, že by sa polícia šla pretrhnúť, len aby ho našli," odvrkol Malcolm.

„Uhm, myslím, že je tu ešte niekto, kto by mohol vedieť, kde Rydera nájsť," ozval sa Ren. „O'Neil."

„O'Neil?!" vyprskol Malcolm. „Posledné, čo potrebujem, je, aby ešte aj on vedel, že Ryder zmizol. Akoby nestačilo, že si mu povedala o tom pohrebe," dodal a prepálil ma pohľadom.

„Ja som mu nič nepovedala!" ohradila som sa.

„Kto iný o tom vedel a má niečo aj s O'Neilom?" odvrkol Malcolm.

„To stačí!" prerušil hádku môj otec skôr, než som stihla odpovedať. „Zavolaj mu," pozrel na mňa.

„Nedvíha," vydýchla som sklamane, keď mi to Max ani na tretí pokus nezdvihol. „Idem ho nájsť."

•••

Najprv som zamierila k Maxovi domov. A zaskočilo ma, keď sa dvere jeho bytu po chvíli roztvorili. Max si ma prekvapene premeral pohľadom. „Lily?"

„Prečo mi nedvíhaš?" spýtala som sa zmätene. Očividne nerobil nič dôležité. Počula som, že má pustené nejaké rally.

„Telefonát s bývalou mi ešte nikdy nepriniesol nič dobré," mykol ramenom. „Skôr naopak. Deje sa niečo?"

„Ryder po pohrebe zmizol a nedvíha mobil. Máme oňho strach. Nenapadá ťa, kde by mohol byť?"

Max sa uchechtol. „Ryder, ktorý sa opil asi tak päťkrát za život, z toho štyrikrát so mnou, je sám na pokraji zúfalstva. No, to by som sa bál tiež. Ak by som sa zaujímal."

Nečujne som povzdychla. Takže to nepôjde tak ľahko, ako som si predstavovala. „Max."

„Dajte mu pokoj. Ak zmizol, tak asi preto, lebo chcel byť sám. Po Deliinej smrti ma nik nevidel štyri mesiace. On sa vráti."

Zaprela som sa do dverí, keď sa ich chystal zavrieť. „Max! Prosím. Len mi povedz, kde by mohol byť."

„Ako to mám vedieť, dopekla?" zamračil sa Max. „Môže byť kdekoľvek."

„Fajn," vydýchla som. „Kde by si šiel ty, ak by si stratil niekoho, na kom ti tak veľmi záležalo?"

Max prevrátil očami. „Šiel by som-," začal, no zasekol sa uprostred vety.

Zatajila som dych. „Vieš, kde je, však?"

„Neviem, kde je," vydýchol neprítomne. „Viem, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou mohol byť."

„Kde?" vyhŕkla som.

„Vo Vegas."

Max

Dlžil som mu to.

Keď zomrela Delia, nebol som mimo len tie štyri mesiace, ktoré som strávil vo Vegas. Tá rana ma zhodila na kolená a ja som sa nedokázal postaviť, nech som sa akokoľvek snažil. Zaujímal ma iba alkohol, sex a sem tam aj nejaké ľahké drogy. Až Ryder ma o dva roky neskôr vytiahol z toho nekončiaceho sa kruhu.

„Vegas?" zopakovala Lily neveriacky. „Max, toto nie je vtipné. On-,"

„Myslím to vážne," odsekol som. Zvrtol som sa a zamieril som do obývačky. Lily ma po chvíli nasledovala. To už som vytáčal číslo jedného známeho, ktorý mi čosi dlžil.

„Prosím?"

„Peter? Stále mám u teba tú láskavosť, pamätáš?"

Na druhom konci sa ozval smiech. „Pamätám, O'Neil. Potrebuješ niečo?"

„Vo Vegas je pravdepodobne môj... známy a ja by som ho potreboval nájsť. Vieš mi s tým pomôcť?"

Na druhom konci sa ozval povzdych. „Pripomeň mi, aby som si u teba nerobil žiadne ďalšie dlhy, O'Neil. Daj mi nejaké bližšie info."

„Fryderyk Keller, vlasy špinavý blond, modré oči, pravdepodobne opitý a niekde v jeho blízkosti sa určite bude vyskytovať aj červený závodný chevrolet." 

„Číslo kreditky alebo aspoň účtu náhodou nemáš? To by to podstatne uľahčilo."

Zamračil som sa. „Skúsim niečo nájsť."

Po chvíli hrabania sa medzi starými papiermi som potrebné údaje predsa len našiel. Krátku chvíľu pre mňa Ryder pracoval. Nadiktoval som Petrovi potrebné údaje.

Na druhom konci sa chvíľu ozývalo iba jeho hvízdanie. „Mám ho," povedal napokon a ja som vydýchol zadržiavaný vzduch z pľúc.

„Prosím, nájdi mi ho a drž niekde bokom. Aj silou, je mi to jedno. Do večera si preňho prídem."

„Podľa tých obratov na jeho hracom konte sa mu v pokri celkom darí," skonštatoval Peter uznanlivo. „Možno na ňom do večera ešte aj čosi zarobím."

„Ak prerobíš, preplatím ti to," sľúbil som. „Vďaka, Peter."

Zložil som a pozrel na Lily, ktorá zo mňa nespúšťala zrak. „Privediem ho späť. Ale rozhodne nie preto, že by mi na ňom záležalo."