Lily

Nebolo jednoduché priznať to. Max, ktorého som stretla nebol taký, ako Max, ktorého som si vysnívala. Nebol dokonalý.

Odlepila som zo steny poslednú fotku. Vytiahla som z vrecka zapaľovač a šťukla som. Na prstoch som ucítila teplo sálajúce z ohňa. Priložila som roh fotky k plameňu a sledovala som, ako sa oheň šplhá po papieri. Keď sa približoval k mojim prstom, spustila som fotku do kovovej misy, kde ležali všetky ostatné. Mlčky som sledovala, ako sa plamene chytajú aj ostatných fotiek a tie sa premieňajú na popol.

Bolo zvláštne vidieť tú stenu prázdnu. Pár fotiek tam bolo od chvíle, čo som si ateliér zariadila. Časom len pribúdali a pribúdali. Nikdy ma ani len nenapadlo, že niekedy budú všetky preč.

Strhla som sa, keď som začula klopanie. Nemala som chuť niekoho vidieť alebo s niekým hovoriť.

Krátko po tom, čo Max odišiel od Rydera, som sa rozhodla odísť tiež. Alebo skôr ujsť. Využila som chvíľu, keď bol Ryder v sprche na to, aby som nepozorovane vykĺzla. Boli to už tri dni a moja túžba rozprávať s niekým alebo sa začleniť späť do života o nič nevzrástla.

„Lily, otvor. Viem, že si tam," začula som cez dvere Willin hlas. „Otvor skôr, než ťa sem príde hľadať tvoj drahý brat a tie dvere vyrazí."

Sucho som sa uchechtla a zamierila som k dverám. „Dvere s oceľovou výstužou a troma zámkami? Zabúdate, že toto miesto bývalo skladom zlatníctva," povedala som cez zavreté dvere, no napokon som predsa len odomkla.

Willa ma vtiahla do objatia. „Budem úprimná, okej?"

„Ty stále si," pousmiala som sa.

„Pravda. No, takže... dúfam, že sa čím skôr nasťahuje späť ku mne. Nie, nemá to nič spoločné s tým, že je ten nájom celý na mňa, že moja večera pozostáva z donáškovej služby, lebo nik nevarí lepšie ako ty alebo že takmer neustále som von, lebo ma to ticho desí a ten prekliaty dedo na mňa pred týždňom zavolal fízlov, takže som musela tú hudbu stíšiť... okej, možno to má niečo spoločné. Ale v prvom rade mi chýbaš. Chýba mi najlepšia kamoška."

„Ach, bože," zastonala som a tentoraz som objala ja Willu. „To bolo tak... tak prekliato sladké na tvoje pomery. Tiež mi chýbaš, Will."

„Takže... nasťahuješ sa späť?" zažiarili jej oči.

„Aká je pravdepodobnosť, že ráno narazím v kuchyni na svojho brata v boxerkách?" nadvihla som obočie.

„Mínus dvestopercentná," prevrátila Willa očami. „Je na mňa naštvaný, že som mu nepovedala, že si sa rozišla s Maxom. Dozvedel sa to od vašej mamy a tá od Mie. Okej, priznávam, tej som to povedala ja. Bože, vo vašej rodine sa drby šíria rýchlosťou blesku."

„Hej, to hej," uchechtla som sa a zavrela som za Willou dvere. „Porozmýšľam o tom, či mi to riziko za to stojí."

Willa odfrkla. „Budem sa tváriť, že som to nepočula. Máš tu nejaké čipsy alebo-," Willa stíchla pri pohľade na prázdnu stenu.

Podišla som k stolu a zadívala sa na popol, ktorý ostal z fotografií. „Chcem... chcem sa pohnúť ďalej," hlesla som.

„Ty si zničila všetky-,"

„Ich kópie mám stále v počítači," prerušila som ju. „Len som sa nemohla dívať na jeho tvár. Je... koniec. Koniec môjmu snívaniu o Maximilianovi O'Neilovi, koniec foteniu jeho osoby, koniec... koniec všetkého, čo s ním má niečo spoločné."

Willa ma opatrne pozorovala. Poznala som ten pohľad. Chcela ma utešiť, ale dobre sme vedeli, že to nebude mať žiaden účinok. „Je tu niečo, čo pre teba môžem urobiť?"

„Opiť sa so mnou?" povzdychla som.

Bolelo to. Ani som neočakávala, že by to po troch dňoch prešlo. Prešla len tá prvotná fáza, počas ktorej som si vyplakala dušu do vankúša, zadúšajúc sa nádejou na lepší koniec. Stále som cítila jeho bozky na svojej pokožke, do viečok som mala vypálený jeho úsmev a po nociach ma v tichu mátal jeho smiech. Stále som ho chcela. To, bohužiaľ, už viac nebola jedna z možností.

„Vlastne... Mia poobede príde do Seattlu a Rose, Malcolmova manželka, navrhla, aby sme si urobili babskú jazdu. Len my štyri. O Malcolma sa postará, takže budeme mať celý dom pre seba. A aj závodnú dráhu. A ktovie, možno aj kľúče od tej luxusnej garáže."

Ryder

„Dopekla," zavrčal som. Klopanie na dvere ma vyrušilo z počítania a hromada čísel na papieri bola znovu iba hromadou čísel.

Prudko som otvoril dvere a prekvapene zažmurkal pri pohľade na Malcolma s ruksakom na ramene. „Čo tu robíš?"

„Tiež ťa rád vidím, kamoš. Prespím u teba. Dnes, možno aj zajtra... moja manželka ma vyhodila z domu kvôli tvojej bývalej a budúcej frajerke a tej Renovej fialovovlasej mačičke. Nevadí, však nie?" Kým som stihol namietnuť, prešiel popri mne do bytu a ruksak hodil ku stene.

„Ty si ale vtieravý, pažravý bastard, White," zabručal som, keď sa môj takzvaný kamoš hodil na gauč, prepol na futbalový zápas a v priebehu pätnástich sekúnd do seba vtrepal dva kúsky pizze.

„Zvyčajne si to ty, kto vyžiera moju chladničku," pripomenul mi Malcolm. Napil sa otvoreného piva, ktoré bolo na stole. Vzápätí skrútil tvár v grimase. „Nealkoholické? Vážne? Čo tak myslieť na potreby ľudí okolo teba?"

„Daj sa vypchať," odvrkol som a sadol som si do kresla. S povzdychom som sa zadíval na doklady o príjmoch a výdavkoch týkajúcich sa závodenia za posledný polrok.

„Máš tu nejaké alko? Alebo aspoň čipsy? Haló, Keller, komunikuj. Nehovor mi, že ma plánuješ ignorovať kvôli nejakým... čomu to vlastne?"

„Bože," zavrčal som a zdvihol som pohľad. „Ty si skončil ekonomickú, však? Ako si na tom s účtovníctvom?"

„Dé mínus. Aj to z protekcie," uškrnul sa. „Inak mi všetko šlo. Naozaj." Malcolm sa posadil a otočil ku mne. „Ale hovoril som ti, že tie papierovačky môžem vybaviť. Rosie má kamarátku, ktorá robí-,"

„To je okej, zvládnem to aj sám. Len som dúfal, že ťa nejako zamestnám a aj z toho vyťažím," uchechtol som sa.

„Ty si idiot," prevrátil Malcolm očami. „Nechaj to tak, zajtra ti s tým pomôžem. Na oplátku za túto prepadovku. Účtovníctvo mi šlo na bé mínus. To ujde, nie? Len mi, prosím, povedz, že máš nejaké alko."

Iba som nad ním s úsmevom pokrútil hlavou a zhrnul som papiere na jednu kopu. Spolu s laptopom som ich odniesol do spálne a následne som zamieril do kuchyne. Malcolmovi zažiarili oči nadšením, keď som mu priniesol plechovku piva.

„Hm, takže," prehovoril po chvíli. „Čo za dráma mi uniká? Dnes som sa zastavil ku Rena v dielni a úprimne, tak nazúreného na tvoju osobu som ho ešte nevidel. Byť tebou, držím sa od neho ďalej. Čo si urobil?"

Povzdychol som a napil som sa svojho nealko piva. „Lily sa rozišla s Maxom. Presnejšie, Max sa rozišiel s ňou."

„Bože, vážne nechcem znieť ako ženská, ale vysyp nejaké detaily, Keller."

Uškrnul som sa. „Znieš ako ženská. Ale to už som si zvykol."

„Neprovokuj, Keller."

„Tak... podľa toho, čo viem, v to ráno po jej oslave narodenín som ju zaviezol k Maxovi a on tam mal milenku. Milenku, ktorá sa mi bola pár dní predtým sťažovať, že ju ignoruje. On s ňou totiž spával vážne dlho a keď sa dal dohromady s Lily, pustil ju k vode. No... a to sa jej nepáčilo. Rachel nie je z tých, čo sa nechajú ignorovať."

„No a šiel on za ňou alebo ona za ním?"

„Max je občas idiot, ale nepodviedol by Lily," prehovoril som po chvíli. „No a poznám Rachel. Celkom určite to bolo z jej iniciatívy.

V skratke, o pár minút neskôr odtiaľ Lily vybehla s plačom a ja som bol stále nablízku, takže... vzal som ju k sebe. O pár hodín neskôr sa tu ukázal a... no, čo som mal robiť, pustil som ho ďalej. Rozišiel sa s ňou tu na tomto gauči bez nejakých scén, kým ja som v kuchyni pil kávu. Keď odchádzal, vyzeral ako totálna troska."

„Azda ti ho nebolo ľúto!" zamračil sa Malcolm.

„Nikdy predtým sa so žiadnou nerozišiel, Malcolm. Nieto ešte s dievčaťom, na ktorom mu aj záležalo."

„Ako to vieš?"

„Poznám ho," odvetil som ticho. „Max mal pred Lily iba jediný vážny vzťah – Deliu. Obaja vieme, ako to skončilo."

Malcolm sa zhlboka nadýchol. „Erik s jej nehodou nemal nič spoločné," zašepkal. „On... dopekla, môj brat by to neurobil schválne. Skrátka... ten náraz nevykryla." Na sekundu sa odmlčal. „Vyčítal si to. A to, že mu to vyčítal aj O'Neil tomu vôbec nepomáhalo. Obviňoval sám seba, že ak by možno nešiel tak rýchlo, ak by mu tak nezáležalo na tom, aby ju predbehol... to dievča mohlo žiť."

„Možno to nebola jeho chyba, ale skús to vysvetliť Maxovi," povzdychol som. „Ty by si sa na jeho mieste správal rovnako."

„Dopekla. Zase máš pravdu," zamručal Mal a napil sa piva. „Chýba mi. Erik." Malcolm sa zamyslene pousmial. „Ustavične sme sa naťahovali, hádali alebo spolu v niečom súťažili, ale vedel som, že ak pôjde do tuhého, bude mi kryť chrbát. Bol veľmi ako náš otec. Vždy chcel spasiť svet, všetkých chrániť. Účel svätil prostriedky. Všetci očakávali, že z neho bude právnik, manažér nejakej veľkej firmy alebo možno policajt ako otec. On namiesto toho nechal vysokú a kúpil nočný klub. Žil presne taký život, aký chcel. Vždy si vedel nájsť cestu k tomu, po čom túžil. Vždy sa vedel rozhodnúť správne. Takmer vždy."

„Je mi-,"

„Nehovor to," prerušil ma. „Počul som to už asi miliónkrát. A ty tiež. Obaja vieme, že to ani trochu nepomáha."

Erik zomrel náhle a nečakane, kým Nadya mi pomaly zomierala pred očami. Nevedel som, čo je horšie. Zo dňa na deň prísť o osobu, ktorú milujete alebo sa dívať, ako pomaly odchádza, až kým sa nevytratí úplne.

Možno toto bol dôvod, prečo bol Malcolm prvý – a dlhú dobu aj jediný – komu som povedal o Nadyi. Vedel, aké je to stratiť súrodenca. Nepoznal som ho celý život ako Rena, ale možno som mu napriek tomu veril viac. Malcolm tomu rozumel.