Lily

„Toto rande vyzerá nádejne," žmurkla na mňa Willa.

„Nezakríkni to," odvrkla som s úsmevom a pohľadom som prebehla množstvo ľudí okolo nás. Po chvíli som zbadala Rena a Rydera, ktorí k nám mierili s úsmevmi na perách. Môj pohľad upútal Ryder. V obleku a s červenou kravatou vyzeral ohromne. Pobavene nadvihol obočie, keď si všimol môj pohľad.

„Dúfam, že neľutuješ, že si súhlasila," prehovoril a podal mi pohár s mojitom.

„Nie, zatiaľ nie," odvetila som a usmiala som sa. „Len priveľa fotografov na môj vkus."

Ryder sa zasmial. „Vyzeráš úchvatne. Myslím, že sa nemáš čoho báť."

„Ďakujem," usmiala som sa a pohľadom som na chvíľu spočinula na bledoružových šatách, ktoré mi siahali po kolená. Willa sa do nich zamilovala na prvý pohľad, a tak bolo rozhodnuté, ktoré kúpime.

Napila som sa mojita a primkla som sa bližšie k Ryderovi, keď okolo nás prechádzal fotograf. Jeho blízkosť a alkohol vo mne vyvolávali pocit bezpečia.

Na moment môj pohľad zavadil o Maxa. Stiahlo mi hrdlo. V jednej ruke držal pohár s drinkom a druhou objímal okolo pása Molly Hamiltonovú. Ryder mi objasnil, že sú už dlho dobrí priatelia. Spočiatku sa mi nezdalo, že je to z jej strany iba priateľské, no potom som si všimla, že sa takto lepí takmer na všetkých.

Max zrazu zdvihol zrak a naše pohľady sa na pár sekúnd stretnúť, no neušlo mi jeho prekvapenie, keď si všimol, že som tu s Ryderom. Boli sme tu už dlhšie, no on a jeho spoločnosť dorazili len nedávno, očividne v náladičke.

Odvrátila som zrak a vydýchla som z pľúc zadržiavaný dych. Cítila som na sebe Ryderov pátravý pohľad, keď som na ex dopila takmer polovicu svojho drinku.

„Nechceš si zatancovať?" spýtal sa Ryder a vzal mi z prstov pohár, v ktorom ostali už len kocky ľadu a niekoľko lístkov mäty. Jeho zamatový hlas ma vytrhol z myšlienok na Maxa.

Prinútila som sa k úsmevu. „Iba ak mi nepošliapeš topánky."

Ryder s uchechtnutím podal pohár čašníkovi, ktorý práve prechádzal okolo. „Keď sme spolu tancovali naposledy, na pošliapané topánky si sa nesťažovala."

„Zato som sa sťažovala na všetko ostatné," usmiala som sa. „Najmä na tvoju prítomnosť."

„To si pamätám," usmial sa. „Dúfam, že sa to nebude opakovať."

„Iba ak ma nenaštveš," povedala som, no vzápätí som prekvapene vypískla, keď ma Ryder zatočil a vzápätí pritiahol k sebe. Nebyť jeho pevných paží, zrejme by som pri výške tých podpätkov skončila na chirurgii.

Zadívala som sa do jeho hlbokých, modrých očí pod tmavou klenbou obočia. Usmial sa a v očiach mu zaiskrilo. Sklopila som zrak a cítila som červeň, ktorá sa mi vliala do líc. Upierala som zrak rovno pred seba – na jeho pery. Na moment som dostala chuť ho pobozkať. Ale to by nebol dobrý nápad.

„Ryder Keller, ak sa nemýlim," ozval sa za mnou neznámy mužský hlas.

Ryder zdvihol zrak a zazrela som prekvapene v jeho očiach. „Áno, to som ja."

Obrátila som sa a zazrela som muža v strednom veku. Spoznala som v ňom Maxovho sponzora, no na meno som si nemohla spomenúť. Pamätala som si ale nepríjemný pocit, ktorý vo mne zanechal.

Natiahol ruku k Ryderovi a oslnivo sa usmial. „Som Russel Reyes, ale to určite vieš."

Ryder, stále zaskočený, si s ním potriasol rukou. „Rád vás spoznávam, pán Reyes."

Reyesov pohľad sa preniesol na mňa. Znovu ten úsmev. „Teba si odniekiaľ pamätám. Nie si náhodou Maxova priateľka?"

„Bola som," opravila som ho. Neušiel mi zvlášnty záblesk v jeho očiach. Akoby z toho mal nejakú výhodu.

„Ach tak," zamrmlal a znovu preniesol pohľad na Rydera. „Mohli by sme hovoriť v súkromí?"

Ryder na mňa pozrel a pootvoril ústa, no predbehla som ho. „Idem pohľadať Willu a Rena." Iba prikývol a jemne mi stisol dlaň predtým, než ju pustil.

Zamierila som k stolu, kde som Willu videla naposledy. Keď som sa obzrela, ešte som zazrela Rydera, ktorý s Reyesom a jeho ochrankárom v pätách vchádzal do budovy. Keď sa mi stratili z dohľadu, pohľadom som v dave hľadala Willu a Rena, no neostalo po nich ani pamiatky.

„Ahoj," ozval sa mi za chrbtom veľmi dobre známy hlas. Zatajila som dych a zvrtla som sa. Max sa váhavo usmial a sadol si na stoličku vedľa mňa. „Vieš mi povedať, čo rieši môj hlavný sponzor s mojím rivalom?"

„Netuším," odvetila som popravde. Ale nemala som z toho dobrý pocit.

Max povzdychol. „A povedala by si mi, ak by si vedela?"

Premerala som si ho pohľadom. „To by záviselo od situácie."

Max chvíľu mlčal a zamyslene zízal na dvere, v ktorých zmizli. „Tak... mohla by si sa ho na to opýtať? A... len mi napíš, či to so mnou má niečo spoločné. Či je to pre mňa zlé. Prosím."

Zamračila som sa. „Čakáš, že to bude niečo zlé?"

Max otvoril ústa a chcel niečo povedať, no potom si to rozmyslel. „Nič," pokrútil hlavou a vstal. „Drž sa od neho ďalej."

Prekvapene som zažmurkala. „Od Rydera?"

„Od Reyesa," prevrátil Max očami.

Videla som, že sa chystá na odchod, keď sa zrazu zarazil. Sledovala som jeho pohľad k dverám budovy. Naším smerom kráčal Ryder. Jeho krok bol rázny a aj na tú diaľku som videla, ako zatína sánku. Vyzeral ako boh pomsty.

„Odchádzame," sykol, keď zastal pri nás. Jeho hnev však nebol mierený na mňa ani na jeho rivala, Maxovi nevenoval viac než jeden pohľad. V očiach sa mu blýskalo. Takého nahnevaného som ho ešte nevidela.

Ryder sa chytil za pravé zápästie a ja som prekvapene vydýchla, keď som na jeho hánkach zbadala krv. „Ryder, čo sa stalo?"

Len krátko po mne to postrehol aj Max. Neveriacky potriasol hlavou. „Vieš ty vôbec, kto to je? Aký má vplyv?!"

Ryder ho prepálil pohľadom. „Mohli by sme sa staviť, že ak by si tam bol tiež, neobišiel by sa iba s jednou ranou." Potom preniesol pohľad na mňa. Oči mu znežneli a bez slov ma prosil, aby sme odtiaľ zmizli. Zľahka som prikývla. Nemienila som tu ostávať dlhšie, ako bolo treba. Navyše, zdalo sa, že Willa a Ren si už našli lepší program.

„Dobrú noc, Max," povedala som a obišla som ho. Zamierili sme k Ryderovmu autu. Našťastie, nenarazili sme na žiadnych novinárov.

„Povieš mi, čo sa stalo?" spýtala som sa opatrne, keď sme sedeli v aute. Ryder na moment zavrel oči a zaklonil hlavu. Pohľad mi padol na jeho opuchnuté kĺby. Po niekoľkých desiatkach sekúnd oči znovu otvoril a naštartoval. Pre istotu som si zapla pás. A urobila som dobre, pretože Ryder motor nešetril.

„Navrhol mi miesto v jeho závodnom tíme," hlesol do ticha. „Reyes drží pohromade najlepších jazdcov v Amerike. A pod záštitou jeho mena preteká aj Max. On... nenavrhol mi len tak nejaké miesto. Navrhol mi Maxovo miesto. Povedal, že už dlho zvažuje, že rozviaže ich spoluprácu. Kvôli Maxovmu správaniu a neovládateľnosti. Reyes vo mne vraj vidí väčší potenciál ako v ňom." Ryder sa zhlboka nadýchol. „Ten bastard mal už aj zmluvu. Povedal mi, že ak to podpíšem, ešte dnes preruší spoluprácu s Maxom."

Ticho som vydýchla. Max by prišiel takmer o všetko. Reyes Industries pokrývalo sedemdesiat percent Maxových výdavkov. Prišiel by nielen o všetko, na čom doteraz tak tvrdo pracoval, ale aj to, čo by mohlo byť. Znamenalo by to krach jeho kariéry. „Odmietol si to."

Ryder prudko prikývol. „Samozrejme, že áno. Ja by som... toto by som mu neurobil. Nikdy. To som povedal aj Reyesovi." Ryder zaťal sánku. „On mi na to odvetil, že keď som ho podrazil raz, nebude pre mňa problém urobiť to znovu. Ja... neudržal som sa. Musel som mu ten úlisný úsmev zmazať z tváre."

„Asi... asi by si to mal povedať Maxovi," prehovorila som po chvíli. „Skôr, než sa mu Reyes pokúsi nahovoriť nejakú inú verziu."

„Myslíš, že by mi veril?" uchechtol sa Ryder.

„Vedel, že z toho neplynie nič dobré pre neho. Chcel, aby som zistila, čo od teba Reyes chcel. Poprosil ma, aby som mu iba napísala, ako veľmi zlé to preňho je."

„Zlé," vydýchol Ryder. „Veľmi zlé."

•••

„Dáš si so mnou alebo ma necháš piť samu?" nadvihla som obočie a natiahla som k nemu pohár s vínom.

Ryder chvíľu váhavo hľadel na pohár medzi nami, no napokon ho s porazeneckým výdychom prijal. „Na toto priateľské rande," predniesol s úsmevom, „ktoré síce ani do tretice neprebehlo úplne hladko, ale rozhodne vidno nejaký pokrok."

„Stále nie je koniec," zasmiala som sa a sklo zacinkalo do ticha, keď sa poháre dotkli.

Ryder sa napil vína a venoval mi úsmev. „Povedz mi niečo, čo o tebe neviem, Lily Greenová."

Zamyslela som sa. „Do štyroch rokov som vôbec nerozprávala a potom som začala hovoriť úplne plynule. Vraj som rozprávala ako dospelá... presnejšie, ako oco. S takou tou dospeláckou rozvážnosťou a vnímaním."

„Si mu veľmi podobná," usmial sa. „A teraz nemám na mysli iba farbu vlasov."

„To počúvam často. Teraz si na rade ty."

„V siedmich rokoch som vedel plynule francúzsky aj anglicky."

„Niečo menej chválenkárske si nenašiel?" uškrnula som sa a napila som sa vína.

„Hm. Určite by sa ešte niečo našlo. Ideš."

„Predtým, než som prepadla foteniu, som chcela ísť v otcových šľapajách. Trávila som v jeho práci hrozne veľa času, pomáhala som mu, snažila som sa zlepšiť chvíle chorým deťom..." Pousmiala som sa. „Tam aj odštartoval môj sen stať sa profesionálnou fotografkou. Bolo tam jedno dievča v mojom veku. Kay. Vplyvom liečby stratila vlasy a hoci mala parochňu, veľmi ju to trápilo. Rozhodla som sa ju fotiť, aby som jej ukázala, že je krásna taká, aká je. Postupom času som začala fotiť oveľa viac a už nielen ju. A uvedomila som si, že viac ako liečiť ľudí pomocou liekov ma baví liečiť ich slovami. Fotenie sa pre mňa stalo spôsobom, ako zachytiť neviditeľné. To, čo občas lieči viac ako lieky. Radosť, lásku, krásu, úprimnosť.

Kay chcela byť umelkyňa a ja lekárka. Napokon sa z rakoviny vyliečila a... akosi sa naše role vymenili. Ja som skončila ako umelkyňa a ona prednedávnom skončila medicínu. Občas sa stretneme, keď príde z New Yorku domov."

Pozrela som na Rydera. Uprene ma pozoroval s jemným úsmevom na perách. „To je od teba nádherné."

Potriasla som hlavou. „Je to pre mňa normálne. Bola som vychovávaná v duchu, že sú to rovnakí ľudia ako ja, len im bola udelená väčšia prekážka ako iným. Prekážka, ktorú nie vždy zdolajú, no nie je to prehra. Nemôže to byť prehra, ak nevieš, či to, čo nasleduje, je skutočne zlé. Je to prehra, iba ak tomu veríš." Stisla som jeho dlaň. Myslel na Nadyu. „Teraz... teraz pokračuj v našej hre pestrejšou témou."

„Vtedy v Los Angeles-," začal, no vzápätí sa zasekol. Akoby to nebolo niečo, čo chcel povedať nahlas.

„Čo?" povzbudila som ho a snažila som sa zamaskovať svoju zvedavosť, no videla som mu na očiach, že sa mi to nedarí.

Zneistel. „V L.A... v ten večer, keď si sa opila, som na teba cestou do hotela narazil a odprevadil som ťa." Na moment sa odmlčal a s nádychom do seba obrátil zvyšné víno v pohári. „Vo výťahu si ma požiadala, aby som ťa pobozkal. A ja som to urobil. Nemohol som odolať," dodal takmer nečujne.

Šokovane som naňho hľadela. „My... my sme sa pobozkali," zopakovala som neveriacky. Ryder by si niečo také nevymyslel. Pobozkal ma a ja som ho o to nielenže požiadala, ale ani som si to nepamätala.

„Ja-," začal Ryder, no zmĺkol, keď sme začuli zvrtnutie kľúča v zámku, kroky a následne tresnutie dverí.

O pár sekúnd neskôr sa mi naskytol pohľad na môjho brata vášnivo zabratého do mojej najlepšej kamošky.

Trvalo niekoľko ohromne dlhých sekúnd, než som sa zmohla na odkašľanie. Willa a Ren od seba prekvapene odskočili. Renovi podvedome vykĺzlo z pier niekoľko nadávok a Willa na nás zaskočene zízala. Vymenili si neisté pohľady.

„Uhm... ja asi pôjdem," zvolil Ren kapituláciu a začal cúvať k dverám. Willa pootvorila ústa, no nezmohla sa na slovo.

„Idem tiež," reagoval Ryder a rýchlo vstal. Bolo viac než zjavné, že sa chce vyhnúť pokračovaniu našej konverzácie. „Pekný zvyšok večera."

Pozrela som na Willu. Tá sklopila zrak, keď zaregistrovala môj pohľad. „Uhm... toto v pláne nebolo. Prepáč."

„Prečo ste nešli k Renovi?" nadvihla som obočie.

„Sem to bolo bližšie," zamrmlala a sadla si vedľa mňa. Vzala zo stola fľašu vína a bez okolkov si priložila hrdlo k perám. „Dnes víno stačiť nebude," dodala po niekoľkých hltoch.

„Pobozkal ma," vydýchla som.

Willa ustrnula uprostred kroku a zvrtla sa, oči jej horeli po detailoch. „Teraz?"

„Nie," potriasla som hlavou a dopila som víno v pohári. „Keď som ho stretla v L.A., bola som úplne opitá. Vraj som ho požiadala, aby ma pobozkal. A on to urobil. Z toho večera si nič nepamätám. Bože," zaúpela som. „Mala by som prestať piť, možno by sa počet tých trápnych situácií znížil."

„Alebo by sa zvýšil počet trapasov, ktoré by si si pamätala," mykla Willa ramenom a zo skrinky vylovila vodku. Odkrútila uzáver a napila sa rovno z fľaše. Vrátila sa ku mne na gauč a fľašu mi podala. „Neviem, čo je horšie – či to, že ťa pobozkal alebo že si na to nepamätáš."

Ani ja sama som si na to nevedela odpovedať.

Max

S povzdychom som do seba kopol ďalší panák. V hlave mi zneli iba dva slová. Veľmi zlé. Nevedel som, čo by mohlo byť veľmi zlé. Bolo totiž tisíc možností, ako sa všetko mohlo pokaziť. Nemal som v pláne pýtať sa na to samotného Reyesa. Popravde, už som ho dnes ani nechcel vidieť.

Dohodol som sa s Lily, že sa zajtra cez obed stretneme, aby mi to objasnila. Moja exfrajerka bola prostredníkom medzi mnou a mojím exkamošom. Zrejme by to malo byť žalostne smutné, no teraz to na mojich perách vyvolalo iba sarkastický úsmev.

„Vyzeráš ešte zúfalejšie ako pred hodinou," vysmial ma David a sadol si na barovú stoličku vedľa mňa. „Dve dvojité whisky," kývol na barmana.

„Ale nehovor," prevrátil som očami a premeral som si ho pohľadom. Tiež bolo vidieť, že má nejaký ten pohárik v sebe.

„Čo tvoja sexi spoločníčka? Aj tá ťa nechala? Lebo som ju prednedávnom videl obklopenú nejakými Talianmi."

Uškrnul som sa. „Nie. To je len kamarátka. A nezaujímajú ma detaily o tom, ako by si ju pretiahol, takže ma toho ušetri."

„Dala by mi?"

„Opýtaj sa jej a zistíš," odvrkol som a napil som sa whisky. Môj pohľad upútala skupinka troch alebo štyroch mužov hovoriacich jazykom, ktorý som nevedel zaradiť. „Kto každý je vlastne na tejto súkromnej a limitovanej párty?"

David sa uchechtol. „To boli arabskí ropní magnáti. Ich zverenec je ten chlapík, čo skončil posledný závod štvrtý. Nechci ani vedieť, kto každý tu je. Skrátka každý. Od dubajských boháčov cez priateľku Erika Whitea až po britskú šľachtu."

„Whiteova priateľka?" uchechtol som sa.

„Expriateľka? Vdova? Čo ja viem, čo je to teraz. Netuším, ako vyzerá, ale chcel by som ju vidieť. Možno-,"

„Celkom určite ti nedá," prevrátil som očami. „Nie si blond, nie si pretekár, nie si vrah priateliek."

David sa nadychoval k odpovedi, ale moje posledné slová ho zarazili. Chvíľu si ma premeriaval pohľadom, no napokon len potriasol hlavou. „Nemal by si toľko piť, O'Neil. Pletie sa ti to v hlave."

David ma nechal samého a s úsmevom zamieril k oným ropným magnátom. S pohárom whisky som sa obrátil chrbtom k baru a pohľadom skúmal smotánku, ktorá sa tu zišla. Mnoho z nich som poznal. Tým zvyškom som sa netrápil. Ani David pravdepodobne polovicu prítomných nepoznal. Môj pohľad upútala malá blondína vlniaca sa na parkete. Môj typ. Sladká, ale stále aspoň kúsok vyzývavá. Muž, s ktorým tancovala, ani nebol takou prekážkou, ako zlatá obrúčka na ľavom prstenníku. Z času na čas som si začal aj so zadanou, no nikdy nie s vydatou. Nikdy som nechcel byť dôvodom krachu manželstva.

Zameral som sa na exotickú krásku sediacu za stolom o kúsok ďalej. Bola sama, spoločnosť jej robil iba drink. To by mohlo skončiť zaujímavo. Už-už som sa chystal zdvihnúť, no napokon som ostal sklamane sedieť. Obklopili ju ďalšie tri baby, z čoho jedna ju vášnivo pobozkala na ústa. Toto by asi nefungovalo. Aj keď, možno by sme mohli...

Potriasol som hlavou, aby som z nej vyhnal myšlienky na trojku. Naposledy to ani zďaleka nevyšlo podľa očakávaní.

Pohľadom som hodnotil ďalej. Príliš umelá. Príliš chudá. Príliš veľa piercingov. Príliš ružová. Príliš... všetky boli príliš iné ako to, čo som hľadal. Moja myseľ podvedome hľadala... Deliu.

Môj pohľad sa zasekol na brunete na opačnej strane plochy vyhradenej na tanec. Zatajil som dych. Tmavohnedé vlnité vlasy jej padali na ramená a podchvíľou si z čela odhŕňala neposlušné pramienky vlasov. V ruke držala drink a zamyslene sledovala tancujúce páry. Mala na sebe jednoduché čierne šaty s viazaním okolo krku, ktoré samy o sebe neboli ničím výnimočným, no na nej pôsobili dokonalo. Spolu s červeným rúžom podškrtli jej krivky i zmyselnosť. Zároveň nechali vyniknúť jej prirodzenú krásu.

Na sekundu sa naše pohľady stretli. Usmiala sa. Uvoľnene, očarujúco a úprimne sa usmiala a ja som bol rád, že sedím, lebo nohy by ma neudržali. Nadvihla pohár, ktorý držala v prstoch, a s úsmevom sa napila.

Nikdy som sa nedíval na niekoho, kto by vo mne vyvolával toľko protichodných pocitov. Delia?

Na pár sekúnd mi výhľad na ňu zakryli ľudia. Keď som znovu pozrel na to miesto, ostal tam iba pohár s drinkom. Prekvapene som zažmurkal. Bol som opitý, ale predsa... Nemohla sa mi zdať. Ale nemohla to byť ani Delia.

Prudko som vstal a pohár som nechal na bare. Predieral som sa pomedzi ľudí a pohľadom hľadal brunetu. Po niekoľkých nekonečne dlhých sekundách som ju zbadal kráčať pomedzi zaparkované autá. Pridal som do kroku a zamieril tým smerom, no bolo to márne. Nasadla do čierneho auta, no v tme som nerozoznal značku. S divoko bijúcim srdcom som hľadel za autom, ktoré o krátku chvíľu prekĺzlo vstupnou bránou.

Kto to je? Ako sa volá? Kde ju nájdem?

Ona... ona bola ten typ, ktorý som podvedome hľadal. A bola preč.

Z pier mi unikla nadávka. Prstami som si prehrabol vlasy a neveriacky som pokrútil hlavou. Cítil som sa ako idiot. Čo to vlastne bolo?

Ten pocit som už raz zažil. Na niečo ako lásku na prvý pohľad som nikdy neveril, no bolo tam nejaké očarenie. Iskra. Niečo, čo mi Deliu viac nedovolilo pustiť z hlavy. Teraz... teraz som sa cítil podobne. Ibaže vtedy som vedel, kto sa mi zapáčil. Tentoraz som iba tápal v tme. Doslova.

Neochotne som zamieril späť k baru. Nutne som potreboval zapiť túto zvláštnosť. Pre vlastné dobro som dúfal, že si na ňu ráno nespomeniem.

Zarazil som sa, keď som na ceste zazrel niečo lesklé. Po chvíli som sa sklonil a zdvihol som zo zeme retiazku zo svetlého kovu s príveskom v tvare písmena T. Obyčajný a jednoduchý, nepriťahujúci zbytočnú pozornosť, ale krásny. Možno patril jej.

Zamračil som sa. Teraz som si bol istý, že na dievča, po ktorom mi ostal iba prívesok, len tak nezabudnem.

Neberúc ohľad na drahé topánky som kopol do neveľkého kameňa, ktorý sa mi postavil do cesty. Chvíľu poskakoval, než napokon pristál v tráve. „Rozprávku o Popoluške som nikdy nemal rád."

Táto tajomná bruneta sa tu ešte do konca niekoľkokrát objaví. Nebojte, nepotrvá už dlho a všetko sa rozuzlí :D