Ryder

Keď som sa zobudil, bol už obed. Lily bola preč. A závraty tiež. Až v kuchyni som narazil na dôkaz, že nezmizla iba tak. Pousmial som sa pri čítaní lístka, ktorý nechala opretý o tanier s kakaovými croissantmi z pekárne na druhej strane ulice.

Niektorí z nás pracujú, iní vyspávajú, a ja som nemala to srdce budiť ťa, keď som odchádzala. Vezmi si lieky, nerob hlúposti a oddychuj. Dobrú chuť a nemáš za čo. L

Zhltol som raňajky a na moment som myslel, že sa znovu vrátim do postele a dospím aj zvyšok dňa, no potom som to zavrhol. Namiesto toho som sa taxíkom zaviezol ku klinike.

Cestou som stretol Jonathana, ktorý vyzeral, že je na odchode. Keď ma zbadal, spomalil a premeral si ma skúmavým pohľadom. „Hádam, že je ti lepšie."

Prikývol som. „Ako jej je?"

„Pred piatimi hodinami sa prebrala, ale dali sme jej lieky, po ktorých znovu zaspala. Bude v poriadku."

„Je silná," šepol som. Jonathan sa súhlasne usmial a kývol mi na pozdrav. Pokračoval v ceste a ja som zamieril k izbe, kde ležala Nadya.

„Môžem ísť k nej?" spýtal som sa sestry, ktorá práve vyšla z jej izby.

Premerala si ma prísnym pohľadom. „Nie na dlho. Potrebuje odpočívať."

Neprítomne som prikývol a prekĺzol som popri nej do miestnosti. Nadyina bledá tvár splývala s vankúšom a prikrývkami, čo ešte viac zvýrazňovali tmavé vlasy. Ticho som sa posadil na stoličku a chytil som jej dlaň do svojich. Bola o niečo teplejšia ako včera. Vrhol som pohľad na pípajúce prístroje kúsok odo mňa. Aj jej životné funkcie boli lepšie ako včera.

„Ach, Nadi," vydýchol som a zavrel som oči. „Budeš v poriadku. Viem to."

Otvoril som oči a prekvapene som zažmurkal, keď som uvidel Nadyine vyčerpané modré oči vpíjajúce sa do mojich. „Nadi?" hlesol som, dúfajúc, že ma neklame zrak.

Pousmiala sa a ľahko stisla moju dlaň. „Si tu."

„Samozrejme, že som tu," šepol som a palcom som jej prešiel po hánkach prstov.

Pohľadom preletela miestnosť a ja som zazrel záblesk nepokoja v jej očiach. Nemala rada túto miestnosť, radšej by už znova bola vo svojej izbe. Znervózňovalo ju pípanie toľkých prístrojov, hoci sa mohlo zdať, že po takej dobe si na to už zvykla. „Ostaneš tu so mnou?"

„Ostanem," odvetil som a nežne som sa usmial. Voľnou rukou som jej z čela odhrnul neposlušné pramienky vlasov. „Ostanem."

Max

„O'Neil!"

Zastal som po ceste k svojmu autu a obrátil som sa. Ráznym krokom ku mne mieril David. Premeral som si mechanika skúmavým pohľadom. „Potrebuješ niečo?"

David mi bez slov podal nejaké papiere. Vzal som si ich a prebehol som pohľadom po obsahu. Vzápätí som sa zamračil. „Výpoveď? Prečo?" vyhŕkol som zmätene.

David sa uchechtol. „Azda očakávaš, že tu ostanem, keď si vyhodil moju manželku?"

Prekvapene som zažmurkal a sledoval Davidov vzďaľujúci sa chrbát. „Neviem, o čom to hovoríš!" zavolal som za ním zmätene.

David sa obzrel a premeral si ma pohľadom. „Tak by si mal asi viac komunikovať so svojím manažérom."

•••

„Ty si vyhodil Ginu?!" okríkol som Saia, keď mi otvoril dvere svojho bytu.

„Máme rozpočet, ktorý musíme dodržať," mykol ramenami a naznačil mi, aby som vošiel dnu.

„Nuž, teraz dal výpoveď aj David!" odvrkol som. „Je to najlepší z mojich mechanikov. Nemôžeme si dovoliť nechať ho odísť. A Gina-,"

„Zaobídeš sa bez jej rád. Vyhrával si aj predtým, než sme ju prijali. A David? Je to len mechanik. Nehovor mi, že tých pätnásť ďalších nebude vedieť nahradiť jeho neprítomnosť. Jediný nenahraditeľný si tu ty," bodol ma prstom do hrude. „Si talentovaný a skúsený a nepotrebuješ niekoho, kto by ti hovoril, ako máš vyhrať."

Zamračil som sa v snahe potlačiť samoľúby úsmev, ktorý sa mi podvedome dral na pery. Sai to vždy vedel so slovami, ale nechcel som sa nechať obmäkčiť. „Aké sú tvoje ďalšie ohromné rady? Vyhodiť ešte polovicu môjho tímu?"

„Nedramatizuj," prevrátil Sai očami. „Mimochodom, posledné dni si dosť mimo, takže ak si to nestihol zaregistrovať, v piatok bude vo West Hille párty. Budú tam aj tvoji sponzori, a keď už si to nemohol urovnať s tou ryšavkou, aspoň sa pokús pôsobiť seriózne."

„To tam mám ísť sám?" nadvihol som obočie. Hoci som bol aj v horších stavoch, ako teraz, nikdy som nešiel na žiadnu akciu sám. O ženy núdza rozhodne nebola.

„Sám alebo s tvojou sesternicou. Tessa sa sťažovať určite nebude. Vlastne, už som s ňou aj hovoril, súhlasila. Posledné, čo momentálne potrebujeme, je odplašiť sponzorov tvojimi výstrednosťami. A aby som nezabudol, nebudeš piť alkohol. Nanajvýš Red Bull. Zaplatia nám za reklamu."

„Okej," povzdychol som. „Ešte niečo?"

„Všetci bažia po rozhovore s tebou po poslednom závode."

„Ani náhodou," zavrčal som a pokrútil hlavou. „Žiadne interview."

„Myslel som si."

•••

„Niečo tvrdé," povedal som barmanke a zosunul som sa na stoličku. „Nechám sa prekvapiť." Plavovláska sa na mňa oslnivo usmiala. Inokedy by to vo mne spustilo túžbu zatiahnuť ju niekam dozadu a pretiahnuť. Úsmev som neopätoval. Teraz som videl iba ďalšie prefarbené dievča bažiace po dobrom úlovku.

„Maximilian O'Neil!" ozval sa mi pri uchu známy hlas a vzápätí smiech. „Čo takto sám? Už ťa omrzela tá ryšavá bábika?" uškrnula sa Molly a sadla si na stoličku vedľa mňa. Pohľadom ženskej za barom naznačila, aby si dala odchod. Fungovalo to. Opäť pozrela na mňa a oslnivo sa uškrnula.

„Hm. Také niečo," odvetil som neochotne. Nechcel som rozprávať o mne. „Si tu sama?"

Molly sa rozosmiala. „Nie, je nás asi pätnásť. Poväčšine zvyčajná zostava, poznáš ich. Poď k nám," vrhla na mňa psie oči.

Uchechtol som sa. Očividne už mala nejaké to promile v krvi. „Prečo nie?"

Molly sa nadšene usmiala a chytila ma za ruku. Sotva som stihol schmatnúť svoju objednávku, už ma ťahala krížom cez tanečný parket. Zrazu ale prudko zastala a zvrtla sa ku mne. Oči jej žiarili tak, ako zakaždým, keď dostala nápad. „Ty budeš v piatok na tej párty vo West Hille, však?"

„Mhm, musím," uchechtol som sa.

„A vieš o nejakom spôsobe, ako sa na túto prísne súkromnú pretekársku akciu môžem dostať?" nadvihla obočie.

Zamyslel som sa. S Molly by bola väčšia zábava ako s Tessou. Sai bez môjho vedomia vyhodil Ginu. Toto bol ideálny spôsob, ako mu ho vrátiť. Venoval som Molly úsmev. „Viem zariadiť."

Lily

Willa mi podala pohár vína. Na perách mala široký úsmev a veľavýznamne nadvihla obočie. „Takže ty a Ryder v jednej posteli?"

„Ale no tak," zastonala som. „Ledva sa udržal na nohách, bol nadopovaný liekmi a zaspal ako zarezaný. To sa nepočíta za spoločne strávenú noc."

„Čo mu vlastne bolo?"

„Skolaboval... kvôli úpalu," zaklamala som. Willa si moje zaváhanie nevšimla.

„Hm," zatiahla a napila sa vína. Vzápätí sa jej rozžiarili oči. „Nespomínal ti tú párty vo West Hille? Tento piatok."

„Nie, ale viem o nej. Prečo?" spýtala som sa a odpila som si z vína.

„No... Ren ma pozval," pípla Willa trochu previnilo. „Malcolm nepôjde, už s Rose niečo majú. Súhlasila som, lebo som myslela, že ťa Ryder pozve. Nikoho tam nepoznám a... bolo by to divné."

„Možno tam ani neplánuje ísť," podotkla som.

„Všetci tam idú. Je to akcia viazaná na majstrovstvá. Budú tam nejakí dôležití ľudia, všetci pretekári a tak."

„Takže aj Max," zamračila som sa. „Aj keby ma pozval, neviem, či by som mala záujem sa niečoho takého zúčastniť."

„Predsa by si ho nenechala ísť samého!" vyhŕkla Willa naoko zdesene.

„To si si povedala ty, keď ti to Ren navrhol?" rozosmiala som sa, za čo som si vyslúžila nepríjemný pohľad a ranu vankúšom. Víno len tak-tak ustálo ten útok.

„No tak, keď sa ťa na to náhodou opýta, prejav trochu súdržnosti," zastonala Willa.

„Okej," prevrátila som oči. „Ak sa opýta."

„Perfektné!" zatlieskala Willa. „Zajtra ideme na nákupy!"