Max

„Znova," povedal som barmanovi a posunul som po barovom pulte prázdny pohár, v ktorom donedávna bola whisky.

„Dvakrát."

Zdvihol som pohľad a povzdychol som pri pohľade na Rachel. „Ty ma sleduješ alebo čo?"

„Taká zúfalá nie som," zasmiala sa a sadla si na stoličku vedľa mňa. „V reštaurácii cez ulicu som mala rande. Nevyšlo."

„Ale bola by si toho schopná."

„Nepopieram," žmurkla a napila sa whisky.

Narovnal som sa a napil som sa tiež. „Choď preč, Rachel."

„Veď vieš, že nepôjdem," usmiala sa.

„Skúsiť som to musel." Na chvíľu som sa odmlčal. „Prečo si vtedy šla za Ryderom?"

„Pretože si ma ignoroval, Max. Nemám rada, keď ma niekto ignoruje, špeciálne ak ma ignoruješ ty. A Ryder je tvoj priateľ. Myslela som, že-,"

„Nie je to môj priateľ," prerušil som ju.

„Naozaj?" zasmiala sa Rachel. „Dal si tú námahu kvôli tebe klamať. Ryder, o ktorom obaja dobre vieme, že nerád klame. Hovoril s tebou. Pomohol ti. Nie je to to, čo priatelia robia?"

„Nič nevieš," potriasol som hlavou.

„Jedno viem. Dnes večer skončíme spolu," povedala a s úsmevom sa napila.

Ticho som sa zasmial. „To nehrozí. Toto je môj posledný pohárik. Potom si pôjdem svojou cestou." Zvyšok fľaše stiahnem vo svojom byte, aby som niečo nevyviedol.

„Stavíme sa?"

Iba som nad ňou potriasol hlavou. „Prehráš."

„Víťaz si určí cenu."

„Dáš mi svätý pokoj do konca života."

Rachel sa usmiala a zdvihla pohár. Sklo zaštrngalo, keď sa ním dotkla toho môjho. „Vždy dostanem to, čo chcem, Maximilian."

•••

V hlave mi trešťalo ako po údere kladivom. Zažmurkal som a hľadel na biely strop. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že som vo vlastnej posteli.

„Dobré ránko."

„Dobré-," začal som, no vzápätí som sa zarazil. Prudko som sa posadil a svet sa so mnou roztočil. Po desiatich sekundách sa mi podarilo zaostriť na osobu sediacu na konci postele.

„Čo to, dopekla...?!" vyhŕkol som pri pohľade na Rachel. Nahú Rachel. Na perách mala spokojný úsmev.

Odtiahol som prikrývku a zatajil som dych. Tiež som bol nahý. Snažil som sa spomenúť na čokoľvek zo včerajška, čo by mi dalo indíciu k tomu, čo sa, dopekla, stalo. Pil som. Potom prišla Rachel a... mal som okno. Keď som pil, aj keď som pil akokoľvek veľa, vždy som si všetko pamätal. To predsa... „Ty si ma nadrogovala?" vyhŕkol som neveriacky. Hoci, nebolo by to prvý raz.

Rachel sa nevinne uškrnula. „Vždy dostanem, čo chcem. Chcela som teba. Dostala som ťa."

„Mám dievča, ktoré milujem." Tie slová sa mi priečili v hrdle. Mal som? Chcel som mať?

Takmer celé moje srdce patrilo Delii. Keď zomrela, rozdrvilo sa na prach. Ostali iba črepiny, tých pár úlomkov. Tie som bol teraz ochotný ponúknuť Lily. Ďalšej závodníčke.

Ak by sa niečo stalo aj jej, neostalo by zo mňa vôbec nič. Nezvládol by som to. Nemohol som.

„Máš dievča, ktoré miluješ?" spýtala sa Rachel a naklonila hlavu nabok. „Tak prečo si bol včera sám? Prečo si sa utápal v alkohole a nie v jej náručí?" Naklonila sa ku mne a pobozkala ma. Bol som príliš zmätený na to, aby som mohol protestovať. „Dnes večer odchádzam zo Seattlu. Prišla som sa rozlúčiť. Každý z nás má to, čo chcel. Ja poslednú noc s tebou... a ty ma už nikdy neuvidíš."

Lily

Mala som pocit, že moja hlava vybuchne. V Malcolmovom dome bolo mŕtvolné ticho. Všade boli plastové poháre, fľaše od piva alebo čipsy.

„Ránko, partygirl," usmial sa na mňa Ryder, keď som vošla do kuchyne „Ako si sa vyspala?"

„Mám pocit, že ma prešiel tank," zamrmlala som a vzala som pohár s vodou, ktorý mi Ryder podával. „Ďakujem. Ty vyzeráš celkom v poriadku."

„Nepijem," vysvetlil a pohľadom zaletel k dverám. „Pre prípad, že by ma Nadya... že by ma potrebovala."

„Ach," hlesla som. Na pár minút medzi nami zavládlo ticho. „Mám totálne okno. Nevieš... nevieš, ako som sa dostala hore do izby?"

Ryder mykol ramenom. „Keď som ťa videl naposledy, ty a Julian..."

„Nie!" vyhŕkla som zdesene.

Ryder sa ticho zasmial. „Žartujem. Ja som ťa tam odniesol po tom, čo si mi zaspala v náručí, keď sme spolu tancovali."

„Ach, bože... to je tak potupné."

„To je účel alkoholu," žmurkol.

„Ryder? Odviezol by si ma k Maxovi?" spýtala som sa po chvíli. „Potrebujem s ním hovoriť a... necítim sa práve triezva."

„Jasné," prikývol. „Počkám ťa v aute."

•••

Nevedela som, čo mám očakávať. To, ako včera zareagoval – s ľadovým pokojom – ma desilo väčšmi, ako keby sa rozzúril.

Možno som mu to mala povedať už na začiatku. Vedela som, že ak by sa dozvedel, že som závodila, jeho pohľad na mňa by sa zmenil. Asi som chcela byť dievčaťom, ktoré nemá nič spoločné s Deliou. Chcela som si udržať svoje šance. Možno keby som už na začiatku strhla tie ilúzie, všetko by bolo iné. Možno by sme sa nikdy nedali naozaj dohromady. Ale aspoň by som nemusela žiť s tým, že som mu ten fakt úmyselne zatajila.

Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala som na dvere Maxovho bytu.

O desať sekúnd sa dvere prudko otvorili. Maxov podráždený pohľad prešiel do prekvapenia a následne jeho tvár zahalila nečitateľná maska. „Lily? Čo-,"

„Mali by sme sa porozprávať," prehovorila som ticho.

Max pohľadom preletel svoje telo – mal na sebe iba boxerky. „Uhm... daj mi desať minút a-,"

„To je to dievča, kvôli ktorému si ma nechal?"

Dych sa mi zasekol v hrdle pri pohľade na nahú blondínu, ktorá sa vynorila zo spálne. Mala som pocit, akoby ma niekto bodol nožom a krútil ním v rane. Cítila som slzy, ktoré mi zahmlievali zrak. Ako mohol?

Siahla som na krk a rozopla som retiazku, ktorú mi Max včera dal, a hodila som mu ju k nohám.

„Lily," vyhŕkol. „Vysvetlím ti to, len-,"

Dvere výťahu sa zavreli skôr, než ich stihol zastaviť. Počula som, ako na ne z vonkajšej strany dopadla jeho päsť.

Cúvala som k stene výťahu a zviezla som sa popri nej na zem. Cítila som slzy, ktoré mi stekali po tvári a nekontrolovateľné vzlyky, ktoré sa odrážali od stien výťahu.

Prečo?

Jediná jednoduchá otázka. Prečo to urobil?

Počula som šum vlastnej krvi. Srdce mi tĺklo ako divé a všetky tie pocity ma zvnútra dusili. Bolo možné zadusiť sa bolesťou?

Podviedol ma iba raz alebo s ňou spával celý čas? Bola to náhodná známosť z baru alebo jedna z mnohých jeho kamarátok? Bola to náhoda alebo mi chcel ublížiť? Dozvedela by som sa to alebo nie, ak by som tam dnes neprišla? Zmenilo by sa niečo, ak by som mu úplne na začiatku povedala, že pretekám? Alebo ak by som sa s ním porozprávala ešte včera? Bol to dôvod, prečo to urobil?

Myslela som, že zo všetkých tých otázok mi vybuchne hlava.

Ani som netušila, ako som sa dostala z budovy. Cez slzy som takmer nevidela. Netrvalo dlho a čosi sa dotklo môjho pleca.

„Lily? Si v poriadku?" Po niekoľkých sekundách som pocítila dva prsty, ktoré mi nadvihli bradu. Ryder. „Lily?"

Pokúsila som sa potlačiť vzlyk, no nešlo to. Nové a nové horúce slzy sa mi kotúľali po lícach. „Ja-,"

„Poď sem," zašepkal a roztvoril náruč.

Prudko som ho objala a zaborila som si tvár do jeho mikiny. Objal ma okolo pliec a pevne zovrel. „Všetko bude v poriadku."

„Prosím... vezmi ma niekam, kde ma nebude hľadať. Prosím."

Max

„Dopekla," zašepkal som. Stále som nedokázal uveriť tomu, čo sa vlastne stalo. Mal som chuť rozbehnúť sa za ňou a prinútiť ju počúvať moje vysvetlenie. Ibaže bol som v trenkách – kým by som sa obliekol, už by bola dávno preč. „Je toto nejaký účinok tej drogy?"

„Nie," zasmiala sa Rachel zo spálne. „Tá sexi ryšavka bola skutočná. Keby nezmizla tak rýchlo, možno by som sa ju pokúsila prehovoriť na trojku."

Racheline reči som vnímal iba matne. Hľadel som z okna, dúfajúc, že zistím aspoň to, ktorým smerom pôjde. Dych sa mi zatajil, keď som ju videl vybehnúť z budovy a so sklopenou hlavou kráčať po chodníku.

Nikomu okrem nej som nevenoval pozornosť, no len do chvíle, čo ju nejaký blondiak chytil za plecia. Až po chvíli som si uvedomil, že je to Ryder. Po niekoľkých sekundách ju objal. Pocítil som ostré bodnutie v hrudníku, keď si Lily zaborila tvár do jeho mikiny a on si ju pritiahol bližšie. O minútu neskôr ju už viedol k svojmu autu zaparkovanému na druhej strane ulice.

Zavrel som oči, keď auto zmizlo z dohľadu, a smaragdový prívesok v dlani som zovrel pevnejšie. Ako som to mohol dovoliť? Mal som odísť vo chvíli, keď som Rachel uvidel. Nájsť akýkoľvek spôsob, ako uniknúť z jej blízkosti. Vedel som, čoho je schopná.

A možno som nemal tie dvere otvoriť, ako Rachel navrhovala.

Obzrel som sa, keď som za sebou začul kroky. Rachel vyšla zo spálne, tentoraz oblečená v modrých krajkových šatách. Podišla ku mne a oprela sa o stôl.

„Prečo si to urobila?" spýtal som sa ticho.

Rachel sa nepatrne usmiala, no v jej očiach som nevidel radosť či škodoradosť ani zadosťučinenie. „Za čo si ma doteraz považoval, Max?"

Nechápavo som nakrčil obočie. „Ako to myslíš?"

„Ako čo ma berieš?"

Zaváhal som. „Ako... milenku? Kamarátku s výhodami. Nikdy nie viac," odvetil som úprimne.

Rachel sa usmiala. „Kamarátka. Ak ma berieš ako kamarátku a nie kurvu na jednu noc, prečo si mi dal kopačky cez esemesku a nie do očí? To ma štve omnoho viac ako to, že je koniec." Podišla ku mne a pobozkala ma na líce. „Zbohom, Max. Ži si šťastne."

Mlčky som sledoval, ako kráča k dverám. Otvorila ich a zamračila sa.

„Ahoj, kráska," začul som Saiov hlas a neubránil som sa povzdychu.

„Zbohom, falošný, príživnícky potkan," uškrnula sa Rachel mrazivo a prekĺzla popri ňom preč.

Zmätene som hľadel na Saia, ktorý vošiel dnu a zavrel za sebou. „Čo to malo znamenať?" nadvihol som obočie.

„Nemám tušenia," mykol Sai ramenami.

Pípnutie esemesky upútalo moju pozornosť. Správa prišla z Rachelinho čísla. Never ani jedinej vete, ktorú vypustí z úst.

„Čo tu robila? A prečo vyzeráš, akoby ťa niekto ovalil panvicou po hlave?" spýtal sa Sai, čím mi zabránil klásť ďalšie otázky.

„Narazil som na ňu v bare. Musela mi niečo nasypať do pitia."

„Bože, ty si idiot," pokrútil Sai hlavou. „Už tretí raz?!"

„Netuším, čo sa dialo. Precitol som až ráno. No a... ukázala sa tu Lily a Rachel sa neschovala do skrine, ako by sa na poslušnú milenku patrilo," zamrmlal som. „Ušla skôr, než som jej stihol čokoľvek vysvetliť."

Sai sa rozosmial. „Preboha, kvôli nej sa tváriš ako úplná troska? Tá ženská je do teba po uši zamilovaná. Urobila by pre teba čokoľvek. Kytica ruží, hromada sladkých slov a sľubov, vášnivý sex a znovu ti bude zobať z ruky."

„Hej," šepol som. „Máš pravdu."