Ryder

„Vedela som to," usmievala sa Nadya a prezerala si fotky Chicaga v mojom mobile. „Že vyhráš."

„Áno," usmial som sa a pobozkal som ju do vlasov.

„Čo je toto?"

Vrhol som pohľad na mobil a povzdychol som. „To si nemala vidieť."

„Máš nové auto? Alebo je Malcolmove?" vyzvedala a prezerala si ďalšie fotky vynoveného chevroletu bielej farby.

„Nie. Prezradím ti to, ale nesmieš to nikomu povedať. Najmä nie Jonathanovi alebo Lily, ak by sa ukázala. Jasné?" Nadyi zaiskrilo v očiach a nadšene prikývla. Vrhol som pohľad na dvere, aby som sa uistil, že sú zavreté. „Lily má o päť dní narodeniny. Pred rokom prišla o svoje auto a Ren sa rozhodol, že jej ho dá znovu dohromady. Bude to prekvapenie. Už chýba iba volant. Ren tam chce ten, ktorý bol súčasťou pôvodného auta. Volant ostal celý a Lily si ho nechala. Má ho vo svojom ateliéri a ja s Willou sa ho dnes poobede pokúsime nejako ukoristiť."

•••

„Čo ak nás tu nájde?" spýtal som sa, kým Willa odomykala dvere.

„Ak nás tu nájde, je nám koniec. Práve preto ostaneš stáť tu a budeš dávať pozor, či náhodou niekto nejde." Willa otvorila dvere a ja som ju nasledoval dnu. Po troch krokoch zastala a zvrtla sa ku mne. „Neopováž sa ísť ďalej."

Sledoval som, ako Willa zmizla za rohom. S povzdychom som zavrel dvere a oprel som sa o stenu. Vo vzduchu sa vznášala vôňa fotografií. Všade bolo ticho, len z vedľajšej miestnosti sa ozýval šramot a občasné tlmené nadávky. Ruch z ulice bol dokonale tlmený dverami.

„Tak?" prehovoril som po piatich minútach.

„Neviem, kde ten volant je. Ale musí tu niekde byť."

Dal som jej ešte tri minúty a potom som s povzdychom zamieril do miestnosti.

„Mám to!" vyhŕkla Willa a jej fialovovlasá hlava sa vynorila spoza dvierok skrine. „Zmizni odtiaľ!" vykríkla a zamierila ku mne.

Moju pozornosť ale upútalo niečo iné. Mozaika z fotografií pokrývajúca celú jednu stenu miestnosti. Urobil som krok vpred, no Willine dlane sa zapreli do mojej hrude. „Urob nám obom láskavosť a odíď. Prosím."

Odtisol som jej dlane a prešmykol som sa okolo nej. Willa zúfalo zavrčala moje meno, ale ignoroval som ju. Až keď som bol dosť blízko, uvedomil som si, čo som vlastne nemal vidieť. Stena bola pokrytá fotografiami Maxa.

Zabudol som dýchať. Bolo to... prekrásne dielo. Ale jeho podstata sa mi zabodávala do srdca.

„Nemal si to vidieť," povzdychla Willa. Zrazu stála vedľa mňa.

„Je to... je to prekrásne." Ale...

„Ale zraňujúce?" doplnila ticho. Prekvapene som na ňu pozrel. Willa sa uškrnula. „Ale no tak. Som jej najlepšia kamoška. A teraz poznám aj teba. Nemohla som si nevšimnúť, že o ňu máš záujem."

„Ale ona miluje Maxa," zhrnul som ticho. Z hrdla sa mi vydral smiech. „Mám popri ňom vôbec nejakú šancu?"

„Môj skromný názor? Áno. Vyspala som sa s chlapom, ktorého som až do včerajška dokázala sotva vystáť. Takže... určite tu nejaká šanca je."

„Skutočne povzbudzujúce slová," odfrkol som, no pery sa mi zvlnili do úsmevu.

„Aj nabudúce. Máme, pre čo sme prišli. Teraz vypadnime."

Lily

„Zdá sa mi to alebo skutočne vidím v tvojich očiach sklamanie, že si v tom rybníku nezbadala žiadne nahé telo?"

Prekvapene som sa zvrtla a zbadala Rydera stojaceho pár metrov odo mňa. „Ryder? Bože, prekvapil si ma," vyhŕkla som a usmiala som sa. „Sleduješ ma?"

„Vlastne som tu bol skôr ako ty, Greenová. Už druhý raz. Takže kto koho sleduje?"

„Okej, beriem späť," uškrnula som sa. „Čo tu robíš?"

„Malcolm si užíva a usúdil, že sa nudím. Takže mi na krk zavesil to ich psisko. Daň za to, že využívam jeho dráhu," odvetil Ryder a obzrel sa. Vzápätí zahvízdal. „Čo ty?"

„Minule sa mi podarilo urobiť niekoľko fakt dobrých záberov a dúfala som, že by mi to mohlo vyjsť znovu," odvetila som a chytila som foťák, ktorý mi visel okolo krku.

„Môžem?" spýtal sa Ryder a ukázal na foťák.

Premerala som si ho prižmúrenými očami. „Opatrne s ním," varovala som ho, než som mu ho podala.

„Neboj, doma mám taký istý," usmial sa a zapol foťák.

„Nie," protestovala som, keď namieril objektív na mňa, a začala som cúvať. Zrazu som si na čosi spomenula. „Mimochodom, vieš, čo bolo dôvodom, že som šla v ten deň, keď som ťa uvidela s Nadyou, na kliniku?"

„Nie," odvetil Ryder a spýtavo na mňa pozrel. Medzitým ale znovu pohľadom prebehol okolie a znovu zapískal, tentoraz intenzívnejšie. Kdesi v diaľke som začula brechot.

„Otec má v kancelárii istú fotografiu mňa. A Nadya mi prezradila, že ju fotil jej brat. Veľmi ma zaujímalo, kto ma to teda potajme fotí. Vieš mi k tomu niečo povedať?"

„No," zatiahol Ryder a ospravedlňujúco sa usmial. „Ja-," začal, no prerušil ho šuchot trávy. Vzápätí sa spomedzi kríkov vynorilo čierne psie telo.

Shake nadšene zabrechal, keď ma spozoroval. Vzápätí sa rozbehol ku mne.

„Shake!" vyhŕkol Ryder, no nemalo to žiaden účinok.

Shake si to namieril rovno na mňa a prednými labami sa mi oprel o pás. Sila jeho tela ma prekvapila a mimovoľne som cúvla. Ibaže... už nebolo kam cúvať. Z pier mi unikol prekvapený výkrik, keď sa mi zem pod nohami stratila. Dva sekundy som visela vo vzduchu a vzápätí ma zo všetkých strán obklopila voda.

Zhlboka som sa nadýchla, keď sa mi konečne podarilo dostať hlavu nad hladinu. Shake na brehu štekal ako zmyslov zbavený a Ryder vyzeral, že nevie, či sa smiať alebo mi ísť pomôcť.

„Neviem plávať!" vykríkla som skôr, než som si to stihla premyslieť. Vzápätí som sa rozkašľala, lebo mi do nosa natiekla voda. Stihla som zazrieť, ako spúšťa môj foťák a svoj mobil do trávy predtým, než skočil do vody. To som už ale znovu ponorila hlavu pod vodu. Tentoraz s postačujúcim množstvom kyslíka.

Všetok dych mi z pľúc unikol, keď som pocítila jeho paže na svojom tele. To som príliš nedomyslela.

Vytiahol ma nad hladinu a privinul k sebe. Zrýchlene dýchal a zreničky mal rozšírené obavami. „Si-,"

Kým stihol dopovedať, zaprela som sa do jeho ramien a celou váhou tela sa mi podarilo ponoriť mu hlavu pod vodu. Vzápätí som chcela odplávať čo najďalej, no podarilo sa mu chytiť ma za členok a pritiahnuť späť.

„Ty... ty!" vyhŕkol, prskajúc vodu. „To od teba nebolo vôbec pekné."

„Ale nehovor," uškrnula som sa. „Predsa som ťa nemohla nechať suchého."

Nohami – či skôr teniskami – som sa zaprela do Ryderovej hrude a znovu som sa pokúsila ujsť mu. Tento pokus bol úspešný, no nie na dlho. Z hrdla mi vyšiel prekvapený výkrik, keď ma jeho ruky schmatli za pás a uväznili v jeho objatí. „Nie tak rýchlo," uškrnul sa. V modrých očiach sa mu šibalsky zablyslo. „Už mi neujdeš."

„Stavíme sa?" uškrnula som sa a prstami som mu zašla do vlasov. Podarilo sa mi ho znovu dostať pod hladinu, no jeho zovretie to nijako neovplyvnilo, nech som sa snažila, ako som chcela.

Napokon som to vzdala. „Vyhral si," uškrnula som sa. Pohľady sa nám stretli. Až vtedy som si uvedomila, ako sme si vlastne blízko. Ryder mal jednu ruku pevne ovinutú okolo pása, tou druhou udržiaval rovnováhu vo vode. Ja som mala nohy ovinuté okolo jeho pása a dlaňami som sa opierala o jeho ramená. Dve vrstvy oblečenia boli to jediné, čo nás od seba delilo.

Zdalo sa, že Ryder si túto trápnu situáciu uvedomil tiež. Jeho zovretie zrazu povolilo a venoval mi ospravedlňujúci úsmev. Cítila som červeň, ktorá mi zalievala tvár. „Asi... hm, asi my sme sa mali zbaviť toho mokrého oblečenia."

„Dobrý nápad," prikývla som. Zamierili sme k brehu, kde nás už očakával Shake. Z tejto novej hry bol očividne nadšený.

Ryder vyliezol z jazera a pomohol vyjsť aj mne. „Poď, mám v aute uterák. Kúpanie som mal v pláne. Len nie v oblečení," dodal a uškrnul sa.

„Ďakujem," usmiala som sa na Rydera vďačne, keď mi podal uterák a aj jeho biele tričko, ktoré našiel v kufri auta. Vytiahol odtiaľ aj deku, ktorú rozložil v tráve.

„Máš na dnešné doobedie nejaké plány?" spýtal sa ma Ryder a zvalil sa na deku. Mokrého oblečenia sa už zbavil, mal na sebe iba suché bermudy. Ja jeho tričko a Willine – alebo možno Miine – šortky, ktoré som našla v kufri svojho auta.

„Nie, prečo?" spýtala som sa a prinútila som sa preniesť zrak od jeho tela k tvári.

„Ja len, či tu ostaneš so mnou alebo zmizneš, len čo tie veci trochu obschnú," mykol bradou k oblečeniu rozvešanému na kapote a otvorených dverách Ryderovho auta.

„Ostanem," usmiala som sa a priložila som si hľadáčik k oku. Nemohla som si pomôcť.

„To nebolo veľmi nenápadné," zasmial sa.

„Čo keby sme sa vrátili tam, kde sme prestali? K mojej fotke."

Ryder sa zhlboka nadýchol a zavrel oči. Tvár nastavil horúcim slnečným lúčom. „Keď už Nadya nebola dosť silná na to, aby som ju mohol brávať na výlety a tak, začal som kvôli nej fotiť. Aby videla aspoň zlomok z toho, čo vidím každý deň ja. Zachytávam pre ňu veci, ktoré sa mi nejakým spôsobom páčia alebo ma zaujmú.

A keď som ťa vtedy videl, nemohol som odolať. Fajn, vlastne to nebolo iba jeden raz, ale... neprenasledujem ťa ani nič podobné. Vždy som na teba narazil náhodou. Skrátka... prídeš mi dosť krásna na to, aby si si zaslúžila byť zvečnená na fotkách. Vedel som, že nemáš rada, keď ťa niekto fotí, tak som ti to radšej nepovedal."

Jeho slová ma zaskočili nepripravenú. Milovala som fotenie, ale akosi som si nikdy pred objektívom nevedela predstaviť samu seba. „Môžem vidieť tie fotky?" dostala som zo seba napokon.

Ryder iba mlčky prikývol a vzal do ruky svoj mobil. Po chvíli mi ho podal. Cítila som na sebe jeho neistý pohľad, kým som si prezerala fotky. Nebolo ich až tak veľa, ako som sa obávala. Teda... nebolo ich ani zďaleka dosť na to, aby som ho mohla obviniť zo stalkovania. Dohromady ich bolo takmer sto, ale boli fotené iba na troch miestach. Raz tu, vo West Hille a tých pár ostatných bolo fotených u Malcolma.

„Hneváš sa?" spýtal sa.

Pousmiala som sa. Už to bolo tretí raz v priebehu štyridsiatich ôsmich hodín, čo mi niekto položil túto otázku. Max, Willa a teraz on. „Nie, nehnevám," odvetila som a obrátila som mobil k nemu. „Kedy si stihol odfotiť toto?" spýtala som sa a ukázala som mu jednu z fotiek, ktorá bola urobená tu.

Ryder sa usmial. „Keď si sa nedívala. Skrátka... som mal chuť odfotiť ťa. Mať nejakú pamiatku na ten deň. Tak som to urobil."

Na moment sa naše pohľady stretli. Naprázdno som prehltla. „Chceš ma odfotiť práve teraz?"

Jeho oči sa neodtŕhali od mojich. Prepaľovali sme sa pohľadmi a ja som cítila horúčavu, ktorá mi prúdila telom. A nebola spôsobená ani tak slnkom, ako jeho pálčivým pohľadom. Nepatrne prikývol.

S búšiacim srdcom som mu podala foťák. „Tak ma odfoť. Ale už nie bez môjho vedomia."

„Takže mám výsostné právo odfotiť ťa, kedy len budem chcieť, ak o tom budeš vedieť?" pousmial sa a priložil si hľadáčik k oku.

Uškrnula som sa. „A ak ti to výslovne nezakážem. Platí?"

„Platí," usmial sa a stisol spúšť.

Ryder

„Mimochodom, gratulujem k výhre," prehovorila Lily a usmiala sa na mňa. „Šlo ti to výborne aj v daždi."

„Ďakujem," usmial som sa. „Ale aj tak sú moje šance nízke. Max vyhral trikrát, ja raz. A hoci by to finálny závod mohol vyrovnať, nemyslím, že-,"

„Nepodceňuj sa," zahriakla ma a roztomilo sa zamračila. Mal som pocit, že chce povedať ešte niečo, no pípnutie mobilu odlákalo jej pozornosť. Po chvíli mi venovala ospravedlňujúci úsmev. „Budem musieť ísť."

Max. „Jasné. Tak... nabudúce?" prinútil som sa k úsmevu.

„Nabudúce," usmiala sa. „To tričko-,"

„Nabudúce," zasmial som sa a sledoval som, ako skladá svoje tričko a džínsy z kapoty môjho auta. Pohľadom som hypnotizoval jej nohy a zadok v džínsových šortkách, keď odchádzala. Bola nádherná. Po všetkých stránkach, po ktorých človek nádherný môže byť.

A Max bol ten, kto si na túto dokonalosť mohol nárokovať. Ja... ja som bol len najlepší kamoš jej mladšieho brata. Len ďalší, ktorý sa do nej zamiloval.