Lily

Ako rýchlo sa dvere rozleteli, tak rýchlo sa aj zatresli. Neubránila som sa úškrnku. Neverila som, že by mi to niekedy mohlo chýbať.

„Ránko."

„Môj bože!" vykríkla Willa a chrbtom narazila do dverí. „Chceš mi privodiť infarkt?!"

Pobavene som sa zasmiala. „Odkedy sa tak ľakáš? Tajíš niečo?"

Willa prekvapene zažmurkala. „Ja? Nie. Čo by som mala tajiť?"

Prižmúrila som oči a premerala som si ju pohľadom. Rýchlo sklopila zrak a zamierila do obývačky. Prekĺzla som druhými dverami medzi kuchyňou a obývačkou a zahatala som jej cestu. „Ty skutočne niečo tajíš!"

„Uhm," dostala zo seba Willa a previnilo na mňa hľadela. „Prosím, nezabi ma. Alebo vieš čo? Radšej áno. Preboha, som taká krava. Nemala som sa s ním vyspať. Ach, môj bože!" Willa sa hodila na gauč a neveriacky krútila hlavou.

„S Randym?" spýtala som sa nechápavo.

„Nie, s tvojím bratom!" zakvílila a zaborila si hlavu do vankúša. „Najväčšia chyba môjho života, tým som si stopercentne istá," zahuhlala.

Zmohla som sa iba na hvizdnutie. „Úprimne... to sa dalo čakať."

Willa ma prepálila nenávistným pohľadom. „Čo si to za kamošku, že ma nepodporíš?! Mala by si mi povedať, že som urobila najväčšiu chybu svojho života. A že to napravím iba tým, že už s ním v živote neprehovorím."

„Čo si to za kamošku, že spávaš s mojím bratom?!" oplatila som jej to.

„Nespávam!" odsekla. „Bolo to jediný raz. A viac sa to nestane."

„Ako k tomu vlastne došlo?" uchechtla som sa. „Akosi si neviem predstaviť, ako by ste sa vy dvaja mohli zniesť v jednej miestnosti, nie ešte v jednej posteli."

„Ako si z toho môžeš robiť srandu?!" vykríkla Willa. „To je akoby si sa ty vyspala s Ryderom."

Prekvapene som pootvorila ústa. „Budem to brať tak, že z teba stále hovorí alkohol. A teraz chcem tú odpoveď, ktorej sa vyhýbaš. Veď vieš, že to z teba dostanem."

„Jedna z Randyho párty. Čo keby si mi radšej povedala, čo mám robiť?" zaskučala Willa.

„Ako to mám vedieť? Ja som s tvojím bratom nespala. Ale nebola by som proti, ak by ste sa dali dohromady."

„Och, bože," zavrčala Willa. „To radšej vstúpim do kláštora."

To vyhlásenie ma rozosmialo. „To ti nabudúce pripomeniem."

„Žiadne nabudúce nebude," odsekla a premerala si ma pohľadom. „Čo tu vlastne robíš?"

„Bývam tu?"

„Veď vieš, ako som to myslela."

Povzdychla som. „Keď sme sa vrátili z Chicaga, Max ma požiadal o nejaký čas pre seba... tak som ho nechala. V noci sem prišiel, opitý, a povedal mi, že ma miluje a... nie som si istá, či z neho hovorila úprimnosť alebo množstvo alkoholu. Neviem ani, či si to vôbec bude pamätať. Keď som sa zobudila, bol preč. Nechal mi len odkaz, že má nejaké stretnutie či čo, a že sa neskôr ozve."

„Ou," prehovorila Willa po chvíli. „A chceš, aby to bola pravda?"

„Jeden sex a už konvertuješ?! Nehovor mi, že si na Renovej strane v tejto veci okolo Maxa," zamračila som sa.

„To s Renom nemá nič spoločné. Chceš alebo nie?"

„Áno, samozrejme. Prečo to vlastne spochybňuješ?"

„Prečo samozrejme?"

Povzdychla som nad jej otravnými otázkami. „Pretože Maxa milujem."

„Miluješ ho alebo doňho si zamilovaná?" prehovorila ticho a nadvihla obočie.

„Aký je v tom rozdiel?"

Willa si ma premerala pohľadom. „Zamilovanosť časom opadá."

Ryder

Neustávajúce zvonenie mi trhalo nielen ušné bubienky, ale aj nádeje na pokojne prežitú nedeľu.

„Horí?!" zamračil som sa na Rena, ktorý prestal zvoniť až päť sekúnd po tom, čo som otvoril dvere.

„Och, keby len horelo!" zastonal a bez opýtania vošiel do bytu. „Keller, prejav trochu ochoty priateľovi v núdzi a povedz mi, čo mám robiť. Som zúfalý."

„Čo si urobil?" spýtal som sa a nechápavo som sledoval, ako pobehuje sem a tam. „Zabil si niekoho?"

„Horšie. Vyspal som sa s Willou."

„Žartuješ?" nadvihol som obočie. Vzápätí som sa zarazil. Nie. „Nežartuješ," vyhŕkol som prekvapene. A vybuchol som do smiechu.

„To je veru pomoc," zavrčal urazene.

„Prepáč, ale k tomuto sa schyľovalo od chvíle, čo ste boli nútení zotrvať v jednej miestnosti," uchechtol som sa. „Tak? Čo sa stalo?"

„S Malcolmom sme dokončovali detaily na Lilinom aute. Chýba už len volant a skúšobná jazda. Willa, Julian a jeho sestra tam boli tiež. Pozval som ich všetkých na pohárik a trochu sme sa rozbehli. Postupne sa všetci rozišli domov a ostali sme tam len my dvaja. No a... veď vieš. Dvaja ľudia v náladičke... nejako sa to zvrtlo a... bože, bolo to úžasné," zamručal. „Má tak úžasnú-,"

„K pointe," prerušil som ho.

„Keď som sa zobudil, bola preč. A... dopekla, vôbec netuším, čo si mám o tom myslieť. Tá malá, divoká mrcha je najlepšia kamoška mojej sestry odkedy si pamätám. Ale... zopakoval by som si to."

„To by si nebol ty, ak by nie, však?" prevrátil som očami.

„Ty niekoho čakáš?" nadvihol Ren obočie, keď sa ozvalo klopanie.

„Nie," zamračil som sa a zamieril som k dverám.

Zmeravel som, keď som po otvorení dverí zazrel prsnatú plavovlásku s veľkými modrými očami a červenými perami. Venovala mi sladký úsmev. „Ránko, Ry-,"

Zabuchol som dvere skôr, než stihla dopovedať. Keď som sa obrátil, čelil som Renovmu prekvapenému pohľadu.

„No to sú mi novinky. Nezdvorilý Keller." Zamieril ku dverám a zadíval sa cez hľadáčik. „Ó, bože, odpusť tomu idiotovi," zamrmlal a so širokým úsmevom otvoril dvere. „Ahoj, kráska. Ty budeš tá tajomná Nadya, alebo sa mýlim?" nadhodil a vyčaril svoj flirtovný úsmev.

Och, bože. Toto musí byť nočná mora. Spoza Renovho chrbta som prepálil Rachel varovným pohľadom. Venovala Renovi jeden zo svojich dych berúcich úsmevov. „Teší ma. Ty budeš...?"

„Jeho najlepší kamoš Ren, ktorého nepochybne zabudol zmieniť. Ani sa mu nedivím, v tých tvojich krásnych očiach sa už nejeden určite utopil."

V očiach. To určite. „Ren? Vieš, kde sú dvere."

„Viem. Ale neviem, kde sú tvoje dobré spôsoby," naoko zhrozene potriasol hlavou a venoval nadšený pohľad najprv Racheliným prsiam, následne jej očiam. „Rád som ťa spoznal, Nadya."

„Kto je Nadya?" spýtala sa Rachel s pobaveným úsmevom, keď sa za Renom zavreli dvere.

Prepálil som Maxovu milenku podráždeným pohľadom. „Začneme inou otázkou. Čo tu, dopekla, robíš?!"

Max

Zdrhnúť pod zámienkou pracovného stretnutia po tom, čo som jej povedal, že ju milujem, zrejme nebol najlepší nápad, ale to mi teraz bolo fuk.

Ani ľadová sprcha mi nepomohla vyjasniť si hlavu. A ani tri hodiny na dráhe. Netušil som, čo si počať.

Nevedel som, prečo som to povedal. A ani to, či som to myslel vážne. Alkohol vo mne vzbudzoval rozjímanie nad minulosťou, nadmernú túžbu po sexe, ale aj hovorenie vecí, ktoré som nemal v pláne povedať nahlas. Nevedel som, čo by bolo horšie – pravda alebo lož.

Ani v najhlbšom delíriu som po Delii žiadnej nepovedal, že ju milujem. Kvôli žiadnej náhodnej známosti som nenechal Rachel. Nevadilo mi mať dve, tri alebo aj štyri milenky, pokiaľ šlo iba o sex. A ono šlo zakaždým iba o sex.

Lily bola niečím iná. Možno tým, že vo mne nevidela iba toho slávneho pretekára. Videla Maxima zo siedmej triedy, ktorý celé dni listoval v magazínoch o autách a rozprával o nich každému, kto bol ochotný počúvať. A ona bola. Ona počúvala zakaždým.

Zovrel som volant pevnejšie, keď som zbadal Ryderove auto zastavujúce pri dráhe. Vystúpil a hľadel priamo na mňa. Bol naštvaný – inak by nezavrel dvere auta tak prudko. Rozhodol som sa dať si na čas a prešiel som popri ňom, akoby som ho nevidel. Áno, bolo to detinské, ale nemohol som si pomôcť.

Dokončil som okruh a zišiel som z dráhy. Zložil som si prilbu a vystúpil som. „Čo odo mňa chceš?"

Ryderove oči blčali hnevom. To ma zaskočilo, aj keď som to nedal najavo. Ryder bol vždy ten, čo si vedel udržať chladnú hlavu, kým ja som bol schopný vraždiť aj pre maličkosť. Naštvaného som ho nevídal často. Čo mohlo byť dôvodom hnevu miereného na mňa deň po tom, čo vyhral závod?

„Hádaj, koho milenka sa mi dnes ráno objavila pred dverami, zatiaľ čo v mojej obývačke stál brat tvojej súčasnej priateľky?"

Zmeravel som. Rachel? „Už nie je moja milenka," ohradil som sa.

„Hej, stihla sa mi posťažovať," odsekol Ryder.

Naprázdno som prehltol a prstami som si prehrabol vlasy. „Vie Ren-,"

„Posledný raz, čo som ťa kryl," prerušil ma. Siahol do vrecka a čosi odtiaľ vytiahol. Prekvapene som zažmurkal pri pohľade na retiazku s dvoma vojenskými štítkami. Go faster, písalo na nich dohromady. Retiazka patrila Delii. „Posledný raz, čo ti robím láskavosť."

Zdvihol som ruku a opatrne som vzal prívesky do dlane. Na moment sa nám stretli pohľady. Nechápal som to. Zradil ma. Dva roky som mu dával pocítiť, že ho nenávidím. A aj tak ma kryl. „Vďaka."

Bez slova sa zvrtol a zamieril k svojmu autu. Mal som v hlave desiatky otázok, no bola iba jedna, na ktorú mi nik nemohol dať odpoveď. Pretože nik netušil. Nik okrem neho.

„Ryder." Zastal a obrátil sa. Zrakom som spočinul na Deliinom prívesku vo svojej dlani. „Myslíš, že sa mi niekedy podarí dostať ju z hlavy?"

Cítil som na sebe jeho pohľad. „Nie," povedal po chvíli. „Nie. Pretože pre teba znamenala všetko a miloval si ju viac než čokoľvek iné na svete. Bola pre teba niekým, pre koho by si bol ochotný zomrieť. Niekým, pre koho by si zradil aj najlepšieho priateľa." 

Tak, som zvedavá, čo si myslíte o tejto kapitole :D Ren a Willa? Rachel? Rozhovor Maxa a Rydera? Myslíte si, že sa Max príde na to, prečo ho Ryder zradil? A ak áno, ako zareaguje? #A