Max

Nerád som svoje auto zveroval niekomu inému. Ženy, ktorým som kedy prenechal svoj volant by som mohol zrátať na jednej ruke a stále by bol dostatok voľného miesta. Ale keď už som to urobil, nemohol som sa vynadívať.

Lily držala volant pozvoľna, akoby presne vedela, ako ho ovládať bez nutnosti vynaloženia námahy. Pohľadom mapovala cestu pred sebou a z času na čas zablúdila pohľadom ku mne.

Nevedel som, kam ma to berie, no nemohol som namietať. Ak bolo niečo, o čom som si bol istý, že to nikdy neurobím, bolo to šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Bez ohľadu na to, či to bol jeden panák alebo celá fľaška.

Lily zaparkovala pri chodníku v krajnej štvrti Seattlu. „Kde to sme?" spýtal som sa, keď sme vystúpili. Vôbec som to tu nepoznal.

So záhadným úsmevom ma chytila za ruku a kráčali sme hore ulicou. Po chvíli tlmená hudba naberala na intenzite a ja som si postupne uvedomoval niekoľko vecí. Že je to dôvod, prečo je ulica lemovaná toľkými parkujúcimi autami. A že je to miesto, kam smerujeme.

Lily ma viedla k dvojposchodovej vile s bazénom a obrovskou záhradou. Prešli sme krížom cez trávnik, mieriac k dverám. Lily neklopala, skrátka iba otvorila dvere a vtiahla ma do haly plnej dymu, tvrdej hudby a spotených tiel.

„Patrí to kamošovi môjho kamoša... aspoň tak mi bolo povedané," zakričala Lily, aby prehlušila hudbu. Prepletala sa pomedzi tancujúce dvojice a ja som ju nasledoval do zadnej časti prízemia, ktoré bolo tvorené obrovskou obývačkou prepojenou s kuchyňou. Celé prízemie bol vlastne jeden obrovský otvorený priestor. Dom ako stvorený na žúry.

„Lily!" vykríkol ktosi vedľa mňa. O pár sekúnd neskôr zmizlo moje dievča v objatí vysokej Afroameričanky. „Celú večnosť som ťa nevidela."

„Ahoj, Sydney," prehovorila Lily a keď sa odtiahla, zbadal som jej úškrnok. „Akosi som v poslednom čase Randyho zanedbávala."

„Patrične sa aj sťažoval," zasmiala sa Sydney.

„Nevieš, kde ho nájdem?"

„Pred chvíľou šiel – aha, tam je!" Sydney kývla k skleným dverám vedúcim do záhrady. Pozrel som tým smerom a zazrel som chlapíka s rukami založenými na hrudi, ktorý bezostyšne zízal na dve tancujúce baby. Keď si ho všimli, iba sa uškrnul a poslal im vzdušný bozk. Obrátil sa naším smerom, no po niekoľkých krokoch sa zarazil. Hľadel rovno na Lily. Po niekoľkých sekundách jeho tvár rozžiaril široký úškrnok a začal sa prepletať davom, aby sa dostal k nám.

„Greenová!" zvolal a jeho hlas prehlušil aj tvrdú muziku. Strhol Lily do medvedieho objatia a ja som prekvapene zažmurkal, keď dlaňami skĺzol k jej zadku a zovrel ho. „Neviem, či ti v prvom rade povedať, že ťa rád vidím alebo ti najprv naplieskať na tú chutnú prdelku, že si sa uliala z mojej narodeninovej párty."

„V prvom rade daj od nej ruky preč," zavrčal som ostrejšie, ako som zamýšľal.

Chlapík prekvapene zdvihol zrak ku mne a poslušne zdvihol ruky do vzduchu na znak, že sa vzdáva. Vzápätí sa rozosmial. „Nemusíš žiarliť. Tuto s tou sladkou kvetinkou sa poznáme od plienok."

Lily nad ním iba pobavene potriasla hlavou a ja som sa zamračil. Bol to presne ten typ chlapa, ktorého sa báli všetci otcovia a snažili sa držať svoje dcéry mimo jeho dosahu.

„Randy, to je môj priateľ Max."

„Tak priateľ?" vypískol ten Randy a zvedavo si ma premeral pohľadom. „Randal," predstavil sa a priateľsky ma pobúchal po chrbte. Kývol som na pozdrav a nespúšťal som ho z očí.

Randy sa obrátil k Lily. „Cítim sa ukrivdený, len aby si vedela. Ignorovať ma viac ako tri týždne – to je takmer smrteľný zločin, najmä ak ide o jednu z mojich najlepších kamošiek."

„Jednu z?! Ja som tvoja najlepšia kamoška, pako," uchechtla sa Lily a štuchla ho do boku. „Vidím, že si to tu dnes pekne rozbehol."

Randy vybuchol do smiechu. „Akoby si ma nepoznala, Greenová! Takto to tu fičí už odvčera."

„Lily!" ozval sa odkiaľsi povedomý hlas. Po chvíli som zbadal Lilinu fialovovlasú kamarátku s plastovým pohárom v ruke. „Ahoj, Max. Nehovorila si, že prídete."

Lily na mňa krátko pozrela. Možno som sa nechal vytiahnuť von, no nechcel som, aby všetci naokolo vedeli, že mám narodeniny a želali mi všetko najlepšie, akoby to bolo niečo viac ako len prázdne slová. Neoslavoval som narodeniny od svojich deviatich rokov a takmer nik z mojich priateľov nevedel, kedy ich vlastne mám.

Nejako to pochopila, lebo Wille venovala úsmev a odvetila: „Iba sme sa rozhodli vyraziť si niekam."

„Rozhodla za nás oboch," uchechtol som sa.

„Idem zohnať niečo na pitie," oznámil Randy. „Neopováž sa zmiznúť, Greenová!"

„Lekcia číslo jedna," prehovorila Willa s úškrnkom. „Neber ho vážne, keď je opitý. Lekcia číslo dva – nikdy sa ním nenechaj zlákať ani na jeden šluk, lebo to nikdy neostane iba pri jednom. Lekcia číslo tri – chopí sa každej príležitosti, ak ide o babu, takže buď si ju stráž alebo sa nesnaž mu potom dať na hubu."

„Willa," zamračila sa Lily. „Kam sa podel tvoj feministický duch? Nikdy by som si s Randym nezačala a ty to dobre vieš."

Willa sa uškrnula. „Dobrovoľne nie. Ale pamätáš na svoje dvadsiate prvé narodeniny?"

Lily prižmúrila oči. „Neopováž sa."

„Som opitá. Veď vieš, vtedy tajomstvá neudržím," zachichotala sa Willa.

„Čo sa vtedy stalo?" zaujímal som sa a pohľadom som prebehol z Lily na Willu.

„Skúsila trávu," ozrejmil Randy, ktorý sa zrazu vynoril spoza mňa a vtisol nám do rúk červené plastové poháre. „Ach, chlape, takú som ju nikdy predtým a ani potom nezažil. Never tej milej tváričke."

„Bože," zastonala Lily a na ex vypila obsah svojho pohára.

„Spievala Rihannu, hrala beer pong takmer nahá, skoro zviedla striptéra..." Pri tej predstave som sa neubránil úškrnku. To nebola Lily, ktorú som poznal.

„Nič z toho si nepamätám," protestovala Lily. „Akoby sa to ani nestalo."

„Randy ju pretiahol," podotkla Willa.

„Nepretiahol!" protestoval a prudko potriasol hlavou. Vlasy zopnuté vo chvoste mu lietali zo strany na stranu.

„Ale no tak," prevrátila Willa očami. „Ani ona sama neverí, že si to neurobil."

„Ona sama si z toho večera nepamätá vôbec nič. Jej slovo tu nemá váhu."

„Stále som ale tu!" protestovala Lily. „A ty si iba chlap, len tak mimochodom. Navyše, si to ty. Niežeby tvoje slovo malo nejakú váhu."

„Och, bože. Potrebujem piko," zavrčal Randy a zamieril do záhrady. Pri odchode však nezabudol obe plesnúť po zadku.

„Kto by to bol na vás povedal, slečna Greenová," zatiahol som s úsmevom a pritiahol som si ju k sebe. Willa sa múdro vzdialila. „A to si Sai myslel, že od teba pochytím nejakú tú slušnosť."

„Kto hovorí, že nemôžem byť slušná a zároveň opitá?" uškrnula sa a spojila si prsty za mojím krkom. Slastne privrela oči a pozorovala ma spod ťažkých viečok. V hrdle mi vyschlo, musel som sa napiť. Bola nesmierne sexi. Nezáležalo na tom, či má na sebe minišaty alebo džínsy a tielko ako teraz. Bola sexi, bolo to v tom, ako na mňa hľadela, ako sa hýbala, ako dýchala. Bola príťažlivá celým svojím bytím a nemusela robiť nič pre to, aby zaujala. Svojimi pohybmi priťahovala pozornosť takmer každého muža v miestnosti a ani si to neuvedomovala.

Položil som plastový pohár na stôl a nechal som sa vtiahnuť medzi tancujúcich ľudí. Liline pod mojimi dlaňami sa vlnili v rytme energickej hudby a každá bunka v mojom tele stála v pozore zakaždým, keď sa jej panva obtrela o moju.

Odtiahla sa odo mňa na takú vzdialenosť, ako jej dlaň v tej mojej dovolila. Telo sa jej vlnilo v beate, akoby sa preň narodila. Trhnutím rukou som ju pritiahol k sebe a uškrnul som sa, keď vrazila do mojej hrude.

Lily mi venovala samopašný úškrnok. Postavila sa na špičky a obtrela sa perami o moje. „Všetko najlepšie k narodeninám, Max."

Pousmial som sa. Takmer som zabudol na dôvod, prečo ma sem vzala. Pritiahol som si ju ešte bližšie a pobozkal som ju.

„Ehm, čau, kamoš."

Trvalo mi niekoľko desiatok sekúnd, než mi došlo, že to niekto hovorí ku mne. Prekvapene som sa od Lily odtiahol a nie práve prívetivo som zazrel na chlapa, ktorý nás vyrušil.

„Ty si Max O'Neil, ten pretekár, však?" Keď som nedôverčivo prikývol, týpkovi sa rozžiarili oči. Strčil mi pod nos kúsok papiera a pero. „Mohol by si mi dať autogram?"

Kým som stihol naškriabať na papier tých pár vlnoviek, bol som obstúpený celým kŕdľom automobilových nadšencov. Potláčajúc nechuť a túžbu len tak odísť som usilovne podpisoval, usmieval sa do objektívov foťákov a zazeral na Lily, ktorá to všetko pozorovala z diaľky s pohárom v ruke. Zrejme jej to prišlo náramne vtipné.

•••

„Ani si nevieš predstaviť, aká môže byť sláva vyčerpávajúca," posťažoval som sa Lily a posadil som sa na gauč vedľa nej.

Lily sa rozosmiala. „Hovoríš, akoby ich tu bolo tritisíc, nie tridsať."

„Aj tak sa im podarilo zmariť mi plány," zamrmlal som a pobozkal som ju do ohybu krku.

„Aké plány?" usmiala sa. Končekmi prstov mi prechádzala po stehne a ten dotyk ma aj cez džínsy šialene rozpaľoval.

„Možno ešte nie sú tak celkom zmarené."