„Prestaň sa správať ako trucovitý chlapec, Max," potriasla som nad ním hlavou. Už to bol týždeň, odkedy sa so Saiom pohádali a hoci ho už nechcel roztrhať na márne kúsky, vyhýbal sa mu ako čert krížu.

„A ty sa prestaň správať ako moja matka, zlato," pousmial sa a vtisol mi bozk na pery.

Opierala som sa o dvere Maxovho auta a on sa skláňal nado mnou. Pohľadom som hltala jeho pery. Omnoho radšej by som zvyšok dňa strávila s ním v posteli než robením grafických návrhov loga pre akési kníhkupectvo.

„Prídem po teba, keď skončíš?" spýtal sa odhrnul mi z tváre zblúdenú kučeru.

Potriasla som hlavou. „Sľúbila som Wille, že ma dnes večer bude mať iba pre seba."

Max odfrkol. „Nemám ja tento nárok automaticky?"

„Máš vždy takéto vysoké nároky na ženy?" zasmiala som sa.

„Zvyčajne majú ony vysoké nároky na mňa," odvetil so samoľúbym úsmevom.

„Toto presahuje zdravé sebavedomie," potriasla som hlavou a štuchla som ho do boku.

„Môj drahý manažér mi zajtra ráno doprial hodinku voľného času. Čo tak raňajky?" zmenil tému.

„Beriem," uškrnula som sa.

Max sa naklonil ku mne a dravým, dôkladným bozkom mi z pľúc ukradol kyslík. „Zajtra, baby."

Omámene som odstúpila od auta a sledovala ho, ako nastupuje, štartuje a vzápätí jeho auto mizne v diaľke.

Obrátila som sa a zamierila som ku dverám môjho ateliéru. Z lovenia kľúčov z kabelky ma vyrušilo odkašľanie. Zvrtla som sa a prekvapene som zažmurkala pri pohľade na Ryderovho blonďavého kamoša, ktorý ma trochu neisto pozoroval. „Malcolm?"

„Ehm, ahoj," prehovoril a pousmial sa. „Našla by si si čas na menšiu láskavosť?"

•••

Nechápala som, ako sa mu tak ľahko podarilo presvedčiť ma, aby som sa stretla s Ryderom. Sedela som na mieste spolujazdca v Malcolmovom aute, ktoré vyzeralo zvnútra ešte luxusnejšie ako zvonku. Autom sa rozoznieval hlas mne neznámej ženy so sýtym britským prízvukom.

„Takže... objasníš mi, o čo ide?" prehovorila som, keďže mi vlastne nevysvetlil, prečo je to také dôležité.

Malcolm chvíľu neodpovedal. „Videla si Rydera niekedy smutného?" Zmätene som potriasla hlavou. Netušila som, kam tým mieri. „Je smutný neustále. Maskuje to tým oslnivým úsmevom, smiechom a nákazlivo dobrou náladou. Zdroj jeho bolesti je zároveň svetlom jeho života a on nemôže robiť nič, než sa bezmocne dívať, ako vyhasína.

Nepoznám ho dlho. Sú to asi dva roky. Ale viem, že ho poznám veľmi dobre. Dosť dobre na to, aby som vedel odhaliť, kedy ten úsmev iba hrá." Malcolm sa na pár sekúnd odmlčal. „Nepamätám, keby som ho naposledy videl tak úprimne šťastného, ako keď ste u mňa na trati boli naposledy. Viem, že to medzi ním a O'Neilom ťa asi prekvapilo. Chcem len, aby si vedela, že to neurobil zo závisti či nenávisti a sám seba nenávidí za to, že Maxovi vzal to, po čom najviac túžil, ale nemal na výber." Malcolm odtrhol zrak od cesty a môj pohľad sa stretol s jasne modrými, vážnymi očami. „Myslím, že tvoja prítomnosť by ho mohla aspoň na chvíľu rozptýliť. Navyše," kútik pier sa mu nadvihol v úsmeve, „niet inej dráhy v okolí, kde by nehrozilo, že ťa zahliadne O'Neil alebo jeho riťolez. Nemám problém ti ju čas od času požičať. Aj keď sa o ňu pravdepodobne budeš deliť s Ryderom."

„To by bolo... úžasné," usmiala som sa úprimne. „Ibaže moje auto na závodenie nie je stavané."

„Čoskoro sa možno k nejakému dopracuješ," žmurkol. „A snáď nájdem niečo, čo by si dovtedy na tento účel mohla využívať. A ešte niečo," dodal a znovu zvážnel. „Ani slovo Ryderovi. Roztrhal by ma na také malé kúsky, že už by ma ani všetci svätí nedali dohromady. A čo sa O'Neila týka," Malcolm sa sucho uškrnul. „Tvojho brata poznám a hoci vie byť pekný idiot, má svoju hrdosť a česť. Dúfam, že si to po Jonathanovi zdedila aj ty a O'Neil sa o tejto konverzácii taktiež nikdy nedozvie."

Chcela som sa ohradiť, no prerušilo ma zvonenie mobilu, ktoré sa rozoznelo autom. Malcolm prijal hovor tlačidlom na volante. „Prosím?"

„Malcolm?" ozval sa spevavý hlások.

Malcolm prekvapene zažmurkal. „Nadi? Deje sa niečo?"

„Je Ryder s tebou?" Mala zvláštny prízvuk, ktorý som nevedela identifikovať. Ryderove meno ale vyslovila správne, takže ho musela poznať dobre.

„Nie, som na ceste k nemu. Prečo?"

„Nedvíha mi."

Na pár desiatok sekúnd zavládlo hrobové ticho. „O tri minúty som tam. Zrejme iba prepočul zvonenie. Jeden z nás ti o chvíľu zavolá, okej?"

„Dobre," odvetilo dievča po chvíli a Malcolm prerušil hovor. Vzápätí dupol na plyn, až mnou trhlo.

„Čo sa deje?" spýtala som sa Malcolma.

„Ryder vždy dvíha mobil do pätnástich sekúnd. Vždy."

Keď sme sa dostali k bráne, bola už otvorená. Auto hladko vplávalo dnu a Malcolm vzápätí spomalil. Vtedy som aj ja zbadala telefonujúceho Rydera opierajúceho sa o svoje auto.

„Ani slovo Ryderovi," upozornil ma Malcolm a ja som iba prikývla. Pohľad som upierala na Rydera s mimovoľným úsmevom na perách. Tento úsmev nebol predstieraný, tým som si bola istá.

Zaujímalo ma, kto je tá Nadi. Jej hlas znel mlado. Možno jeho priateľka? Alebo známa. Možno sestra, ak nejakú mal. Možností bolo málo a ja som ich nemala ako potvrdiť či vyvrátiť, keďže som sa na ňu Rydera pýtať nemohla a Malcolm by mi to pravdepodobne nepovedal.

Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som. Ryder práve stál ku mne chrbtom a zrejme mi nevenoval pozornosť, lebo si myslel, že som Malcolm. Zrušil hovor a zvrtol sa. Ustrnul, keď ma zbadal. V očiach sa mu miešal zmätok s prekvapením. „Lily?" vyhŕkol neveriacky a podišiel ku mne. Ja som sa nemohla hýbať. Nohy som mala ako vrastené do zeme a čím bol bližšie, tým menej kyslíka sa mi vošlo do pľúc. „Čo tu robíš?"

Na niekoľko desiatok sekúnd medzi nami ostalo ťaživé ticho, než som sa konečne zmohla na odpoveď. „Prišla som ti pomôcť s tým závodením."

Ryder

Čakal som od Malcolma hocičo, ale nie toto. Nemal by byť ako môj kamoš na mojej strane? Stačilo ostať pri radách, činy som nežiadal.

Malcolm sa vyparil skôr, než som mu stihol vyčistiť žalúdok. Naprázdno som prehltol a prstami som si nervózne prehrabol vlasy. „Ospravedlňujem sa zaňho, vie byť pekný idiot. Nemusela si chodiť."

Lily sa pousmiala. „Nedával mi príliš na výber. Ale... som rada, že ťa znovu vidím." Premerala si ma pohľadom. „Nevyzeráš veľmi dobre. Stalo sa niečo?"

Usmial som sa a potriasol hlavou. „Nie, len... akosi sa necítim byť sám sebou. Malcolma to znervózňuje, pretože..."

„Máš o pár týždňov dôležitý závod," dopovedala Lily. Oči jej zaiskrili. „Chceš vyhrať, či nie?"

Ty ma necháš jazdiť na svojom aute... a ja ťa naučím vyhrávať, zazneli mi v hlave jej slová z Los Angeles. Slová, ktoré vyriekla chvíľu predtým, než som ju pobozkal.

Veril som jej. Bolo to hlúpe a naivné. Max ma neznáša a ona ho miluje. Ľahko ju mohol nahovoriť, aby mu poskytla informácie, ktoré by mu poskytli výhodu. Mohla ma oklamať rovnako, ako som to ja urobil Maxovi.

Veril som jej. Nemal by som. Napriek tomu som sa nevedel zbaviť pocitu, že nič nevyzradí. Ocital som sa na veľmi tenkom ľade. Moja dôvera bola krehká ako porcelán.

Ale rovnako tak balansovala aj Lily. Kolísala medzi mnou a Maxom. Max bol veľmi háklivý na to, čo považoval za svoje. Šalel kvôli fotke, na ktorej ani nebola ona. Vedel som si predstaviť, ako by vyvádzal, keby zistil, že sa v skutočnosti stretávame. Poznal ma. Netrvalo by mu dlho uistiť sa v tom, že k nej niečo cítim. Zničil by ma. A Lily by využil ako prostriedok mojej skazy.