Max

Zatínajúc zuby som tridsiaty raz vytlačil činku do výšky a založil som ju do stojana. Celé telo ma bolelo a oblieval ma pot. Hlava sa mi točila od vysilenia, v ušiach som počul šum vlastnej krvi a srdce mi bilo ako splašené.

Vyčerpanie na moment zahnalo spomienky, ktoré ma posledné dni prenasledovali. Na krátku chvíľu zmizol jej úsmev, ktorý som mal vypálený do viečok.

„Čo keby... čo keby sme si niekam vyšli?"

„Ak sa ti ten motor podarí zložiť pod tri minúty, pôjdem s tebou na rande," zasmiala sa Delia, keď som jej to raz dávno navrhol. „Zdá sa, že tvoje baliace techniky sú rovnako pochybné ako tvoje skladanie motora."

Neverila, že by som to zvládol. Hrabanie sa v motoroch nebolo mojou obľúbenou časťou závodenia. Napriek tomu sme boli o týždeň neskôr na rande. Skončilo totálnym fiaskom. To ďalšie už bolo lepšie. Najhoršie sme mali za sebou.

Zaťal som sánku v snahe potlačiť ten dusivý pocit, ktorý sa mi šíril hrudníkom. Zhlboka som sa nadýchol a chytil som činku. Keď som sa ju pokúsil zdvihnúť kov zarinčal. Prekvapene som otvoril oči. Činka bola zaistená v stojane a spočíval na mne Lilin pohľad. Mala na sebe iba biely župan a ohnivé kučery sa jej rozlievali po pleciach. Hrýzla si peru a so zvrašteným obočím ma pozorovala.

„Nechceš mi konečne povedať, čo sa stalo?"

S povzdychom som pustil činku a posadil som sa. Pohľad som zabodol do podlahy. Bol som si vedomý toho, že som na ňu posledné dva dni nebol milý. Popravde, divil som sa, že je ešte stále tu. Keď som mal tieto svoje chvíle, väčšina ľudí to rýchlo vzdala.

„Občas je Sai ešte úprimnejší ako obvykle. A ja sentimentálny," zamrmlal som sotva počuteľne. „Povedal niečo, za čo by som ho najradšej roztrhal na márne kúsky, a tak musím zamestnávať ruky, aby k tomu náhodou skutočne nedošlo."

Lily podišla bližšie a sadla si na ležadlo vedľa mňa. „Nemyslím si, že to Sai povedal za účelom raniť ťa."

„Ja viem, ale..." s povzdychom som potriasol hlavou. Napriek tomu ma to bodlo na najcitlivejšom mieste a narušilo tú hrádzu proti spomienkam, ktorú som posledné roky tak usilovne budoval.

Odvážil som sa zdvihnúť pohľad k Lilinej tvári. Na včerajší večer som si spomínal iba matne. Pamätal som si niekoľko panákov v bare za rohom. Potom matné spomienky na sex s Lily. Rýchly, živočíšny, neohľaduplný. „Prepáč mi ten včerajšok," zamrmlal som a nedokázal som odtrhnúť zrak od tej nevinnej tváre. Mal som pocit, akoby som sedel vedľa anjela. Nezaslúžil som si jej nehu a starostlivosť. „Neublížil som ti?"

Lily sa uškrnula. „Nie. Ale máš na svedomí toto." Odhrnula lem županu a ja som prekvapene zažmurkal pri pohľade na červenú škvrnu na jej dekolte. „Ver, že Willa si to všimne. A Ren by sa zbláznil."

Rozpačito som sa zasmial. „Cucfleky nie sú mojou doménou, pokiaľ som triezvy."

Lily mi prstami vkĺzla do vlhkých vlasov a ja som prekvapene zažmurkal. Očakával som bozk, no namiesto toho ma len jemne potiahla za vlasy a perami sa obtrela o oje ucho. „Keby si nesmrdel potom, vrátila by som ti to."

Tá predstava mi na moment vzala dych. „Kto by to bol do teba povedal, anjelik?" vyhŕkol som prekvapene, pozorujúc ako vstáva, znovu s tým nevinným a zároveň rajcovným úsmevom.

„Najprv sprcha, potom raňajky," prikázala.

„Ako povieš," pousmial som sa.

•••

S uterákom okolo pása som zamieril do obývačky, no zarazil som sa, keď som zachytil Saiov hlas prichádzajúci od dverí.

„Je tu?"

„Nechce s tebou hovoriť," odsekla Lily tvrdohlavo.

„No tak, nemôže ma ignorovať. A sám dobre vie, že nikoho lepšieho na miesto manažéra nezoženie. Len ťažko sa nájde človek ochotný pracovať pre takú schízu."

Napriek tomu, že som bol naňho naštvaný, som sa neubránil úsmevu. Typický Sai.

„Vie, že som to nemyslel zle. No tak, presvedč ho, aby spolupracoval."

„Čo si mu vlastne povedal?"

Zamračil som sa a neochotne som vyliezol spoza rohu. „Padaj do mojej pracovne," zavrčal som a prepálil som ho pohľadom. Sai vyzeral, akoby chcel niečo povedať, no potom iba rezignovane zamieril do pracovne.

„Neroztrháš ho?" spýtala sa ma Lily s nadvihnutým obočím.

„Budem sa snažiť."

„Iba tvoje organizačné schopnosti ťa držia tam, kde si, aby si vedel," zamračil som sa na Saia, keď som o pár minút neskôr už oblečený vošiel do pracovne. „Nič viac na tebe nestojí za zmienku."

„To, čo som minule povedal, som nepovedal preto, aby som sa ťa dotkol. Nechcel som-,"

„Vypadni si vylievať srdce niekam inam, Karayami, kto to má počúvať?" okríkol som ho. „K veci."

„Tvoj zoznam aktivít na budúci týždeň," oznámil a vylovil z tašky svoj všadeprítomný tablet.

Zamračene som skúmal zdanlivo nekonečný zoznam naplánovaný do detailov. „Nechceš mi náhodou naplánovať aj samovraždu? Ako to mám asi stihnúť? Mám aj frajerku, ak si zabudol."

„Trochu oddychu od teba jej iba prospeje," odvrkol Sai.

„Zubár?" odfrkol som znechutene. „Neznášam zubárov." A to napriek tomu, že môj zubár bola vlastne naozaj sexi zubárka.

„Nemaj obavy, to aj oni teba. Vlastne ťa neznáša každý, kto pre teba má niečo robiť. Ani tie prachy nevyvažujú fakt, že si schizofrenický idiot."

„Čo máš s tou schizofréniou?"

„Obľúbené slovo pre tento týždeň."

S povzdychom som nad ním prevrátil očami. „To je všetko?"
Sai zaváhal. Zamračil som sa. On nikdy neváhal.

„Vlastne... je tu niečo, čo som ti chcel ukázať." Sai vytiahol mobil a čosi hľadal. Už som ho chcel okríknuť, aby si pohol, keď obrátil displej ku mne. Zmeravel som pri pohľade na ryšavé dievča v objatí Rydera Kellera.