Lily

„Mala by si moje tričká nosiť častejšie," ozval sa mi pri uchu Maxov hlboký hlas. Pažou ma objal okolo pása a pritiahol na svoju hruď. Pousmiala som sa, keď som na krku ucítila jeho pery.

Zo sladkého opojenia jeho osobou ma vytrhlo cvaknutie foťáka. „Maximilian!" vykríkla som nahnevane, keď som v jeho rukách zazrela môj foťák, až nebezpečne blízko pri panvici s omeletou, ktorú som nám chystala na raňajky. Vykrútila som sa z jeho objatia a vychmatla som mu foťák z ruky. „Ani netušíš, koľko ma ten foťák stál! Drž od neho tie svoje paprče bokom."

Max prekvapene zažmurkal a vzápätí sa úprimne rozosmial. Ten zvuk mi rozvibroval celé telo a zatajila som dych. Môj hnev poľavil a neodolala som túžbe odfotiť si tento vzácny moment. „Ty si na ten foťák háklivá hádam viac ako ja na svoje auto. A nevolaj ma Maximilian."

„Prečo nie, Maximilian? Voláš sa tak," podotkla som a pozrela som si práve urobenú fotku. Zamračila som sa, keď som našla ďalších desať, ktoré Max zriadil len pred malou chvíľkou. Bola som na nich ja, stála som pri sporáku iba v Maxovom modrom tričku, ktoré mi siahalo len čosi pod zadok. Fotil ma z rôznych uhlov, takže ma musel pozorovať už nejakú chvíľu. Tá posledná zachytávala jeho kučeravú hlavu zaborenú do môjho krku a môj slastný úsmev.

„Neznášam to," zamračil sa Max. „Volal ma tak-," zasekol sa uprostred vety.

„Kto?" spýtala som sa ticho.

„Môj otec," povedal po niekoľkých sekundách a prepálil ma významným pohľadom, ktorý ma varoval, aby som sa nepýtala. „Myslel som, že máš rada fotky mňa," prehovoril po chvíli, aby zmenil tému.

„Mám rada fotky teba, milujem fotenie, no nie som rada, keď niekto fotí mňa," objasnila som. Chcela som sa vrátiť ku sporáku, no myšlienka, ktorá mi preletela hlavou, ma prinútila zmeravieť. „Dúfam, že si ma nefotil aj niekedy predtým?! Keď som spala alebo..." Nahú.

„Nie!" vyhŕkol Max a zamračil sa. „Na rozdiel odo mňa, vieš o všetkých fotkách teba, ktoré som kedy urobil. Nefotím ani nenatáčam ženy nahé alebo počas sexu. Vlastnil som fotky nahých žien, s ktorými som spával, iba ak mi ich ony samy poslali." Max podišiel ku mne a zabránil môjmu ospravedlňovaniu sa bozkom. „Keď sme už pri tom, koľko mojich fotiek vlastne máš?"

Cítila som, ako mi do tváre stúpa červeň. „Veľa. Veľmi veľa."

Maxovi sa nadvihol kútik pier. „Aj nejaké šteklivé?"

„Nie!" zamračila som sa. Max nadvihol obočie. „Fajn, možno niekoľko bez trička."

Max sa zamračil a odtiahol sa odo mňa. Do pľúc nasal vzduch a sucho sa zasmial. „Z tej omelety už asi nič nebude."

„Och, dopekla!" vyhŕkla som a vypla som sporák. Mal pravdu, obsah panvice už bol nepekne pripálený. „Nesmej sa!" okríkla som ho, keď som zoškrabávala omeletu do odpadkového koša.

Max mi vzal prázdnu panvicu z ruky a položil ju do drezu. Oprel sa o linku a venoval mi úsmev. „Oceňujem tvoju snahu, naozaj, ale radšej nám niečo objednám. Čo máš dnes v pláne?"

„Sľúbila som Mii, že s ňou pôjdem nakupovať. Okolo druhej odchádza do Portlandu, tak s ňou chcem ešte stráviť nejaký čas. Čo ty?"

„Budeme s chalanmi z tímu upravovať nejaké detaily na aute. Keď skončíš, môžeš prísť za mnou do West Hillu, hm?" navrhol.

„Zastavím sa," usmiala som sa naňho.

•••

„Lily?" zastavil ma Max, keď som chcela odomknúť svoje auto. Spýtavo som naňho pozrela. Venoval mi nepatrný úsmev a vložil mi do dlane kľúče od auta. „Bol by som radšej, keby si šla týmto," mykol hlavou k čiernemu mercedesu parkujúcemu vedľa jeho auta.

„Uh, ja mám auto, Max," podotkla som zaskočene.

„Prepáč, ale tvoje auto vyzerá, že má svoje najlepšie roky dávno za sebou," skonštatoval nevinne. Podišiel ku mne a zľahka ma pobozkal na pery. „Prosím, vezmi si to moje. Budem rád, ak budem mať istotu, že sa auto, ktoré šoféruješ, nerozpadne v ďalšej zákrute."

„To auto prešlo kontrolou, nehovoriac o tom, že ho vylepšoval Neil," podotkla som.

„To môj názor nezmení," odvetil Max neoblomne a prepaľoval ma nádhernými zelenými očami. „Požičaj si ho. Mne dnes chýbať nebude."

„Tak fajn," súhlasila som neochotne. Max ma s úsmevom pobozkal a aj po tom, čo sa odtiahol, sa mi točila hlava z jeho blízkosti.

Nastúpila som do mercedesu a pohľadom som prebehla interiér. Dopekla, to auto bolo nádherné! Mala som čo robiť, aby som pred Maxom, ktorý ma stále pozoroval, potlačila nadšenie. Jeho uličnícky úsmev naznačoval, že to aj tak postrehol.

•••

Zaparkovať som musela na konci ulice. Ak by Ren náhodou zbadal toto auto a došlo by mu, že je Maxovo, vyletel by z kože.

Mia brala autá iba ako módny doplnok, a pri pohľade na mercedes jej zažiarili oči. „To musí byť vážne, keď ti požičal svoje auto," uškrnula sa, keď nasadla.

Pousmiala som sa a šliapla som na plyn. „Trval na tom."

„Tak hovor!" vyhŕkla Mia netrpezlivo a oči jej svietili nadšením. „Chcem vedieť úplne všetko. Ako ste sa stretli? Aký je Max O'Neil v súkromí? Vie, že si ním tak trochu posadnutá?"

„Robila som s ním rozhovor, tak sme sa stretli," odvetila som a dúfala, že Mia si nevšimne, že klamem.

„To môžeš nahovárať mame alebo Renovi. Ja chcem počuť niečo viac realistické – a uletené!" vyhlásila Mia a s nadvihnutým obočím ma prepálila pohľadom.

„Tak fajn!" pozdychla som porazene. Nemohla som jej povedať celú pravdu, no musela som ustúpiť, inak by mi neverila. „Vkradla som sa do West Hillu," začala som a Mia sa zachichotala. Pery sa mi tiež zvlnili do úsmevu. „Boli v miestnosti na prízemí a okno bolo otvorené. No a... bože, vyzeral tak neodolateľne, že som ho musela odfotiť! Akurát... zabudla som vypnúť blesk."

Mia sa neudržala a vyprskla do smiechu. „Ó, to snáď nie!"

„Ale áno. No, dala som sa na útek a oni za mnou. Ušla som im, ale vypadol mi mobil. Na pozadí bola tá fotka, na ktorú som v Photoshope pridala seba a Max ten mobil našiel. Willa ma prinútila sa s ním stretnúť. Myslela som, že sa prepadnem od hanby a on sa zatiaľ dobre bavil. Ale napokon mi navrhol, aby som s ním urobila rozhovor a... no, začali sme sa stretávať viac a viac, a teraz spolu chodíme."

Mia sa zoširoka usmievala. „Fanúšička, ktorá stretne svoj idol a ten sa do nej zamiluje. Božemôj, to je ako vystrihnuté z treťotriedneho románu, ale neuveriteľne sladké!"

Cítila som, ako mi tvár zalieva červeň. „Nedramatizuj!"

„Ale vážne! Aký je?"

„Milý, pozorný, úžasný v posteli, sexi, neuveriteľne sexi po zobudení, ohromne sexi v pretekárskej kombinéze..." rozosmiala som sa. „A videl moju zbierku a nezutekal."

„Vážne?" vyhŕkla Mia pobavene. „Ale no tak, ako reagoval?"

„Označil to za úžasné... a desivé," odvetila som, načo sa Mia rozosmiala.

Zaparkovala som pred nákupným centrom a vystúpili sme. Kým sme obchádzali butik za butikom, Mia klábosila o Portlande, o škole a kamošoch, o troch nových úlovkoch, s ktorými už stihla aj skončiť, odkedy sme sa videli naposledy.

Naša púť skončila v kaviarni. Keď nám čašníčka priniesla objednávku, zrak mi padol na objímajúcu sa dvojicu pred kaviarňou. Spomenula som si na včerajšok a letmo som pozrela na Miu, ktorá si v zrkadielku kontrolovala rúž.

„Mia?" oslovila som sestru, keď čašníčka odišla. „Odkiaľ sa poznáš s Ryderom?"

Mia odtrhla zrak od zrkadla a vzápätí ho odložila do kabelky. Pohľad uprela na hladinu svojej kávy a zamyslene krútila lyžičkou v šálke. „Chodili sme spolu," povedala na pokon a mne takmer zabehlo, keď som sa napila čaju.

„Vy ste spolu chodili?" zopakovala som prekvapene.

„M-hm!" prikývla Mia a pomaly sa napila. „S Renom boli kamoši od strednej a často k nám chodil. No a... pamätáš, keď si na rok odišla do Európy? Pár mesiacov po tvojom odchode sme si spolu začali."

„Počkaj, to on bol ten Pán Úžasný, ktorého si tak ospevovala?" vyhŕkla som užasnuto. Pamätala som si na chalana, s ktorým Mia vtedy chodila a štebotala o ňom zakaždým, keď sme spolu volali, no nejako som si nevybavovala meno.

Mia s úsmevom prikývla. „Chodili sme spolu asi trištvrte roka. Myslím, že to bol najúžasnejší vzťah, aký som kedy mala. Ryder je najúžasnejší chlap, akého som kedy stretla. Dobrý, obetavý, milý a milujúci, zábavný..." Mia sa zasmiala. „V tom čase sa priatelil s Maxom a ja som v duchu plánovala nejaký ohromný spôsob, ktorým by som vás dvoch dala dohromady, až by si sa vrátila. Ale... Ryder mal stále nejaké tajomstvá a hoci pôsobil otvorene, veľa vecí skrýval. Myslela som, že je to len dočasné, že sa mi otvorí. Ale potom začal mať nejaké problémy. Stále mal čosi na práci, no nikdy mi priamo nepovedal, čo, vždy sa nejako vykrútil. Vždy to skrýval za ten oslnivý úsmev. Mal problémy, ktoré očividne nezvládal, no odmietal sa o nich rozprávať.

Chcela som mu nejako pomôcť, ale nechcel mi to dovoliť. Rozišli sme sa, ja som odišla do Portlandu a dlho som ho nevidela. Potom sme sa raz stretli na obede u našich, otec ho pozval. A ja som si spomenula na to, aké to s ním bolo úžasné. Myslím, nielen vzťah, ale on ako taký.

Priznal, že mal rodinné problémy, ktoré nezvládal, ale už o tom viac nehovoril. Ostali sme priatelia a som za to veľmi rada. Občas uvažujem, aké by to bolo, keby som naňho vtedy tak netlačila, ale... na tom už nezáleží."

„Chcela by si ho naspäť?" spýtala som sa opatrne a v mysli sa mi vybavila fotografia Rydera a jeho nádherného úsmevu, ktorú som ukrývala na dne zásuvky v ateliéri.

„Nie, už asi nie," zasmiala sa Mia a odpila si z kávy. „Stále ho mám rada, no už dlho ho nemilujem. Myslím, že to medzi nami vždy bolo lepšie, keď sme boli iba priatelia."

Nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Čo si mám myslieť o Ryderovi. Zradil Maxa. Sám to povedal. Napriek tomu mi ako zradca nepripadal. Neverila som tomu, že by to urobil z podlosti – Ryder nebol podlý. No prečo potom?

Mia mala pravdu, obklopovali ho tajomstvá. Jeho a aj Maxa.

„Môj odvoz dorazil!" vyhŕkla Mia ticho, čím ma vytrhla z úvah. Pohľadom som prebehla kaviareň a zrak sa mi zasekol na Ryderovi, ktorý sa k nám blížil.

Mala som pocit, že zaváhal, keď ma zbadal. Napriek tomu sa na mňa usmial a Miu zvítal objatím.

„Zastavíme sa ešte u našich, nemám so sebou veci," prehovorila Mia k Ryderovi.

„Jasné," kývol a pohľadom zablúdil ku mne. „Zveziem ťa niekam?"

„Som autom," odvetila som ticho a prinútila som sa odtrhnúť pohľad od tých modrých očí.

Mia ma tuho objala. „Nech vám to dlho vydrží," pošepla mi do ucha a venovala mi úprimný úsmev.

„Vďaka," usmiala som sa a kútikom oka som pozrela na Rydera, ktorý nás sledoval. „Ozvi sa, keď nebudeš príliš zaneprázdnená novými úlovkami."

„Budem sa snažiť," žmurkla.

„Rada som ťa videla," povedala som Ryderovi, ale bola to iba prázdna fráza. Nebola som si istá tým, čo som cítila.

„Aj nabudúce," odvetil a nespúšťal zo mňa zrak. V očiach mal otázku: bude nejaké nabudúce?

Nepatrne som prikývla. Ryder sa pousmial a vzápätí pozrel na Miu. Tá mi venovala posledný úsmev a spolu s Ryderom opustila kaviareň.

Ryder. Možno bol skutočne zradca. Bol to tri roky mladší priateľ môjho mladšieho brata a akýsi spolupracovník môjho otca. Max ho neznášal a bol to bývalý mojej sestry. Tak prečo, dopekla, som ho nemohla dostať z mysle? A prečo ma na stotinu sekundy zaplavila radosť, keď Mia povedala, že ho už viac nemiluje?