Nebol som prekvapený, že s Lily prišiel aj Max. Ju to však zaskočilo možno viac ako Maxa – videl som jej to na očiach.

Na Renovu búrlivú reakciu som sa pre istotu pripravil. Nevedel som, prečo tomu tak je, no na Lily bol extrémne háklivý – omnoho viac ako na Miu.

„Ty si to vedel!" obvinil ma, keď za nami zabuchol dvere garáže. „Vedel si, že si s ním Lily začala a nič si mi nepovedal, kurva!" Malcolm svoju nenávisť voči Maxovi dával najavo všade, kam prišiel a zvrtla sa téma na Majstrovstvá. Ren tak o ňom veľa počul. Ak som k tomu pripočítal more zúfalých dievčat so zlomenými srdcami, ktoré po sebe Max zanechal, a jeho reputáciu, bol ideálnym prototypom postrachu všetkých otcov a starších bratov. V Renovom prípade, aj mladších bratov.

„Vedel som, ako budeš reagovať. A úprimne, očakával som, že si po týždni nespomenie ani na jej meno," bránil som sa.

Darren sa zarazil. „Ako dlho?"

„Netuším, ako dlho sú spolu. Viem o tom asi dva týždne? Tri?"

Renova tvár zbledla. „Povedala mi, že nikoho nemá," hlesol. Vzápätí mu z hrdla vyletela ostrá nadávka a surovo zaútočil na boxovací mech visiaci zo stropu.

„Ren, väčšinu času s ním bola vo West Hille, medzi ľuďmi. Niekoľkokrát som sa tam zastavil, aby som si bol istý, že je všetko v pohode. Max nevie, že Lily závodí. Nedovolil by som, aby jej ublížil. Vlastne... je k nej milý, ohľaduplný a-,"

„Ty si sa s nim spolčil alebo čo?!" zavrčal Ren.

„Nie, len hovorím, že to nechce pokaziť. Majstrovstvá sa blížia a ďalšie zlomené srdce by mu na reputácii nepridalo. Ak by si ho teda Lily zlomiť nechala," dodal som ticho.

Ren sa sucho zasmial. „Veď je to Lily. Po ocovi zdedila veľké, láskavé srdce a po mame dôverčivosť. Môj bože!" zavrčal a vložil si tvár do dlaní. „Prvý raz v živote si zúfalo želám vidieť pri našom stole tú malú fialovovlasú piraňu. Kohokoľvek radšej ako jeho!"

„Je to iba obed. Budeš to musieť prežiť. Kvôli pokoju v rodine. Kvôli Lily," snažil som sa mu dohovoriť.

Ren ma prepálil zamračeným pohľadom. „Oco ťa vymenoval za posla mieru, čo? Nuž, ani tvoje sväté slová nijako nemenia fakt, že mám chuť toho bastarda mučiť, rozštvrtiť a hodiť piraňám."

„Čo máš dnes s tými piraňami?" nadvihol som obočie.

„Mal som ich na raňajky spolu s hrncom sarkazmu," odsekol nevrlo. No, to by vysvetľovalo tú agresiu.

Keď sme vyšli z garáže, narazili sme na Renovho otca. Snažil sa tváriť vážne, no stálo ho to veľa sebaovládania. „Presne pre toto som dúfal, že prídeš," zasmial sa ticho Jonathan, keď som po chvíli vošiel do kuchyne. „Akurát som predpokladal, že Lily dorazí s Willou."

„To by bolo možno trochu jednoduchšie."

„Ryder?" oslovil ma doktor Green, keď som z chladničky vyberal fľašu piva – obľúbenú značku ako Jonathana, tak aj Maxa. „Tvoj názor?"

Pomaly som zavrel chladničku a s fľašou v ruke som sa oprel o kuchynskú linku. „Zakaždým, keď som ho požiadal o pomoc, pomohol. Mal pár svojich tajomstiev a tak nedobiedzal do tých mojich. Vedel ma vypočuť, poradiť, a hoci bol mierne zahľadený do seba, nebránilo mu to vidieť svet naokolo. Zlomil srdcia mnohým ženám, ale nie úmyselne. Max... nie je zlý. To vôbec. Ale iba dovtedy, kým sa medzi ním a jeho cieľom neobjaví prekážka."

„A v súvislosti s Lily?" nadvihol Jonathan obočie.

„Neviem," šepol som. Max bol prelietavý a iba zriedkavo tam bol skutočný záujem. Bol so ženou tak dlho, ako si vedela udržať jeho pozornosť. Keď ho prestala baviť, našiel si ďalší objekt záujmu. Nerobil to schválne, no nemohol si pomôcť. Mal to v povahe.

Lily bola iná ako jeho zvyčajné objekty. Navyše ho ľúbila, to bolo očividné. To iba posilnilo moje zlé tušenie. „Myslím, že jej skôr alebo neskôr zlomí srdce."

Max z piva, ktoré som mu priniesol, usrkával s takou obozretnosťou, akoby bolo jedovaté. Ren zatínal sánku a drvil v prstoch svoju fľašu. Neil sa na tom výborne bavil.

Klopanie na dvere Rena vytrhlo z vražedných úvah a napätie v miestnosti trochu poľavilo, keď zmizol z dohľadu.

Kútik pier sa mi nadvihol, keď do obývačky vplávala Mia. Ryšavočervené pramene vlasov jej vo vlnách splývali okolo tváre a bledozelené šaty obopínali jej štíhlu postavu so správnymi krivkami. Pozoroval som, ako objala Lily. V topánkach na nebezpečne vysokom podpätku prevyšovala Mia svoju sestru o niekoľko centimetrov.

„Ryder!" Neubránil som sa úsmevu, keď sa obrátila ku mne a vrhla sa mi okolo krku. Mia bola vernou kópiou svojej sestry, rozdiel bol len vo výške a očiach – Miine boli na rozdiel od Liliných zelenkastých tmavosivé, tak ako Renove.

Nadýchol som sa sviežej vône, ktorá ju obklopovala. „Love," usmial som sa ticho. „Voňavka, ktorú som ti dal k narodeninám."

„Tebe nič neujde, čo?" zasmiala sa. „Dúfala som, že tu budeš. Nutne si potrebujem pripomenúť, že dokonalí chlapi skutočne existujú."

„A čo sa stalo s Tomom, tvojím princom na bielom koni pre tento mesiac? Pôsobil milo," zasmial som sa.

„Aj bol milý," uznala Mia s úškrnkom. „Na mňa aj na svoju manželku."

Debata pri obede spočiatku viazla. Ren zaryto mlčal a Jonathan mlčal tiež, ale ten to mal v povahe. Zakrátko sa však na Maxa vrhli Mia a jej mama Jane. Pobavene som sledoval Maxa, ktorý pod paľbou otázok trochu znervóznel.

„Oci? Odkiaľ sa ty a Ryder poznáte?" vyhŕkla zrazu Lily. Nešlo prehliadnuť tú zvedavosť za nevinným úsmevom.

S Jonathanom sme si vymenili letmé pohľady. „Ryder sa aktívne angažuje v aktivitách mojej nadácie," povedal a venoval mi úsmev.

„Čo je to za nadáciu?" zaujímal sa Max.

„Nadácia na podporu onkologicky chorých detí. Z finančných príspevkov zriaďujeme onkologické centrum s najmodernejšími liečebnými metódami," odvetil Jonathan.

Maxa to prekvapilo. „To je naozaj... veľmi obdivuhodné," pokýval uznanlivo hlavou a po chvíli preniesol pohľad na mňa. „Ani sa mu nedivím. Ryder bol vždy... hm, ľudomil."

Vložil som si do úst kúsok mäsa v snahe zahnať podráždenosť. Stačila mu jedna pravdivá veta na to, aby ma podráždil.

Nik iný nepostrehol znechutenie v jeho hlase. Nemalo to vôbec nič spoločné s témou rozhovoru – malo to čo robiť so mnou. Pohŕdal mnou, nenávidel ma, a oprávnene. To bolo to, čo ma štvalo. Nebol som hrdý na to, čo som urobil, no nepotreboval som, aby mi to pripomínal.

Po zvyšok obeda sa rozhovor točil okolo Miinej novej práce a nejakej ďalšej známosti. Keď sme dojedli, Mia, Lily a ich mama zmizli v kuchyni. My ostatní sme sa tú ženskú chvíľku rozhodli rešpektovať. Jonathan zmizol na poschodí domu a Neil si šiel zapáliť. Ren ho nasledoval, hoci takmer nikdy nefajčil. V tejto chvíli som sa však aj ja odolával iba silou vôle.

Vylovil som z vrecka mobil a chcel som zavolať Nadyi. Sľúbil som jej, že ju dnes poobede niekam vezmem. Jonathan to odobril, takže mi ostávalo iba dúfať, že sa to nejako neskomplikuje.

Moja relatívne dobrá nálada aj chuť volať Nadyi ochabli vo chvíli, keď sa v obývačke objavil Max.

Zastal, keď ma zbadal. V očiach sa mu zablyslo a pery zvlnil do sarkastického úsmevu. „Ty si skrátka nevieš dať pohov, čo?"

Prepálil som ho pohľadom. „O čom to točíš?"

„Chceš, aby som ti veril, že si sa tu zjavil čírou náhodou v rovnaký deň ako ja?"

„Rena poznám od strednej, Jonathana vídavam päťkrát do týždňa a nie je to prvý raz, čo ma pozvali na obed," sykol som popudene. „Skôr by sme sa mohli zamyslieť nad tým, koľko mileniek si popri Lily vydržuješ."

Max skamenel a zovrel sánku. V očiach mu blčala nenávisť. „Ty skutočne máš čo hovoriť o vernosti!"

Z hrdla sa mi vydral horký smiech. „Chceš to počuť odo mňa? Fajn!" rozhodil som rukami. „Zradil som ťa. Boli sme priatelia a ja som ťa podviedol. Kvôli mne si pred dvoma rokmi nevyhral Majstrovstvá. Detailne som opísal stavbu tvojho motora jednému z tvojich protivníkov, čím si prišiel o všetky výhody. A vieš čo? Vôbec to neľutujem. Nezmenil by som to, aj keby som mohol." Spravil som krok k nemu a uškrnul som sa. „Tristotisíc dolárov. Presne toľko mi vyniesla zrada priateľa."

Na sekundu som v Maxovi očiach zazrel čosi iné než hnev. Nevedel som však rozoznať, čo to bolo. V ďalšej chvíli ma schmatol za košeľu.

„Dosť."

Zmeravel som, rovnako ako Max. Jonathanov hlas nebol nahnevaný ani zvýšený. Bol dokonale pokojný, no natoľko autoritatívny, že sa nik neodvážil neuposlúchnuť.

Zazrel som na Maxa. Pohľady sa nám stretli, no skrz jeho ľadovú masku som sa nedokázal dostať. Chvíľu na mňa hľadel, než ma pustil. „Vzal si mi omnoho viac ako jedno víťazstvo," sykol ticho. Zvrtol sa na odchod a ja som pozrel smerom k chodbe. V tej chvíli som stuhol druhý raz. Z pľúc mi unikol všetok kyslík. Stála tam Lily a prepaľovala ma pohľadom plným šoku a sklamania.