Venoval som Lily ospravedlňujúci úsmev. „Neber jeho reči vážne, prechováva k Maxovi hlbokú a neutíchajúcu nenávisť, ktorá mu občas zatieňuje mozog."

„Nezabúdaj, že hovoríš o osobe, u ktorej tráviš pomaly viac času ako doma, požičiava ti drahocenný majetok a vyžieraš jej chladničku!" zavolal Malcolm cez plece, mieriac k svojmu autu.

„Čo všetci máte proti Maxovi?" nakrčila Lily obočie a založila si ruky na hrudi.

„Uhm, nechajme túto tému radšej tak," vyvliekol som sa z odpovede so sileným úsmevom. Nechcel som rozoberať Maxa a poštvať si ju tým proti sebe. Samozrejme, že by neverila. Dúfal som, že sa všetky Maxove hriechy ani nikdy nedozvie.

•••

„Little party-,"

„Prestaň s tým!"

„Never kill nobody," spieval si Malcolm a zvýšil hlasitosť rádia. „So we gon' dance until we drop."

„Bože, už aby som mal späť svoje auto," zamručal som a krútiac hlavou som sledoval Malcolma. Sedel za volantom a pokyvoval hlavou z boka nabok, zatiaľ čo dopravnú špičku bral útokom.

„Little party never kill nobody. Right here, right now's all we got!"

„Bože!"

„Pa-ra-pa!"

Malcolm zabočil z hlavnej a krátko na to auto vplávalo rovno do jednej z garáží autodielne Darrenovho strýka.

Popudený Malcolmovou prehnane dobrou náladou som vystúpil z auta. Ren ma privítal úškrnom.

„Little party never kill no-body!"

„Pre Kristove rany!" zavrčal som a prevrátil očami, keď zrazu spievali refrén piesne od Fergie obaja.

„Ale no tak," rozosmial sa Ren a podal mi pivo, ktoré som posunul Malcolmovi. „Nebuď taký upätý. Auto bude do večera hotové. Na karosérii nie je ani škrabanec, ale chalani ešte dolaďujú brzdy."

„Ren!" vyhŕkol zrazu Malcolm. „Urobme si párty!"

„Prečo nie?" mykol ramenami Ren a odpil si z piva. „Ale u teba."

„Rose bude nadšená," podotkol som sucho.

„Little party never kill nobody... jasné, že bude párty. A prvým bodom programu bude opiť Rydera." Ren odkiaľsi vylovil ďalšie pivo a strčil mi ho do ruky. „Pi, preboha. Čo ťa nezabije, to ťa posilní."

„Budem šoférovať," protestoval som.

„To aj ja," rozosmial sa Malcolm a opäť si odpil z piva. Zamračil som sa naňho a Malcolm iba zmierlivo prevrátil očami.

„Pche, no jasné," zamručal Ren. „Nadya. Tvoje dievča je záhadnejšie ako mimozemská civilizácia. Na Aljaške vraj bolo videné UFO. Tvoju Nadyu zatiaľ nevidel nik s výnimkou Malcolma. Ale ten je kategória sama o sebe."

„Nadi nie je moje dievča," povzdychol som, ale popri domýšľavom Renovi mi to bolo málo platné.

„Fakt nie je jeho dievča," prikyvoval Malcolm. „A musíme ho opiť, je skutočne zúfalý. Doviedol mi domov O'Neilovu frajerku, do ktorej je platonicky zamilovaný."

Ustrnul som a v duchu som sa preklínal, že som Lily predsa len vzal k Malcolmovi. On netušil, že je to Renova sestra. A Ren netušil, že jeho sestra chodí s Maxom – to by vyletel z kože.

Renovo obočie vyletelo do vzduchu. Položil fľašu piva na pracovný stôl a s lačným úsmevom si pošúchal dlane. „Nuž, čujme. To, že si začala s Maxom už o nej čo-to prezrádza. Je aspoň sexi?" Chcelo sa mi smiať na tejto absurdnej situácii. Keby len tušil, že hovorí o svojej sestre...

„Je ryšavá, zrejme aj závodí, je sexi a-,"

Zdvihol som zrak a pozrel na Malcolma. „A?" vyhŕkli sme s Renom súčasne.

„Myslíte, že si Rose všíma sexappeal iných chlapov?"

Tentoraz som sa neubránil smiechu a schmatol som z pultu Malcolmove kľúče. „Choď navštíviť manželskú poradňu."

•••

„Dáš mi tvoj mobil?" spýtala sa Nadya a vrhla na mňa šteňací pohľad.

Mal som čo robiť, aby som potlačil úsmev, ktorý sa mi dral na pery. „Nemám tam žiadne nové fotky."

Posledné tri roky trávila Nadya takmer všetok čas v nemocnici. Vedel som, že je jej to ľúto. Milovala život, ľudí, svet, prírodu, nachádzala krásu aj na tých najobyčajnejších veciach. Kvôli nej som začal fotiť. Chcel som zachytiť a ukázať jej aspoň malý zlomok tých krásnych okamihov, ktoré môžem vidieť.

„Mám niečo lepšie," povedal som a sledoval som, ako sa sklamanie v jej tvári mení na zvedavosť. Vstal som a vylovil z vrecka USB kľúč. Nadya nadšene vypískla, keď sa po niekoľkých minútach na obrazovke telky zjavila prvá fotka – pohľad na Los Angeles z lietadla. „Môže byť?" uškrnul som sa a sadol som si vedľa nej.

„Ďakujem!" vyhŕkla nadšene a oprela sa lícom o moje rameno.

Nadya z toho bola unesená a robiť jej radosť pre mňa znamenalo veľmi veľa. Fotiek bolo pár tisíc a neboli to iba fotky z Los Angeles.

„To šoféruješ ty alebo Malcolm?"

Lenivo som odtiahol viečka od seba a zamračil som sa na obrazovku. Nebola to fotka, ale video. Malcolmov čierny Mercedes sa preháňal po závodnej dráhe na jeho pozemku. To som tam nedával. „Musel to natáčať Malcolm, ale..." Nespoznával som v tom vlastný štýl. Video skončilo, no pri pohľade na nasledujúcu fotografiu mi došlo, kto to závodil. Narovnal som sa, prebralo ma to z driemot. Užasnuto som hľadel na fotku Lily a mňa. Obaja sme sa na niečom smiali. Ďalšia fotka bola spravená tesne po tom, čo si z hlavy zložila prilbu – žmúrila do svetla a prstami prečesávala ohnivé kučery. Očarenie z jej osoby však postupne prechádzalo do reality. Musel to fotiť Malcolm – a aj to tam dať. „Ten-," precedil som cez zaťaté zuby a udusil štipľavú nadávku, ktorá sa mi dostala na jazyk.

„Kto je to?" vypískla Nadya zvedavo a jej oči sa stretli s mojimi. Pootvoril som ústa, no nevedel som, čo mám povedať. „To... no, to je..."

„To je moja staršia dcéra, Lily," ozvalo sa odo dverí prekvapene a ja som zmeravel. „Povieš nám k tomu niečo, Ryder?" Doktor Green mal ruky založené na hrudi a s nadvihnutým obočím na mňa hľadel. Medzitým skočila na obrazovke ďalšia snímka – tentoraz to bola staršia fotka Lily, ktorú som urobil, keď som ju stretol vtedy pri jazere. Fotka zachytávala jej krásny úsmev, privreté oči a vlasy horiace v lúčoch zapadajúceho slnka. Opierala sa o kapotu môjho auta a jej pokožka sa kúpala v lúčoch slnka.

„Je krásna!" vyhŕkla Nadya obdivne a diaľkovým ovládaním zastavila premietanie na tejto fotke.

Doktor Green odtrhol pohľad odo mňa a pozrel na obrazovku. „To máš teda pravdu," zamrmlal súhlasne. „Miluje fotenie, ale paradoxne nenávidí, keď niekto fotí ju. Takže sa radšej nebudem pýtať, ako sa ti tú fotku podarilo urobiť. Ale chcem kópiu," dodal a znovu spýtavo pozrel na mňa.

„Sme... no... kamaráti," vykoktal som nesúvislo.

„Nejako si sa o tom nikdy nezmienil," podotkol doktor a nespúšťal zo mňa zrak.

„Osobne sa poznáme pomerne krátko."

Doktor Green chvíľu mlčal a potom sa zasmial. „V poriadku. Len ma to prekvapilo. Pokiaľ pred mojím bratom nezmieniš, že si ju nechal jazdiť, nemienim sa do toho miešať," dodal s pobaveným úsmevom. „Hlavne, nech jazdí opatrne."

Kým som stihol namietnuť, že sme skutočne iba priatelia, doktor bol preč.

„Páči sa ti!" vypískla Nadya nadšene a pery sa jej roztiahli do úsmevu. „Si do nej zamilovaný!"

„Tichšie!" zamračil som sa a vrhol som pohľad na privreté dvere. „Nie, nie som do nej zamilovaný, Nadi."

„Ale áno, si," protestovala a široko sa usmievala. „Aká je? Odkiaľ ju poznáš? Už si ju vzal na rande? Zoznámiš ma s ňou?"

„Hej, hej, pomaly," zasmial som sa. „Nechodím s ňou, nemali sme rande a ani žiadne mať nebudeme. Ona už s niekým chodí."

„Určite si lepší ako on," vyhlásila Nadya rezolútne a so svojím tenkým hlasom vyzerala naozaj roztomilo.

Neubránil som sa úsmevu. „Chodí s Maxom, Nadi."

Nadya sa zarazila a na pár sekúnd stratila slová. Vedela, že vzťahy medzi mnou a mojím niekdajším dobrým priateľom sú napäté, ale nevedela ako veľmi. Poznala Maxa, sebavedomého a charizmatického pretekára, ktorý počaril každej žene. Niekoľkokrát sa s ním aj stretla, ale to bolo dávno. V dobe, keď Nadya bývala so mnou a jej leukémia ešte nebola natoľko vážna, aby to bolo očividné. Mala Maxa veľmi rada a istú dobu rozprávala, že ho miluje.

To bol jeden z dôvodov, prečo som Maxa nemohol neznášať, ani keby som veľmi chcel. Nadya o ňom rozprávala s nadšením a obdivom a ja som jej tú predstavu nechcel brať. Túžila po tom, aby som vyhral Majstrovstvá, no zároveň ju zakaždým nadchla aj Maxova výhra. Nemohol som jej to mať za zlé – Max bol dlhý čas vzorom aj pre mňa.

„Max sa s ňou rozíde," prehovorila po chvíli. „Vždy sa s každou rozíde. Keby ťa poznala skôr ako Maxa, vybrala by si teba."

Ani Maxa nepozná, dralo sa mi na jazyk, no nepovedal som to „To nemôžeš vedieť."

„Ale môžem," usmiala sa sladko. „Viem, že každá žena, ktorú by si ľúbil, by s tebou bola šťastná. Tak ako ja."

Objal som Nadyu prudšie, ako som plánoval. Tvrdo som si zahryzol do pery v snahe potlačiť emócie, ktoré sa drali na povrch. Zhlboka som sa nadýchol a vtisol som Nadyi bozk do vlasov. „Lily je očarujúca, milá, sladká, vtipná, spontánna, inteligentná a neuveriteľne nádherná, ale nikdy by nedala prednosť mne pred Maxom O'Neilom."

„Nehovor nikdy," zašepkala Nadya s tvárou zaborenou do môjho trička. Hoci som jej nevidel do tváre, vedel som, že sa usmieva.

Nuž, celý víkend som zvádzala urputný boj s dokončením tejto kapitoly. Hoci som sem pôvodne chcela dať ešte jednu scénu, som spokojná. Dúfam, že aj vy :D 

#A