Tiež máš rande? Niečo také... Odtrhla som zrak od kytice kvetov, ktoré držal v ruke chlap sediaci na stoličke vedľa mňa. Nechápala som, prečo ma nikdy nenapadlo, že Ryder niekoho má. Bol krásny, milý, vtipný a mal ten najodzbrojujúcejší úsmev, aký som kedy videla. Samozrejme, že niekoho má.

„Tu to je." Zdvihla som pohľad a usmiala som sa na Maxima, ktorý mi podával plastový pohár s kávou.

„Ďakujem," povedala som a pozorovala som, ako si Max prisadol na druhé voľné miesto vedľa mňa a stisol mi dlaň. Jeho dlane boli oproti mojim priam horúce.

„Si nervózna?" spýtal sa a zelené oči si ma skúmavo premeriavali.

„Trochu," priznala som a placho som sa usmiala. „Nie som veľkým fanúšikom výšok."

„Nemysli na výšku. Zameraj sa na niečo iné."

„Na čo?"

„Na mňa." Max mi venoval oslnivý úsmev.

„Neviem či to zaberie," odvetila som s hraným skepticizmom v hlase.

„A čo toto?" Max sa naklonil ku mne a pritisol si pery k mojim. Jeho bozk bol hladný a horúci, jazykom dobýjal moje ústa a ruky mu skĺzli na môj zadok, neberúc ohľad na to, že sme boli v letiskovej hale s množstvom ďalších ľudí, ktorí nás pohoršene pozorovali. Zrazu bozk ukončil a venoval mi pohľad plný zadosťučinenia. „A čo toto? To už zaberie?"

Omámene som prikývla. V tej chvíli som sa na viac nezmohla.

•••

„Asi som sa zamilovala do toho výhľadu," povzdychla som, sledujúc osvetlené mesto a temný oceán v diaľke z balkóna nášho apartmánu. „A do tohto vína," dodala som so smiechom a odpila som si z pohára. S úsmevom som odtrhla zrak od výhľadu a pozrela na Maxa vedľa mňa. Na perách sa mu usadil nepatrný úsmev a temne zelenkasté oči ma hypnotizovali pohľadom. A do tvojich očí.

„Si nervózny zo závodu?" spýtala som a sledovala som, ako Max v prstoch krúti vínový pohár.

„Trochu," priznal po chvíli. „Dva z piatich závodov mám vyhrané. Ak vyhrám aj tento, titul Majster mám na dosah ruky."

„Vyhráš to," povedala som s istotou a usmiala som sa. „Videla som takmer každý tvoj závod, Max. Si v tom úžasný. Si najlepší závodník, akého som kedy stretla."

„V tom prípade si ich asi nestretla veľa," zasmial sa Max ticho. „Sú aj lepší ako ja."

„Pre mňa si najlepší ty." Slová mi vyšli z úst skôr, než som ich stihla zastaviť.

Telom mi prebehlo chvenie, keď mi Max prešiel končekmi prstov po líci. Hypnotizujúc ma pohľadom podišiel bližšie. Bol očarujúci. Husté tmavé vlasy mal po sprche vlhké a zvlnené. S perami v rovnej línii, hustým obočím, rovným nosom a výraznou sánkou pripomínal aristokrata z minulého storočia.

Jeho pery sa zrazu ocitli na mojich. Venoval mi jeden zo svojich dravých, vášnivých bozkov. Jednou rukou skĺzol na moje kríže a privinul si ma bližšie. Tú druhú mi zaboril do vlasov a zaklonil mi hlavu, aby mal lepší prístup k mojim ústam.

Pevne som mu zvierala biceps a keď som mu vzdychla do úst, pousmial sa. Odtiahol ma od zábradlia a prsty mu skĺzli k môjmu stehnu. Zdvihol ma a ja som si ovinula nohy okolo jeho štíhleho drieku. Z úst mi vyšiel ston, keď ma hravo pohrýzol a oprel o stenu. Omráčená znalosťou jeho pier som ho ťahala za vlhké kučery, kým bozkami zasypával môj krk a dekolt.

Keď rukou vkĺzol pod moje tričko, na pár sekúnd som sa spamätala a zadržala som ho. Jeho rozvášnené zelené oči ma nedočkavo hltali a bolo veľmi ľahké sa v nich utopiť. „Náš vzťah... je to iba hra, Max," pripomenula som mu, lapajúc dych.

Max sa lenivo pousmial a v očiach sa mu divoko zablyslo. Pomaly sklonil pery k môjmu krku a ja som nahlas zavzdychala, keď prešiel po línii mojej kľúčnej kosti jazykom. Slasťou som privrela oči a ani studená stena za mnou nedokázala zahnať horúčavu, ktorú vo mne jeho dotyky vyvolávali. „Max," zastonala som, keď vzal do pier môj ušný lalôčik.

Vydýchol a jeho šteklivý dych na citlivej pokožke spôsobil, že som sa zachvela. „Ale ty nechceš, aby to bola iba hra."

•••

„Ako môžeš mať po prehýrenej noci stále toľko energie?" sťažovala som sa, visiac pohľadom na polonahom Maximovi.

Max vyčaril oslnivý úsmev a prevliekol si cez hlavu tričko, čím zmaril môj výhľad na dozlatista opálené vypracované brušné svalstvo tohto nádherného chlapa. „Všetka tá energia z teba vošla do mňa. Priam cítim, ako dnes vyhrám."

So smiechom som nad ním pokrútila hlavou. Pozorovala som, ako sa v garáži navlieka do pretekárskej kombinézy bielomodrej farby. Vzápätí zo stoličky chmatol prilbu a venoval mi oslnivý úsmev. „Dnes vyhrám."

„Nevyhráš, ak nestihneš štart," schladil ho Sai, ktorý práve vošiel do šatne. „Pohni kostrou, Casanova, štart je o štyri minúty."

Okolo auta behalo množstvo ľudí z Maxovho tímu, prebiehali posledné úpravy a kontroly. „Tri minúty!" zahlásil ktosi.

Max si chcel na hlavu nasadiť prilbu, no zadržala som ho. Pootvoril pery, no kým stihol prehovoriť, pobozkala som ho. „Dnes vyhráš."