„Pôjdem s ním do Kalifornie!"

Willa sa zasekla pri robení kávy a vytreštila na mňa oči. „S Maxom? Čo, ako, prečo, kedy?!" Zavolala na svoju kolegyňu a vzápätí ma schmatla za ruku a vtiahla do miestnosti pre zamestnancov. „Tak?"

„Včera ma vzal na večeru, chcel ma prekvapiť. Od dnes do soboty bude v Portlande kvôli nejakým jednaniam so sponzormi a tímom. Na budúci týždeň vo štvrtok je druhý zo štyroch závodov Majstrovstiev a je to v L.A. A on chce, aby som šla s ním!" dodala som a pery sa mi roztiahli do úsmevu.

Willa sa tiež uškŕňala. „To je skvelé, ale ako ťa poznám, nejako by si sa tam dostala aj bez toho, aby ťa pozval."

„To je detail!" mávla som rukou. „Bude to iné. Zákulisie, Max..." Rozosmiala som sa, stále som tomu nedokázala uveriť. Pozval ma. Podľa mojich informácií si Max nikdy predtým nikoho na závody nepozval.

Willin skúmavý pohľad ma vytrhol z myšlienok. „Čo je?" nadvihla som obočie.

Pomaly pokrútila hlavou. „Ja len... akosi zabúdame na to, že to nie je skutočné. Berie ťa tam ako svoju frajerku – a tú si zohnal iba kvôli reputácii." Prekvapene som zažmurkala a naprázdno prehltla. Uprela som zrak na Willin strieborný náramok a snažila som sa nedať najavo, ako sa ma jej slová dotkli. Najmä preto, lebo mala pravdu.

Max mohol mať naozaj ktorúkoľvek. Bol stvorený na zvádzanie a všetky ženy mu vždy podľahli. Pri žiadnej sa nezdržal, až na zopár niekoľkotýždňových známostí. Koľko z nich to iba predstieralo?

Willa ma pevne objala, no nemala som silu jej to opätovať. „Ani netušíš, ako veľmi si prajem, aby si našla niekoho, kto na teba bude dobrý a s kým budeš šťastná. Ale si moja kamoška a je mojou nepísanou povinnosťou dávať pozor na každého bastarda, ktorý by ti mohol ublížiť."

Napriek prudkému poklesu nálady sa mi z hrdla vydral smiech. „Vieš, že znieš ako môj brat?"

„Och, božechráň!" vyhŕkla zdesene a pustila ma, aby sa mohla prežehnať.

•••

Vyklopkávajúc prstami o volant akúsi otrasne chytľavú melódiu som striedavo sledoval fotografiu a vchod letiskovej haly. Presnejšie, zízal som na fotografiu a za čas som pohľadom strelil ku vchodu, aby sa nepovedalo.

Bola to tá fotka mňa a Lily z oslavy u Hamiltonovcov. Nedokázal som sa jej zbaviť, neustále som ju nosil so sebou. Posledné dni som na ňu myslel častejšie, než bolo normálne. Od toho utorkového poobedia som o nej nepočul. Niekoľkokrát som sa zastavil vo West Hille, no nebolo tam po nej ani stopy, a ani po Maxovi.

Prekvapenie som sa strhol, keď sa dvere auta otvorili. „Ďalej to už ani zaparkovať nešlo, čo?" zavrčal Malcolm tlmene a pohľadom ukázal na dva obrovské kufre, ktoré vliekol.

„Tiež ťa rád vidím, Mal," uchechtol som sa a vystúpil som. „Rose," usmial som sa na jeho manželku a objal som ju. „Aký bol Madrid?"

„Slnečný a nádherný," odvetila modrooká mulatka a usmiala sa na Malcolma. Ten sa v momente začal topiť ako maslo na rozpálenej panvici. Iba som nad ním prevrátil očami a chopil som sa jedného z kufrov. Podľa váhy a veľkosti patril nepochybne Rose.

„Ach, princezná, tak si mi chýbala," prihovoril sa Malcolm svojmu mercedesu, keď konečne sadol za volant. Rose sediaca na zadnom sedadle iba prevrátila očami.

Malcolm a Rose vlastnili neveľkú vilu pár kilometrov za Seattlom s veľkým pozemkom. Malcolm si na ňom nechal vybudovať kvalitnú závodnú dráhu a pristaval aj garáž. Bola jeho svätyňou, útočiskom, a tiež núdzovým krytom pre prípad, že by sa jeho manželstvo ocitlo v kríze.

Kým Rose sa šla zvítať so Shakeom, my sme zamierili rovno do garáže. „Domov, sladký domov," povzdychol Mal s úsmevom a prstami prešiel po kapote svojho závodného auta. V jeho garáži rozhodne nebola o autá núdza. Dohromady tu bolo šesť kvalitných mašín, plus striebristý závodný stroj, ručne vybrúsený diamant v jeho zbierke. Malcolmova šťastná sedmička.

Nasledoval som Malcolma do druhej miestnosti. V jeho domácej dielni bolo zaparkované moje auto.

Zamieril k stolu, kde boli rozložené súčiastky, ktoré som kúpil od Rena. „Mali by sme sa dať do práce. Závod v L.A. je vo štvrtok. Máme štyri dni. Ale ešte predtým... kto je to dievča z fotky?"

Ustrnul som. „Akej fotky?"

„Tej, na ktorú si zízal v aute namiesto toho, aby si mi pomohol. Videl som ju."

„Neviem, o čom hovoríš."

Malcolm znechutene tľoskol jazykom a založil si ruky na hrudi. „Myslel som, že cez fázu predstierania a zatajovania sme sa už dostali."

„Si horší ako ženská, White," zavrčal som a chcel som zo stola vziať ovládanie od zdvíhacej plošiny, na ktorej auto stálo, no Malcolm ma predbehol. Neveriacky som sledoval, ako ho schoval za chrbát a uskočil z môjho dosahu.

„Takže," uškrnul sa. „Tvoje dievča to nie je – to by si mi už povedal." Malcolm prižmúril oči. „Ak ale je a ty si mi o tom nepovedal-,"

„Nie je," prevrátil som očami.

„A-há! Keď už si si zrazu spomenul na tú fotku, povedz mi, kto to je," trval na svojom Mal.

Prepálil som ho zamračeným pohľadom. Uškŕňal sa a nespúšťal zo mňa pohľad. „Ty dobre vieš, že to z teba dostanem, Keller. Už ťa nejakú tú chvíľu poznám a sledujem vzostupy a pády tvojich vzťahov. Uhm, prevažne tie pády. Alebo – nie! Mám lepší nápad. Možno sa o tom záhadnom dievčati zmienim pred Nadyou a ona-,"

„Fajn!" zavrčal som neochotne. Nadyi som nedokázal povedať nie. Ak by sa o Lily dozvedela, nedala by mi pokoj, pokiaľ by zo mňa nevytiahla úplne všetko, do posledného detailu.

„Je to... kamarátka," prehovoril som po významnej odmlke.

„Kamarátka?" zopakoval Malcolm pochybovačne a s nadvihnutým obočím ku mne natiahol ruku. Neochotne som vytiahol fotografiu a ukázal mi ju. „Nevyzerá ako iba kamarátka. Kto je to? Zdá sa mi povedomá."

„Volá sa Lily," povzdychol som.

Niečo ma na nej zaujalo vo chvíli, keď som ju prvý raz uvidel. Bolo pred niekoľkými rokmi v autodielni jej strýka. Neil i Darren o nej často rozprávali. Vedel som, že zbožňuje závodenie, a vedel som aj o jej autonehode. Od strednej som bol najlepší kamoš jej brata a poznal som jej rodinu. Prakticky som bol u nich doma častejšie ako ona sama.

Ale nemal som v pláne jej to hovoriť. Už tak som bol v jej očiach ten, ktorého Max nemôže vystáť. Nepotreboval som byť ešte aj najlepší kamoš jej mladšieho brata.

„Čo mi uniká?" zamračil sa Mal a nespúšťal zo mňa zrak.

Nie, Malcolm v tomto rozhodne nebude nápomocný. „Chodí s Maxom."

Malcolm sa zarazil a chvíľu ma pozoroval, než vyprskol do smiechu. „S Maxom? Ty chceš prebrať ženskú Maxovi? Tak to aby som si nachystal popcorn. Toto si nemôžem nechať ujsť."

„Nepovedal som, že mu ju chcem prebrať," zamračil som sa.

„Ale chceš ju."

„To si si domyslel," zavrčal som. „Nikomu nikoho preberať nebudem."

„Ryder," zaskučal Malcolm a schoval si tvár do dlaní. „Ale ten idiot by si to zaslúžil. Vieš, koľko báb odkopol on? Ak by odkopla baba jeho kvôli niekomu inému, iba by to vyrovnalo karmu."

„Odkedy je z teba hinduista?" nadvihol som obočie.

„Ryder, aspoň na chvíľu zastav prúd tých inteligentných sračiek. Preberieš mu ju. Bodka. Howgh!"

„Mal-,"

„Zaslúži si oveľa horšie veci!" zamračil sa Malcolm.

„Max nie je zlý človek," povzdychol som a oprel som sa o kapotu auta. Nebol. Len...

„Možno nie je zlý človek, ale za víťazstvom by šiel aj cez mŕtvoly," zamračil sa Mal. „Zničí všetko čo sa mu postaví do cesty. Všetko, na čom mu záleží, je vyhrať tie zasrané Majstrovstvá."

Zhlboka som sa nadýchol a pred očami sa mi zjavil Lilin úsmev. „Ona... je iná. Nie je to Maxov typ. Nie je vyzývavá ani povoľná, neholduje alkoholu a nie je bruneta. Je dobrá. Ten typ, o ktorý Max nikdy ani nezakopol."

„Tak potom?" nadvihol Malcolm obočie. „Azda si nemyslíš, že sa len tak zrazu zamiloval?"

„Nemyslím. Ale ona je zamilovaná doňho. Nevidí jeho chyby a Max je dobrý herec, takže až ich objaví, bude neskoro."

„Nechápem," zamračil sa Malcolm.

„Hovorí ti niečo meno Monika?" spýtal som sa.

„Nejaká Maxova bývalá?"

„Hej. Max sa drží hesla Carpe diem, čo odrádzalo sponzorov. Sai mu zatrhol úplne všetko – alkohol, drogy, kluby, prúsery – a našiel mu dievča. Zaplatili jej za to, aby hrala jeho priateľku, vážnejšiu známosť. Chodili spolu asi tri mesiace, potom sa rozišli bez nejakých škandálov.

Tak to vyzeralo navonok. V skutočnosti si ju Max namotal, mal z nej hračku na odreagovanie. Uverila tomu, že ju miluje a keď ju odkopol, zničilo ju to. Mala prachy a Sai mal zmluvu. Ak by čo i len cekla o tom, že to bolo umelé, prišla by aj o posledný cent."

Malcolm vyzeral byť prekvapený. „Myslíš, že prišli s niečím podobným?"

Pomaly som potriasol hlavou. „Pochybujem o tom, že by Lily s niečím takým súhlasila. Skôr myslím, že využíva to, že preňho má Lily slabosť. Ale to sú iba dohady."

Mal sa mračil. „Ale ak nie sú? Povedal si kamarátka. Odhovor ju od neho."

„Skúšal som to," bránil som sa a bezradne som rozhodil rukami. „Prešla do útoku. Nenechá sa presvedčiť o tom, že Max nie je ten, za koho ho má."

„A ty nenecháš jeho, aby ublížil niekomu, na kom ti čo i len trochu záleží," zamrmlal Malcolm do ticha. „Si až príliš obetavý."

„Budem sa držať na úrovni kamaráta a budem na ňu dohliadať. Nebudem riskovať, že to bude horšie ako jedno zlomené srdce. Nedovolím, aby jej ublížil."

Malcolm ma chvíľu pozoroval a potom sa rozosmial. „Ja viem, že by som sa nemal smiať, ale... vieš, že to znelo ako úryvok z nejakého béčkového románu pre tínedžerky?"

„Ty čítaš béčkové romány pre tínedžerky?" nadvihol som obočie.

„Buď dobrý a skonči s tým sarkazmom, kamoš. Nepristane to k tvojmu oslnivému a dobráckemu úsmevu."

Neveriacky som potriasol hlavou a založil som si ruky na hrudi. „Kladiem si otázku, prečo sme vlastne priatelia?"

„Som jedinečný a úžasný, samozrejme. Viem ťa pochopiť a som empatický. Som bohatý. Mám vlastnú závodnú dráhu a garáž plnú áut. A mohol by som mať vše-,"

„Máš krásnu a milujúcu manželku, ktorá pečie tie najúžasnejšie muffiny na svete a zvláda žiť s volom tvojho kalibru," prerušil som ho rázne a obdaril som prichádzajúcu Rose širokým úsmevom. „A hlavným pilierom nášho priateľstva je, samozrejme, tvoja skromnosť."