Usmiala som sa a vdýchla som známu vôňu gumy a oleja. Na tomto mieste som v podstate vyrastala. Otec bol síce lekár, no rodinnú vášeň spojenú s autami nemohol popierať.

Zapla som Hi-Fi vežu a pridala hlasitosť. Z reproduktorov rozmiestnených po celej predajni sa vyvalila rocková muzika.

Mala som v pláne zapracovať na grafických návrhoch loga istej reštaurácie, no nevedela som sa sústrediť. Moje myšlienky lietali najrôznejšími smermi, no najčastejšie k Maximovi. Z veľkej časti za to mohla Willa, ktorá do mňa celé ráno hustila, aby som ju s Maxom konečne zoznámila tak, ako sa patrí. Nepochybovala som o tom, že to bol prvý krok v jej pláne Ako dostať O'Neila na rodinný obed Greenovcov.

Možno... skutočne iba možno by som ho... nie!

S povzdychom som si zaborila tvár do dlaní a vnímala hlas Chrisa Martina. „Willa, ja ťa raz zabijem," zamrmlala som.

Prudko som sa strhla a z pier mi ušiel prekvapený výkrik, keď som na stehne pocítila čosi vlhké. Vyskočila som zo stoličky a šokovane som hľadela na neveľkého čierneho psa s vyplazeným jazykom, ktorý zo mňa vrtiac chvostom nespúšťal zrak. „Čo, dopekla...?!" vyhŕkla som, no zasekla som sa uprostred vety, keď som zazrela Rydera.

•••

Skupina Coldplay vyhrávala takou hlasitosťou, že bolo viac než pravdepodobné, že moje klopanie na nepočula. Skrútil som kľučku a zistil, že bolo otvorené. Na sekundu mi hlavou prebehlo, čo všetko by sa mohlo stať, keby takto dnu vošiel niekto iný a zamračil som sa. Tá chvíľka stačila na to, aby čierna huňatá guľa s dlhými labami prekĺzla pootvorenými dverami dovnútra.

Lily sedela za pultom, chrbtom ku mne, a bola zahĺbená do notebooku. Ryšavé kučery mala voľne zopnuté gumičkou a pokyvkávala hlavou do rytmu hudby. Pery sa mi pri pohľade na ňu mimovoľne zvlnili do úsmevu a vošiel som dnu.

Úsmev mi zamrzol na perách, keď som aj skrz hudbu zachytil jej výkrik. V ďalšej sekunde vyskočila zo stoličky. Prekliate psisko. Ostro som hvizdol a pes sa zarazil. Ráznymi krokmi som zamieril ku zdroju hudby a stíšil hlasitosť. „Shake, ku mne," okríkol som psa a ten bezstarostne doskackal ku mne.

Zdvihol som zrak. Lily ma prekvapene a trochu nechápavo pozorovala. „Prepáč, nechcel som, aby ťa vydesil," vyhŕkol som a ospravedlňujúco som sa usmial. „Je to ešte šteňa," dodal som a postrapatil som mladého nemeckého ovčiaka po hlave.

„Ja... nepočula som ťa prichádzať," vyhŕkla Lily a do líc jej stúpla červeň. Zrak jej padol na Shakea. „Teda vás." Hrýzla si peru a bolo mi jasné, že sa snaží vysvetliť si moju prítomnosť. „Takže... to kvôli tebe tu trčím celé poobedie?" spýtala sa s ľahkým úsmevom.

„Vlastne kvôli Renovi. A tomuto," dodal som a zdvihol som ruku s obálkou, v ktorej sa nachádzali dva litre za moju objednávku. „Je tam presne dvetisíc dolárov, pokojne si to prepočítaj," usmial som sa a zamieril som popri nej do zadnej časti dielne. V každej z troch garáží bolo nejaké vozidlo v istom štádiu rozkladu. V štvrtej sa nachádzalo Renovo auto, Nissan Skyline GT-R. V rohu garáže som našiel aj veci, ktoré mi Darren zohnal – nový volant, niekoľko súčiastok do novej verzie motora, na ktorom som chcel tento týždeň ešte popracovať, a dve dusíkové bomby. Opatrne som bomby zdvihol a keď som sa obrátil, zistil som, že Lily ma pozoruje od dverí. Keď sa naše pohľady stretli, uhla pohľadom a zamierila ku mne. Vzala tašku so zbytkom vecí a nasledovala ma až k autu zaparkovanému pred dielňou.

Uchechtol som sa, keď sme znovu vošli dnu a ja som na pulte zbadal počítačku bankoviek.

„Dôveruj, ale preveruj," reagovala Lily s váhavým úsmevom. Sledoval som, ako z obálky vytiahla peniaze a vložila ich do prístroja. Celý čas si hrýzla peru a krstami klopkala po pulte, kým čakala na výsledok.

Zmätene som ju pozoroval. Nepoznal som ju dlho, ale vedel som, že je nervózna. Cíti sa v mojej blízkosti nepríjemne? Tá myšlienka pekne zakolísala mojím svedomím a zvraštil som obočie. Prečo? Urobil som niečo? Alebo jej niečo povedal Max, aby sa odo mňa držala ďalej?

„Čo je?" prehovorila zrazu Lily, čím ma vytrhla z úvah.

Prekvapene som zažmurkal a čelil jej sivozeleným zvedavým očiam. „Ja len... znervózňuje ťa moja prítomnosť?" vyhŕkol som a hryzúc si vnútornú stranu líca som bedlivo čakal na odpoveď.

Uhla pohľadom a belostná pokožka jej líc znova zružovela. To čakanie ma ubíjalo. Po chvíli ku mne zdvihla pohľad a váhavo ma pozorovala. „Ryder... ja, ehm, chcem sa ti ospravedlniť za to, ako som sa k tebe správala a netuším, ako to povedať," vyhŕkla a rozpačito sa zasmiala. „Mal si pravdu. Ja... nepoznám ťa a aj tak som sa k tebe správala hnusne len preto, lebo Max ťa nemá rád."

Prekvapene som zažmurkal. To... to som neočakával. Bol som v šoku – a zároveň úprimne potešený. „Ja som sa nemal miešať do teba a... Maxa." So všetkých síl som sa snažil, aby to vyznelo normálne. Aby nepostrehla, čo si skutočne myslím o nej a Maxovi. Bol som si istý hneď niekoľkými vecami – Max to nemyslí s Lily vážne a ublíži jej. Nezaslúžila si zlomené srdce. Nie kvôli nemu. „Takže... začneme odznova? Akoby medzi mnou a Maxom nebola žiadna spojitosť."

„Dobre," súhlasila a venovala mi úsmev, ktorý sa dotkol aj jej očí. „Som Lily," natiahla ku mne dlaň.

„Ryder," usmial som sa a stisol som jej dlaň.

Lily prekvapene zažmurkala. „Ryder?" zopakovala a ja som sa ticho zasmial, keď moje meno vyslovila správne.

„Skratka od nemeckého Fryderyk," vysvetlil som. „Keď som mal šestnásť, presťahovali sme sa do Štátov. Moje meno všetci čítali ako Rajdr a keď som to povedal správne, zvyčajne sa mýlili v hláskovaní. Vykašľal som sa na to neustále opravovanie výslovnosti."

Lily pootvorila pery, no to, čo sa chystala povedať zaniklo v rachote kovu. „Shakespeare!" zavolal som psa a obaja sme zamierili tam, odkiaľ zvuk vychádzal.

Shakea sme našli v prvej garáži. Váhavo vrtel chvostom a hľadel na nás veľkými hnedými očami. Všade okolo neho boli rozsypané desiatky rôznych skrutiek.

Ťažko som povzdychol a prstami som si vošiel do vlasov. „Božemôj, neviem sa dočkať, kedy konečne pôjdeš späť k Malcolmovi!" zamračil som sa na tú potvoru, ktorá nás naoko nevinne pozorovala. Tie psie oči zabrali, no nie na mňa.

„Ale no tak, veď je to len pár skrutiek," poznamenala Lily a sklonila sa. Shake k nej vrtiac chvostom pricupital a nechal sa hladkať. „Neublížil si si, maličký?" prihovárala sa mu nežne.

Zamračene som ten výjav pozoroval. To diablovo stvorenie si žiadnu ľútosť nezaslúžilo. Za dva dni mi stihol rozhrýzť topánky, papuče, koberec, natrhnúť vankúš a ohlodať nohu kuchynského stola. Nechcel som si predstavovať, čo by to psisko vyviedlo s interiérom auta, ak by som ho tam nechal zavretého.

„Skutočne sa volá Shakespeare?" zasmiala sa Lily.

„Uhm," potvrdil som a prevrátil očami. „Môj kamoš Malcolm ho pred niekoľkými mesiacmi našiel na svojom prahu s tým mizerným menom na obojku. Mal sotva mesiac a tak si ho s priateľkou nechali. A kým si oni teraz užívajú dva týždne v Madride, psisko prischlo mne."

Lily mi venovala zamračený pohľad. „Čo môže jedno šteňa spôsobiť?"

„Ver mi, nechceš to zisťovať," vydýchol som sťažka.

Počkal som, kým Lily všetko pozamykala. Shakea som pripol na vodidlo a tak mi ponuro sedel pri nohách. Nepochyboval som, že skôr či neskôr mi to nepekne odplatí. „Odveziem ťa niekam?" navrhol som Lily.

„Nie, vďaka, mám to odtiaľ iba kúsok," usmiala sa na mňa. „Tak... uvidíme sa zajtra."

„V najbližšej dobe ma vo West Hille nenájdeš," odvetil som. „Dávam prednosť vlastnému okruhu, tam chodím iba občas."

„Tak... inokedy," odvetila. Mihlo sa jej v očiach sklamanie alebo si to iba nahováram?

Sklonila sa ku Shakeovi a vtisla mu pusu na temeno čiernej hlavy. On jej to oplatil oblízaním líca, čo ju prinútilo zasmiať sa. „Dúfam, že aj teba ešte uvidím."

Lily sa na mňa naposledy usmiala a postrapatila psa po hlave. Vtedy som si čosi uvedomil.

Obrátila sa a vykročila po chodníku. Ja som spolu so Shakeom nastúpil do auta a pozoroval ju. Povedať jej to alebo nie? Bila sa vo mne čestnosť so škodoradosťou. Pozrel som na Shakea. „Čo myslíš?" Pes ma pozoroval s vyplazeným jazykom a zaujato na mňa hľadel. „No, to mi veľmi nepomohlo."

Naštartoval som a auto sa odlepilo od obrubníka. Stiahol som okienko a dobehol ju. Malcolm ma zabije, ak sa dozvie, že som takúto príležitosť premrhal. Neznášal Maxa ešte viac ako ja. „Lily," oslovil som ju a ona sa ku mne obrátila so spýtavým pohľadom v očiach. „predtým, než sa stretneš s Maxom, doporučoval by som dôkladnú sprchu a iné oblečenie. Má alergiu na psy."