„Ale no tak!" zatiahla Willa. „Anonymný tip pre novinárov. Čo je vážnejším znakom vzťahu ako predstaviť ho rodičom?!"

„Stíš sa!" štekla som a pohľadom som preskúmala okolie, no nik nás nepozoroval ani nebol dostatočne blízko na to, aby náš rozhovor počúval. Sedeli sme v rohu kaviarne, kde Willa pracovala. Šichta jej začínala o polhodinu. „Nemám v pláne Maxa priviesť k nám domov, jasné? To by bola hrôza."

Willa odhodila časopis, ktorý práve prelistovala na kôpku a siahla po ďalšom. Cestou sem som kúpila vydanie takmer každého magazínu, do ktorého sa fotografie mohli dostať. Zatiaľ sme narazili na niekoľko článkov, jednu fotografiu mňa Maxa, no nič, kde by ma niekto spájal s Ryderom. „Nechápem ťa, Lily. Tvoja mamka je milá, vtipná, úplne v pohode. Tvoj otec nevraždí pohľadom každého chlapca, ktorý okolo teba prejde-,"

„To zaňho robí Darren."

„Tvoja mladšia sestra je tiež úplne v pohode, len občas prehnane optimistická a Darren... až na to, že je to idiot... okej, Darrena vynechajme. Nič dobré ma v spojitosti s ním nenapadá." Nadvihla som obočie a Willa sa zamračila. „No dobre... dobrý brat, dobrý automechanik, dobrý vo vymýšľaní hlúpych prezývok, dobrý idiot..."

„No vidíš," uchechtla som sa. „Možno sa raz dáte dohromady."

„Nie vďaka!" zavrčala Willa a napodobnila zvuk dávenia.

„No, moja mama je prehnane zvedavá, aj keď nemám nikoho, ak by som si priviedla Maxa..."

„Na tú zvedavosť sa neodvolávaj, v plnej miere si ju zdedila po nej," odvrkla Willa a hodila na kopu posledný magazín. „Hurá! Nikde žiadna fotka teba a Rydera," zatiahla bez nadšenia. „Takže mi láskavo nejakú zožeň, chcem vedieť, ako ten idiot vyzerá. A čo sa tvojho otca týka, nemôžeš mu vytknúť vôbec nič."

„Okej," povzdychla som. „Od oca nič nehrozí. Mama a Mia sú prinajmenšom rovnako zvedavé, už to je problém. Prirátajme k tomu nesmierne ochranárskeho brata – a ver mi, toto by neprekonala ani taká spoločná črta, akou je láska k autám – a Roxy. Už som spomínala, že Max má alergiu na psy?"

„Roxy? Vážne argumentuješ tak roztomilým a bezbranným stvorením, ktoré navyše býva na dvore?" pohoršovala sa Willa. „No ale aj tak – anonymný tip do novín by zaručil dokumentáciu, a potom by sa už nedalo pochybovať o tom, že to s tebou Max myslí vážne – aspoň akože. Googlila som si to, ešte nebol na návšteve rodičov niektorej z jeho bývaliek. A že je to teda pekné číslo."

„Ty si si Maxa googlila?" zopakovala som krútiac hlavou.

„Hej, kým si ty skupovala celý novinový stánok."

„Nie. Skrátka... nie. To nepripadá do úvahy, jasné?"

„Stále mám týždeň na to, aby som ťa presvedčila," žmurkla Willa. „Alebo to skrátka poviem Maxovi. A ten by ťa celkom iste presvedčil k rozumu."

„To... to neurobíš!" vydýchla som šokovane. „Willa, neopováž sa!"

„Tak si to veľmi rýchlo rozmysli."

•••

Nebola som si istá tým, či by to Willa Maxovi skutočne povedala. Na druhej strane... bola dosť šialená na to, aby to urobila, takže...

Zvyšok soboty som strávila s Maxom. Obed nestihol kvôli nejakému stretnutiu, ale vynahradil mi to spoločne stráveným poobedím a večerou. Musela som uznať, že tak luxusné rande som ešte nemala, aj keď sme spolu v skutočnosti nechodili.

Nevypila som viac než pár pohárov vína, no napriek tomu som sa zobudila s bolesťou hlavy.

„Takto to dopadá, keď niekto nevie piť," uchechtla sa Willa. Nohy mala vyložené na konferenčnom stolíku a zrejme prechádzala novinky na sociálnych sieťach, ako to mávala vo zvyku. „Prečo si uňho neprespala? Veď vieš, kvôli dôveryhodnosti."

Spražila som Willu pohľadom. „Myslím, že sa až príliš zaujímaš o vierohodnosť nášho chodenia."

„Čím je niečo vierohodnejšie, tým je to aj reálnejšie. Neverím tomu, že Max vydrží byť gentlemanom a nič si z tebou nezačne."

„A čo ja?!"

„Ty by si snáď protestovala, keby ti tvoja večná láska navrhla skutočný vzťah?"

„Je načase zmeniť tému!" zavrčala som a so šálkou horúceho zeleného čaju som si sadla vedľa Willy. „Čo ty a Randy?"

Willa zo seba vydala akési zlostné zasyčanie. „Ten idiot sa sťal a nakoniec skončil v posteli so svojou prsnatou susedkou a čašníčkou z baru na rohu ulice. Súčasne. No... ale má to jedno plus – tá ázijská suka mu dala kopačky. No dopekla!"

„Čo?" spýtavo som nadvihla obočie.

„Ryder Keller. Toto je ten idiot Ryder?" vyhŕkla Willa a ja som sa naklonila k nej, aby som videla tiež.

Článok sa týkal tej oslavy u Hamiltonovcov. Obrázok, na ktorý sa Willa zamerala, skutočne zobrazoval Rydera. Mal na sebe čierny oblek a modrú kravatu, ktorá mu ladila s iskrivými očami.

„Môj Bože. Ten úsmev!" rozplývala sa Willa. „Niekto s takým úsmevom predsa nemôže byť až tak hrozný!"

„Chceš sa presvedčiť?" nadvihla som obočie.

„Ale no tak! Veď ho ani nepoznáš! Odkedy máš predsudky voči ľuďom? Možno je Maxov názor trochu skreslený."

„A odkedy sa práve ty zaujímaš o spravodlivosť voči cudzím?" spýtala som sa trochu dotknuto. V podstate mi vytkla to isté, čo aj Ryder v ten večer.

„Nezaujímam... v prípade, že nie sú takto okúzľujúci hoc len na fotkách."