„Willa, ja ťa skutočne zabijem!" zajačala som, keď som hneď po zobudení našla v kuchyni omeletu, na ktorej bolo kečupom nastriekané M + L. „Nie, to by vlastne bolo milosrdné. Vyvŕšim sa na tvojej zbierke klobúkov!"

„S tým som počítala. Všetky cenné sú dávno mimo tvojho dosahu!" znela rovnako hlasitá odpoveď z kúpeľne.

Willa mala záľubu v nosení klobúkov, čeleniek, šatiek a rôznych výrazných ozdôb do vlasov. Určite sa v tomto byte dalo nájsť prinajmenšom tridsať klobúkov, a Willa na ne nedala dopustiť.

Ozvalo sa hlasné zabúchanie na stenu a ja som prevrátila očami. S tanierom v ruke som zamierila ku kúpeľni. Willa práve vychádzala s uterákom okolo tela. „Myslím, že nás všetci susedia neznášajú," predniesla hlasným šepotom a odtrhla si kúsok z mojich raňajok, čím narušila kečupové písmeno M.

„Divíš sa im?" zasmiala som sa. „Fialové vlasy, desivé klobúky a krik."

„Ha-ha!" odsekla Willa a prehrabla si fialkasté pramene prstami. „Zabudla si na piercing v jazyku," žmurkla. „A diablom posadnutú ryšavú kamarátku. Teda... Maxom posadnutú, aby som bola presnejšia."

Chystala som sa jej uštedriť buchnát, no vyrušilo ma klopanie na dvere.

„Ja idem!" vyhŕkla Willa ticho.

„Čo ak je to sused?" zamračila som na ňu?

Diabolsky sa uchechtla a upravila si uterák okolo tela tak, aby jej vynikli prsia. „Aspoň ten puritán prvý raz v živote uvidí sexi kozy."

Neveriacky som krútila hlavou a potláčala smiech. Počula som otvorenie dverí a dva hlasy. Rozhodne to nebol sused odvedľa.

„Lily, prišiel nás navštíviť tvoj malý brat!" zatiahla Willa sklamane.

„Nie som malý, Willy," zaznel z kuchyne Darrenov hlboký smiech.

„Nevolaj ma tak!" naježila sa Willa a ja som prišla do kuchyne práve včas na to, aby som zabránila prípadnému úrazu.

„Ahoj, Ren," usmiala som sa na brata a vzala som Wille z ruky sekáčik na mäso. „Ako sa máš?"

„Výborne," odvetil veselo a stiahol ma do mohutného objatia. „A budem sa mať ešte lepšie, ak povieš, že na zajtra poobede nemáš žiadne plány."

„Nie... zatiaľ. Prečo?" spýtala som sa a naznačila som mu, aby sa posadil k stolu. „Kávu?"

„Ako vždy," odvetil a široko sa usmial. „Dnes večer odchádzam so strýkom Neilom do Denveru."

„Práca, hej?" uškrnula som sa.

„Okrem iného," žmurkol Darren a vyceril biele zuby, ktoré vynikali v jeho opálenej tvári. Kým ja som zdedila po otcových írskych predkoch okrem ryšavých vlasov aj bledú pleť, Ren bol neustále dobronzova opálený. Kombinácia gaštanových vlasov, sivých žiarivých očí a pevného tela z neho robila chodiacu božskosť, a dokonca aj tie prekliate pehy – ktoré mňa, našťastie, obišli – mu neuveriteľne pristali. „Budeme tam celý budúci týždeň. Autodielňa bude zavretá, ale jeden môj kamoš si má prísť zajtra vyzdvihnúť nejaké veci." Ren vylovil z vrecka zväzok kľúčov, ktorý som dobre poznala. „Prosím, sestrička, nemohla by si ho tam počkať? Mal by sa staviť niekedy medzi štvrtou a šiestou."

Sťažka som povzdychla a zaliala som Renovi kávu. Dobre vedel, že ho nedokážem odmietnuť, keď sa na mňa díva tým svojím psím pohľadom – vydieral ma ním už od detstva. „Okej, okej," súhlasila som.

Počula som, ako Willa za mojím chrbtom odfrkla a môj brat sa na ňu ponad moje plece zamračil. S Darrenom sa nemali práve v láske... a to bolo slabo povedané.

„Po čo si vlastne ten tvoj kamoš príde?" spýtala som sa, čím som Rena vytrhla z úvah.

„Je toho celkom dosť, vyjde ho to na pár tisíc. Peniaze potom nezabudni vložiť do sejfu. A zamknúť, keď budete odchádzať."

„Ren, nie som malá," prevrátila som očami. „O tri roky staršia ako ty, aby som bola presnejšia."

Darren čosi nespokojne zafrflal a začal ujedať z mojich raňajok. S obľubou sa hral na môjho veľkého brata a nepáčilo sa mu, keď som mu to vyvracala faktami.

„Nezízaj mi na kozy!" okríkla zrazu Willa Rena a ja som iba prevrátila očami.

„Nestrkaj mi ich pod nos!"

„Ja som tu doma, pako!"

„Neprišiel som za tebou."

„Nie si mojou návštevou, takže sa k tebe ani nebudem správať ako k návšteve."

„Lily!" zavrčali súčasne.

„Ach, Bože," zastonala som.

„Mala by si vymeniť spolubývajúcu," skonštatoval Ren zamračene. „Je zjavne agresívna. Môžeš sa nasťahovať ku mne."

Willa sa pohoršene nadýchla k odpovedi, ale predbehla som ju. „Nikam sa sťahovať nebudem, Darren. Maximálne do ateliéru, ak nás odtiaľ vysťahujú. A v skutočnosti je Willa agresívna iba v tvojej blízkosti. A ty," obrátila som sa k Wille, „sa choď obliecť."

„To je všetko, čo jej povieš?" zamračil sa Ren a sledoval, ako Willa vypochodovala z kuchyne. Sledoval jej nohy, presnejšie.

Prepálila som ho pohľadom a Ren po chvíli prevrátil očami, čím naznačil kapituláciu. „Okej," zamručal a odpil si z kávy.

„Kedy sa vraciate z Denveru?" zmenila som tému.

„V piatok. Pôjdeme do Portlandu a odtiaľ autom do Seattlu."

„Mia?" spýtala som sa.

Darren prikývol. „Skúšky jej už skončili a plánuj stráviť v Seattli pár týždňov. Mama sa rozhodla, že budúcotýždňový nedeľný obed bude špeciálny, a odkazuje ti, že ak sa ani tentoraz neukážeš, vydedí ťa."

Zhlboka som povzdychla. Minimálne raz do mesiaca moja mama usporadúvala nedeľný obed, pri ktorom sa povinne musela zísť celá rodina. Jedna z mnohých tradícií, ktoré otec a strýko Neil privliekli z Írska. Mama si ju zamilovala a stal sa z toho zákon. Už niekoľko mesiacov som sa usilovne ulievala a tak pre mňa toto ultimátum nebolo prekvapivé. „Možno by ma-,"

„Ani náhodou!" zamračil sa Ren. „Tie dve hodiny ťa nezabijú. A ak ťa to poteší, som rád, že nikoho nemáš. Šetríš mi tak obavy, že mojej sestričke niekto zlomí srdce."

„Mama je zjavne opačného názoru. A aj Mia. Prečo sa vlastne takto nestaráš o ňu?" zamračila som sa naňho.

„Nestíham sledovať, kedy je a nie je zadaná," zasmial sa Darren.

„Odkiaľ si vlastne vzal, že toto je dôvod, prečo neznášam tie obedy?" nadvihla som obočie.

„Čo iné? Hrozné jedlo?" uchechtol sa. „Náhodou viem, že otec plánuje urobiť jahňacinu na írsky spôsob."

„To mi robíš schválne?!" zamračila som sa.

„Prídeš, buď dobrovoľne alebo nasilu," žmurkol Ren a dopil kávu.

Ren vstal a ja som sa postavila spolu s ním. „Šťastnú cestu," objala som ho a vtisla som mu bozk na líce. „Pozdrav odo mňa Neila."

„Ahoj," usmial sa. „Nezabudni – peniaze do trezoru a dobre pozamykaj. Ahoj, Willy!" dodal ešte, keď vychádzal z dverí.

Vrátila som sa do kuchyne a našla som tam sedieť Willu. Mala na sebe tielko a džínsy a zamyslene si hrýzla peru. Zamračila som sa. „Práve ťa nazval Willy. Žiaden idiot, pako, imbecil?" nadvihla som obočie.

Willa ku mne zdvihla zrak a usmiala sa. Zamračila som sa. Bol to jeden z tých úsmevov, ktorý neveštil nič dobré. „Čo máš za lubom, Willa?"

„Presvedčiť ťa, aby si na rodinný obed vzala aj Maxima!" zanôtila veselo.