„Čo tu chcel ten bastard?!" precedil Maxim cez zaťaté zuby, no na jeho tvári nebolo badať žiadne známky zlej nálady.

„On len-,"

„Len čo zmiznem z dohľadu, môj sok sa ujme mojej frajerky. Vieš, ako to bude vyzerať-,"

„Vieš, čo by vyzeralo skutočne zle? Že si nechal svoju frajerku osamote, kým si sa šiel zvítať s priateľmi," odsekla som nečujne a zhlboka som sa nadýchla, aby som mu nevynadala za to, že mi šliapol na topánku. Znova.

Maxima to umlčalo a ticho povzdychol. „Prepáč," šepol s perami blízko môjho ucha. „Snažil som sa Molly zbaviť tak rýchlo, ako to šlo. Ak by som ťa vzal so sebou, nedala by nám pokoj, pokým by jej hlad po informáciách o nás dvoch nebol ukojený." Maxim ma s úsmevom zatočil a rýchlo pritiahol späť k sebe, takže som pristála na jeho hrudi. „Čo ti hovoril?" spýtal sa po chvíli. „Pôsobila si... urazene, keď som vás zazrel."

„Tvrdil, že sa k sebe nehodíme. Potom dodal, že ste boli priatelia," doplnila som a spýtavo na Maxima pozrela. Čo sa medzi nimi stalo?

Max si pohŕdavo odfrkol a zabodol pohľad kamsi za mňa. „Nanešťastie," zamrmlal neprítomne.

Pootvorila som ústa, no kým som stihla vysloviť otázku, zaskočil ma bozkom. Zovrela som klopy jeho saka a oddala som sa jeho perám. Cítila som úsmev na jeho perách, keď si ma pritiahol ešte bližšie. Jemne ma pohrýzol do spodnej pery a odtiahol sa. Obaja sme dýchali zrýchlene, no zdalo sa, že si nás nik nevšimol.

„Vieš, v istých chvíľach som rád, že si súhlasila," zašepkal a venoval mi dychberúci úsmev.

„Vieš, v istých chvíľach som rada aj ja," uškrnula som sa.

„Pôjdeme?" navrhol.

„Môžeme," vydýchla som a neochotne som sa od neho odtrhla.

Maxim prehodil ešte pár slov s Hamiltonovcami, kým sme vilu konečne opustili. „Tak, čo na to hovoríš?" spýtal sa s jemným úsmevom, keď sme nasadli do auta.

„No... nebolo to také hrozné, ako som myslela," priznala som. „A v tom obleku ti to fakt sekne," vyhŕkla som skôr, než som si stihla zahryznúť do jazyka.

Maxim sa prekvapene zasmial a jeho horúci pohľad sa na pár sekúnd odtrhol od cesty. „Som polichotený, slečna Greenová," šepol hlbokým hlasom a ja som cítila červeň, ktorá sa mi rozlievala po tvári. Súčasne s ňou mi telom prebehla vlna zimomriavok. Ako niekto môže mať tak sexi hlas?!

Max zastavil pred bytovým komplexom a obrátil sa ku mne. „Som naozaj rád, že si šla so mnou," usmial sa.

„Ja tiež," opätovala som mu úsmev. „Zajtra ti prinesiem šaty aj-,"

„Nie, nie! Kúpil som to pre teba a chcem, aby si si to nechala. Čo by som s tým robil ja?" dodal s uvoľneným úsmevom. Pohľadom skĺzol po mojom tele až k lodičkám na vysokom opätku. Zatajila som dych, keď sa naklonil ku mne a založil mi za ucho pramienok vlasov, ktorý unikol z účesu. Jeho pery sa ocitli len pár centimetrov od mojich. „Túto kúpu ani v najmenšom neľutujem," šepol.

Privrela som viečka v očakávaní bozku, no jeho pery sa sotva stačili dotknúť mojich, kým nás rázne zaklopanie na kapotu auta neodtrhlo od seba.

Prekvapene som stiahla okienko. „Willa?" vyhŕkla som, keď som zbadala fialové pramene lemujúce známu tvár.

„Lily," uškrnula sa a potom sklonila hlavu, aby dovidela na Maxima. „O'Neil," pozdravila ho kývnotím hlavy.

„Max," opravil ju Maxim s trochu zmäteným úsmevom.

„To je jedno," odvrkla. „Ešte predtým, než budete pokračovať vo vašom predstieranom romániku pred touto hordou novinárov," Willa teatrálne gestom zahrnula pustú ulicu, kde nočný kľud prerušovalo iba brechanie psa, „daj mi, prosím, kľúče. Asi som ich nechala niekde u Randyho. Ten idiot mi nedvíha."

„Uh, jasné," vyhŕkla som a vyhrabala som z kabelky – tiež od Maxima – kľúče. „O chvíľu budem hore."

„Nemusíš sa ponáhľať, zaštebotala s úsmevom, no poznala som ju dosť dlho na to, aby som poznala ten pohľad. Bol to prísľub, že nech prídem akokoľvek neskoro, aj tak zo mňa vytiahne každý detail.

„Ty si jej to povedala?!" vyhŕkol Maxim prekvapene.

„Ručím ti za to, že o tom nikomu nepovie," upokojovala som ho. „Aj tak už teraz neverí tomu, že to iba hráme," dodala som si pre seba.

Maxim sa pousmial. „A má na to nejaký dôvod?"

Čo ja viem? Možno to bude tou stenou oblepenou tvojimi fotografiami, ktorú mám v ateliéri. „Prehnaná predstavivosť," usmiala som sa. „Asi už radšej pôjdem, kým si začne niečo nahovárať. Zajtra na dráhe?"

„Doobeda mám pár stretnutí, potom môžeme zájsť na obed a do West Hillu."

„Platí," usmiala som sa a chcela som otvoriť dvere, no jeho dlaň na predlaktí ma zadržala.

„Aby si tvoja kamarátka iba nenamýšľala," šepol a pobozkal ma. Po niekoľkých sekundách sa so spokojným úsmevom odtiahol. „Sladké sny, Lily."