Bucky sa zastavil a chvíľu mu trvalo, než sa cez slzy dokázal pozrieť pred seba.

„Pamätáš si, ako sme sa spoznali? Mair, ktorý bol ešte šteniatko, zhodil kvetináč našej susedky a ty si sa v zúfalej snahe upratať to, ešte viac zašpinil. Už vtedy si vyzeral rozkošne," usmial sa slabo. Snažil sa nerozplakať.

„Čo by som dal za to, aby sme sa vrátili do tých čias. Ach, Steve, boli sme tak šťastní," zašepkal a zadržal vzlyk.

„Tak veľmi mi chýbaš," dodal potichu a položil kyticu na čerstvo vykopaný hrob svojho manžela, Stevea Rogersa, ktorý národu slúžil až do posledného dychu.