„Ako si na tom v našom pláne?" spýtala sa ma mama keď som si sadol na barovú stoličku v našej kuchyni. Bolo skoro ráno a chystal som sa do školy.

„Nijako. Odmieta ma lebo Kendall je zvedavá krava." Povedal som a mama sa nahnevane zamračila.

„Harry! Toto je dôležité! Rozíď sa s Kendall a správaj sa slušne pri nej. Vieš sám dobre že to nebude také ľahké dostať sa ku nim ale ja vime že ty vždy dostaneš každú na ktorú si ukážeš tak sa predveď." Povzbudila ma a ja som pretočil očami. Hovorila pravdu Vždy som si na dievčatá ukazoval, ukazoval som každému ktorá naivná hlupaňa mi dá. A zatiaľ nikdy som nesklamal. Ale s Nicole je to nesmierne ťažké. Už som ju mal. Mal som ju na dosah ruky keby sa Kendall a chalani rozhodli prejsť do toho posraného parku. Vôbec by ma nevidela s Kendall, a ani jedna by nevedela čo robím keď zrovna nie som s ňou.

„Dobre viem čo mám robiť." Povedal som a vstal zo stoličky. Zobral som si tašku s knihami, ktoré ma nič nenaučia a prehodil ich cez plece. Prešiel som do haly kde som sa začal obliekať.

„No čo bráško? Už si splnil svoju úlohu?" podišla ku mne moja sestra. Pretočil som očami a pokrútil očami. Ako sa na mňa pozerala a pochopila že moja odpoveď je nie, úľavne si vydýchla. „Som rada. Aj keď viem že to spravíš ale prosím je to nevinné dievča, jemno. Tak ako my ani ona za nič nemôže. Nemal by si pokračovať v týchto sporoch." Prosebne na mňa pozrela a ja som si pobavene odfrkol.

„Prosím ťa netáraj. To my sme mali byť oni! My sme mali byť známi po celom svete a nie oni. Sú namyslený a myslia si o sebe a svojich koláčoch až príliš mnoho ale nebojte sa rodina. Ja nám prinesiem ich slávu. To my tu budeme svätý v svete cukrárstva. Nie oni." Povedal som a vyrazil do školy.

A práve táto cesta bola osudová. Prečo?

Vytvoril som plán, presný plán ako sa dostať ku namyslenej slečne Brown.

A tomuto plánu podľahne na sto percent.

*** *** *** *** ***

Niekedy sú v škole také dni, kedy máte chuť sa zabiť. Neviete čo na tých hodinách robiť lebo sú také otravné, inokedy by ste ich nešli zhltnúť pohľadom. Nasávali by ste každé jedno slove ktoré prednášajúci povie a chcete si zapamätať každú novú informáciu ktorú sa dozviete.

Dnes bol nudný deň ale našťastie je koniec. A taktiež začína víkend a to mi pridáva na mojej dobrej nálade.

So školskou taškou som si mierila domov kde som sa plánovala prezliecť a ísť do cukrárne. Keďže Lia u nás pracuje cez týždeň na víkend mi pomáha ojedinele moja mama alebo babka, ktorá za mňa len dohliada, inak je tu druhá zamestnankyňa, alebo skôr brigádnička Vicky (ak som niekedy spomenula niečo proti tomuto tvrdeniu ospravedlňujem sa).

Je milá a svoju prácu si plní na sto percent. Keďže víkendy sú plné a rušné od otvorenia po koniec zmeny, pri pulte sa nachádzame obe. Rozprávame sa a žartujeme no vo voľnom čase nie sme nič viac. Sme ako dobré kolegyne.

„Ahoj mami!" povedala som mame, ktorá stála pri sporáku v kuchyni. Prešla som ku nej a vtisla jej pusu na líce.

„Ahoj. Ako bolo v škole?"

„Prežiteľne. Pôjdem sa prezliecť a potom do kaviarne." Povedala som jej môj dnešný plán. Len prikývla a ja som sa mohla ochotne pobrať do svojej izby kde som si prezliekla dnešné oblečenie. Jeansy a biele tričko s potlačou nahradili tyrkysové šaty po kolená s čiernou mašľou okolo pása. 

Do malej tašky som si hodila len mobil, peňaženku a kľúče a vydala sa do kaviarne. V kuchyni so pozdravila maminu a potom rýchlo kráčala do mojej práce.

Netrvalo dlho a bola som pred jej dverami. Otvorila som ich a vstúpila dnu. Bola tu príjemná teplota. Na to že je skoro koniec

Pár pohľadov našich zákazníkov sa na nás otočilo na čo som sa na nich usmiala. Úsmev mi opätovali ale ihneď sa zasa venovali svojim objednávkam a priateľom, ktorý sedeli oproti nim. Ľahkým krokom som prešla ku pultu kde sedela Lia.

„Ahoj. Ako sa máš?" spýtala som sa ihneď ako zaregistrovala moju prítomnosť a kútiky pier sa jej rozšírili do šťastného úsmevu. Musí byť rada, že už som tu. Lia tu býva sama. Aspoň do tej druhej hodine kedy neskončím v škole. Pokiaľ mama alebo babka, poprípade ocko a dedko majú čas, prídu to tu skontrolovať ale Lie sa vždy dá veriť. Pracuje tu skoro dva roky a je vážne zodpovedná a cení si toto zamestnanie.

„Ako vždy Nic. Ako vždy. Ale za chvíľu už budem končiť." Povie a objíme ma. Je to škoda. S Vicky si tak dobre nepokecám ako s Liou. Lie skončí každý deň okolo pol tretej poobede. Od toho času až po siedmu hodinu večer tu pracujem ja. Pokiaľ nemám čas pomáha babka alebo mamina. Ale ani tým to nie vždy vyjde preto nastupuje Vicky. Vicky je mladá a rada tu pracuje, aspoň podľa toho čo vraví. Hovorí že to tu je pomerne kľudné na to aká sme veľká firma. Sú tu rušné dni a to hlavne cez víkendy kedy sme tu obe a len beháme ale nevadí to ani mne, keďže som si zvykla a ani jej.

„No ja začínam a ako vždy sa teším. Budeš mi chýbať." Dodám. Najbližšie sa vidíme až v pondelok kedy nastupuje okolo jednej hodiny a spolu strávime až do konca otváracích hodín. Ráno to otvára mamina a pracuje tu s Vicky. Ja idem do školy a potom sa s mamou a Vicky striedame. Našťastie sú to ranné časy a nebýva tak rušno ale nikdy nevieš.

„Al prosím ťa. Sú to tri dni to prežiješ, a ako náhle budeš v kuchyni a piecť, utečie ti to ako voda." Myknem plecami a so smiechom následne prikývnem. Má pravdu. S pečením ani neviete ako a z rána sa stane večer a zatvárate. Aj keď vždy sa tu rada zdržím lebo počúvať otravné reči mojej sestry neznesiem.

Chvíľu sa zhovárame, klebetíme a snažíme sa využiť čas, ktorý nám zostáva do konca jej zmeny. Občas odbehneme ku stolu odkiaľ zákazníci odídu, poupratujeme stôl a znova sa rozprávame.

Pred pol treťou Lia opúšťa náš podnik a ja sedím na stoličke a snažím sa nájsť nejakú zábavu pokiaľ ma niekto iný nezamestná.

Netrvá to dlho a pri pulte sa objavuje dievčina nie o moc staršia odo mňa. Skupinka ďalších dievčat, ktoré pravdepodobne patria ku tej, ktorá stojí predo mnou si sadá do jedného s boxov.

„Ahoj. Čo by si si želala?" spýtam sa otázku ihneď mierenú na jej objednávku pre ňu a jej kamarátky. Hnedovlasé dievča my s úsmevom a dostatočnými pauzami diktuje objednávku aby som si mohla všetko poznačiť.

„Si Nicol, však? Tá čo to tu už vlastní." Povie a ja prikývnem. Neviem čo povedať ale ani nemám šancu pretože neznáma pokračuje. „Som Gemma. Si veľmi milá. Som rada že som ťa spoznala." Povie a ja s úsmevom poďakujem a slová jej opätujem s pridaním frázy „s objednávkou tam budem o minútku." Prikývne aj ona a ide si sadnúť a ja na podnos chystať poháre a fľašky s nápojmi.

Pred tým ako si celú tácku zoberiem na ruku a chcem ju priniesť na stôl kde sedí Gemma a jej kamošky, dvere od kaviarne sa otvoria a dnu vchádza mne známa mužská postava.

Styles.

Strašne sa ospravedlňujem za neaktivitu ale boli to trošku hektické dni a týždne alebo po prípade sa mi vôbec nechcelo ale už by sa všetko malo vrátiť do starých koľají takže budem normálne pridávať ako písať.

Ale dúfam že teraz to bude dúfam už lepšie!

Michelle