,,Oh bože, prepáč! To som nechcel! Vážne ma to mrzí" začal sa ospravedlňovať ale ja som ho ihneď stopla tým že som dala dlaň pred jeho tvár. 

,,To je v pohode. Nič sa nestalo." usmiala som sa a otočila sa a prešla aj s pohármi, ktoré mi našťastie nespadli späť za pult. Kučeravec išiel stále za mnou a stále sa ospravedlňoval ale ja som to úspešne ignorovala. 

Na tanierik, ktorý som vytiahla z jednej z horných poličiek som naložila ďalší kúsok torty a položila ho pred kudrnáča. Ten sa najskôr pozrel na tortu a potom na mňa. Začal krútiť hlavou ale skôr ako prehovoril som ho predbehla ja. 

,,Kľudne si ju ober. Je to v pohode." povedala som a otočila sa na dvere do kuchyne. Vo drevách sa o rám pozerala Lia a usmievala sa. Povytiahla som obočie ale len pokrútila hlavou a prešla ku stoličkám kde sedávame keď nemáme nič na práci. 

Ja som jej ďakovala že nemusím nič hovoriť a chápe ma. Prešla som ku miestnosti kde sú skrinky a vytiahla som si z tej mojej nové tričko a džínsy. 

Na wc-ách som sa prezliekla a špinavé šaty od čokolády strčila do bielej igelitky a tú dala naspäť do skrinky. 

,,Keby niečo budem v kuchyni piecť" hlavou som nakukla do predajne a pozrela sa na Liu ktorá sedela. Prikývla a ja som sa ihneď skryla a oprela sa o pult. Keď som si rozmyslela čo pôjdem  robiť prichystala som si suroviny. 

Pomaly som si robila plnky na vanilkové cupcakes, ktorými som potom naplnila kornútky a tie vložila na plech. 

,,Pekne to tu vonia" ozve sa známi hlas a ja sa ihneď otočím a založím rukami o pult. VO dverách stojí kudrnáč a pozerá  si to tu. Nakoniec spočinie pohľadom na mne a naše oči sa vpíjajú do očí toho druhého. 

Jeho oči sú čisto zelené. Sú ako čerstvo narastená zelená tráva na lúke, kde máte chuť sa hodiť a zaspať. Za zvuku šumu stromov a tečúceho potoka by ste zaspali behom sekundy.

,,Tu by si nemal čo robiť. Tu môžu len zamestnanci alebo len s ich povolením" objasním mu a on chápavo prikývne. Tak čo tu potom robí? 

,,Lia, tvoja kamarátka ma pustila" vysvetlí a ja sa v duchu buchnem po čele. Jasné, len čo si myslí, že je chalan pekný pre MŇA ihneď ho pustí aj kľudne ku mne do kúpeľne. 

,,Nemal si u o to vôbec prosiť." odvrknem pretože viem že Lia by ho len tak nevpustila. Musel ju o to požiadať a mať aj dobré dôvody aby ho vpustila. 

,,Ale chcel som sa ti ospravedlniť. Bola to moja chyba a ty si mi mala vynadať a dať mi zákaz sem chodiť nie mi dávať ďalší kus torty. Chcem to odčiniť."

,,Je to v pohode. Nič odčiňovať nemusíš a už vôbec nie tu v kuchyni kde by si nemal. Mama ma zabije a aj Liu ak zistí že si tu bol" poviem a pozriem sa náhodou či niekto nejde. 

,,Prečo, nechceš aby som videl vaše recepty na koláče?" povytiahne obočie a usmeje sa čím ukáže jeho jamky v lícach. Mám chuť sa roztopiť pri pohľade na jeho žiarivý úsmev ale musím si udržať vážnu tvár a nedať poznať že som z neho nervózna. 

,,Tu žiadne recepty nie sú. Iba v mojej hlave." Usmejem sa a opriem sa o stôl. a založím si ruky na prsiach. 

,,Že si všetky pamätáš. Ja mám hroznú pamäť na recepty preto vždy mám recepty pri sebe." povie  a prejde pomalým krokom popri stoloch na ktorých sú rôzne nádoby na torty a koláče. Sledujem jeho postavu ako sa ladne pohybuje po dlážke, ktorú tu máme. 

,,Ja ich mám vždy po ruke. A hlavne také novšie alebo recepty, ktoré som dlho nerobila." 

,,Stále ťa obdivujem. Si taká vyspelá a pozri sa aký veľký podnik, toto všetko leží už na tvojich pleciach. Mne by mama niečo také nezverila ani na jednu hodinu v mojich 40 rokoch" Zasmiali sme sa a potom sa konečne naše pohľady stretli. Jeho krok zrýchlil a pomaly sa prechádzal po okraji stolov, chladničiek. Neotáčala som sa stále za ním len čakala kým sa dostaví predo mňa a budeme  tvárou v tvár. 

,,U nás sa to dedí už roky a moji rodičia mi veria takže dúfam že ich nesklamem." Jeho kroky boli počuť stále za mojich chrbtom, bol neustále v pohybe. ,,Viem že raz tu nebudú a preto chcem aby mi pomáhali teraz keď začínam. Potom to pôjde ľahko. "

,,To mi je jasné. Ale mne to je jedno. Rodičia si to radšej riadia sami alebo so sestrou ale mňa nepotrebujú. Som radšej vonku a objavujem sexi dievčatá. Ako ty" to už stál tesne predo mnou a pozeral mi hlboko do očí. 

Pri jeho lichôtke som sklonila hlavu a líca mi obliala horúčava. Páčilo sa mi to. To že na mňa nepretržite pozeral mi ešte viac vháňalo červeň do líc. 

Svojich ukazovákom mi chytil bradu a zdvihol mi ju tak, aby som mu pozerala priamo do tých zelených kukadiel. Jeho oči žiarili a ešte viac keď videl aká som červená. Bol to tichý okamžik, ktorý som dúfala že sa neskončí, aj keď sa poznáme asi 15 minút. 

,,Nicol potre-ouu prepáčte ja len že je tu akýsi frmol a potrebujem druhú pomoc" 

,,Jasné len mi daj minútku a hneď ti ju dám" povedal za mňa Harry an čo rýchlo prikývla a pratala sa pracovať. Veď na to tu je. 

,, Poď som mnou niekedy von. Keď budeš mať čas, po škola, po práci, hocikedy len poď. Chcem ti odplatiť to tričko a si super takže to treba využiť" vychrlil zo seba a ja som ani  nestihla poriadne premyslieť svoju odpoveď. 

,,Budem tu každý deň od druhej alebo tretej. Príď a dohodneme sa ale teraz poď. Ak ťa tu nájde rodina bude prúser a ja musím pracovať." povedala som a pomaly sa otáčala a mierila do predajne. 

V dverách ma ešte zastavil a pritisol svoje mäkké a ružové pery na moje pravé líce. Nedokázala som sa ani len pohnúť. Stála som tam obarená, pokiaľ ja neodtiahol a s úsmevom a jemným kývnutím odchádzal z kaviarne.