Moje telo sa zobúdzalo na ranný smiech, ktorý znel z dolného podlažia. Perinu prehodenú cezo mňa som odkopla nabok a nohy zosunula k podlahe. Moje oči zamierili k hodinám, na ktorých sa rysoval čas osem hodín aj sedem minút.

Do školy som mala ešte chvíľu čas no rozhodla som sa dnes vynechať tento deň. Chcela som sa v kľude naraňajkovať a potom ho stráviť s Harrym.

Mala som prísť ku nemu domov. Tak ako mi v neskorej správe napísal. Nerobilo mi to problém. Aspoň by som sa vyhla nepríjemnému rozhovoru s rodičmi, ktorí si určite všimli mojej nadmernej aktivite vonku.

Obula som si papučky na nohy a pomalými krokmi skracovala diaľku ku prízemiu.

V kuchyni už sedeli rodičia za stolom spolu s mojou sestrou Clary a horlivo sa smiali nad niečom v ich konverzácií. 

,,Dobré ráno." vkročila som do kuchyne a ich pohľady sa stočili na mňa. Ich úsmevy stále zostali na tvári, okrem toho na tvári mojej sestry. Jej výraz sa okamžite otočil na opovrhujúci nad čím som sa dlho nepozastavovala, keďže to tak bolo vždy. 

,,Dobré ráno zlatíčko. Dnes nejdeš do školy?" opýtala sa ma mama a pokynula mi aby som si sadla za stôl kde mi postavila teplý čaj. 

,,Asi nie. Rada by som šla ešte von, nadýchať sa čerstvého vzduchu alebo tak nejako." snažila som sa vymyslieť niečo obstojné, niečo čomu by naši uverili. Boli to bežne činnosti, ktoré som robila stále. Avšak práca - tá najlepšia výhovorka nepripradala v úvahu. Bolo by ľahké zistiť či som tam alebo nie. 

,,Takže von, nadýchať sa čerstvého vzduchu hovoríš." prehovoril otec a ja som vypleštila oči. Mohol niečo tušiť? ,,A nebude v tom náhodou taký chalan, ktorý sa na teba v kaviarni pýtal?" 

,,Č-čo? Kto sa na mňa pýtal?" moja nervozita sa stupňovala, dúfala som, že by Harry nebol schopný povedať alebo aspoň komukoľvek naznačiť, že spolu niečo máme. 

,,Lianna ho opisovala veľmi zvláštne. Ten najkrajší cupcake aký kedy videla, v dokonalou bielou frizúrou, tými najsladšími a najhlbšími diamantmi." 

,,Oh Niall! Á-áno kamarát. Pár krát sme sa stretávali v kaviarni alebo v škole." poviem rýchlo a v duši si vydýchnem.  ,,Neskôr mu zavolám." 

,,Takže s ním tráviš teraz svoj voľný čas?"  neodpustí si otec a ja viem, že miery k tomu, či sme vážne len priatelia." ba prikývnem na jeho otázku a dopijem si svoj čas. 

,,Všimli ste si tých nudných článkov v novinách?" z ničoho nič sa spýta mama a ja pokrčím ramenami. Nečítam to. Väčšinou je to ona a babka, ktorá mi s radosťou prerozpráva všetko čo sa tam udialo a prerozprávalo.  ,,Babka sa tiež začala čudovať." 

,,Zlato, deje sa niečo?" opýta sa ocino a mama len mykne plecami. Na tvári má pochybovačný výraz. 

,,Neviem, je to tam akési suché. Nič zaujímavé o našej rodine, čo by mi neprekážalo avšak o Stylesovcoch ani zmienka. O ich synovi som už dlho nepočula." nevedela som prečo sa tak mama nad tým pozastavovala. Áno, pravdou bolo, že predtým bol Harry v každom rannom vydaní. Vždy zaberal veľkú časť pozornosti čitateľov a teraz posledný týždeň, dva tomu už tak nebolo. 

,,Mami, počula som, že si vážne užíva." povedala Clarisa a pozerala do mojich očí. Vyžívala sa v tom a pokiaľ by sa to rodičia dozvedeli, bola by ona za tým.

,,Možno tak z pobehlicami v posteli, inak si to predstaviť neviem." prehovoril otec a náhle vstal zo svojho miesta. Clarisin pohľad zostal na mne a po jej žmurknutí som sa rozhodla opustiť miestnosť. 

Vrátila som sa do svojej izby a kde som sa prichystala a pripravila sa na posledný deň s Harrym. Bála som sa toho ako to skončí, nechcela som aby to skončilo. Ale bolo to tak asi najlepšie. Pre dobro našich rodín a hlavne naše. 

,,Uži si to s Harrym a pozor aby ťa nesklamali ľudia, ktorým dôveruješ." Clarisine slová ma prinútili pretočiť očami po ceste dole po schodoch. Nevšímala som si jej uštipačné komentáre a radšej si robila po svojom. Rodičia pravdepodobne odišli do práce a tak som mala pokojnú cestu z domu. 

Cesta bola pokojná, pomaly som sa dostala známu cestou až k domu Stylesovcom. Všetko bolo pokojné, ticho ma obkolesovalo akoby tu nikoho nebolo. 

Rukou som zapríčinila stlačenie kľučky na bránke a jej následnému posunutie. Nijaký zvuk, nijaké škrípanie a ja som mohla v tichu a nevedomosti vkročiť na ich pozemok. 

Ruky sa mi začali triasť. Moje obavy sa začali zvyšovať a nervozita bola poznať. Nepravidelné dýchanie sa dalo spozorovať na mojom hrudníku a prekrývalo to občasné zlé nadýchnutie, vzlyky. 

S trepotajúcimi nohami som vystúpila tri schody na verandu domu, kde žili a trasúcou rukou zazvonila na zvonček. Nenechávali ma dlho čakať, otvorila mi rozžiarená tvár Harryho staršej sestry Gemmy. 

,,Nicol! Rada ťa po dlhej dobe opäť vidím. Poď ďalej, Harry je v kuchyni." povedala a hneď ma vtiahla do útrob domu. Nesmelými krokmi som kráčala trochu známou trasou do kuchyne. 

,,Nikky, som rád, že si prišla." prišiel ku mne Harry a hlavou kývol na jeho izbu na poschodí. Iba som sa usmiala a on sa pozrel na svoju mamu. 

,,Náš rozhovor neskončil Harry, uži si kým môžeš." povedala s výhražným hlasom jeho mama a on pretočil očami. To musel byť poriadne štipľavý rozhovor medzi nimi. Zaujímalo ma čo myslela tým aby si užíval kým môže, ale vedela som, že by mi to Harry nepovedal. 

,,Dáš si niečo?" pokrútila som hlavou a vošla po jeho pokyne do izby. Poriadok v izbe ma mierne prekvapil no neriešila som to nahlas. ,,Viem, že je len ráno, ale rozmýšľal som nad filmami a pukancami?" bez slov som prikývla a onedlho sme sedeli na posteli.

 ,,SI dnes nejaká tichá, deje sa niečo?" 

,,Nie, všetko je v poriadku. Akosi sa len topím vo svojich myšlienkach." zamrkala som a nadýchla sa. 

,,Tak fajn, čo budeme pozerať? Navrhujem nejaký horor, milujem horory." nemohla som sa ani diviť. Jeho tmavé oblečenie, povaha, partia kamaráti nasvedčovali, že to nebude nevinný slabý chlapec, čo sa zloží pri každej romantickej komédií. 

,,Nepozerám moc horory, vyber niečo." povedala som a on len mykol plecami. Niečo tam zapol a spolu sme sa uvelebili na jeho posteli. Jeho hlavu mal podloženú rukou pričom mal dokonalý výhľad na obrazovku počítača. Ja som ležala pred ním s obavami a strachom čo za film vybral. 

Film trval takmer dve hodiny, dve hrozne hodiný plný kriku, strachu a zakrývania si mojich očí. Bála som sa a to bol slnečný deň, aj keď Harry zastrel pre lepšiu atmosféru. On sa nebál, bola to preňho komédia, smial sa po každej jednej vražedne strachujúcej scéne, a po každom mojom tlmenom výkriku či zakrytiu očí. Bolo vidieť, že to nevidí po prvý krát. Narozdiel odo mňa. 

,,Harry." do izby vkročila jeho mama hneď ako naskočili záverečné titulky a ja som si vydýchla. Jej pohľad bol naliehavý a vyzeralo to, že potrebuje so svojím synom unáhlene hovoriť. 

,,Nechám vás osamote. Odskočím si na toaletu, pokiaľ vám to nevadí." viac som sa ani nepozrela do ich očí a opustila jeho izbu. 

,,Mama je v Harryho izbe?" Gemmin hlas ma zastavil a ja som sa pozrela jej smerom. Prichádzala z dolného poschodia a blížila sa priamo ku mne. 

,,Áno, vypadalo to vážne tak som im nechala priestor." 

,,Nemala si. Dnes to medzi nimi nie je príliš ružové. Od včerajšieho večera kedy sa Harry vrátil domov sa hádajú." 

,,Prečo?" vyzvedala som a dúfala som, že aspoň Gemma mi čosi povie. Avšak mýlila som sa, všetko čo mi dala boli ďalšie zmätené informácie. 

,,Je to komplikované ale Harry proste nespĺňa jej očakávania. Je to akási hra a Harry začal hrať proti pravidlám." 

,,Aha." 

,,No nič. Ja radšej idem, nechcem tu byť keď skončia. Maj sa Nicol a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme." povedala, otočila sa na päte a zmizla po schodoch a preč z domu. Boli tomu asi dve minúty no aj tak som sa rozhodla ísť ešte na toaletu. Možno potom bude múdrejšie tam vkročiť.

Kúpeľne bola hneď vedľa Harryho izby a tak sa dalo počuť zvýšené hlasy oboch účastníkov hádky, Harryho a aj jeho matky. 

Bála som sa tam ísť, nechcela som, no nevedela som do čo ho to môže vyústiť a tak som pomalými krokmi išla späť ku Harryho izbe. 

,,Ale mne je to jedno! Povedal som ti, že končím!" Harryho chrapľavý hlas zvyšoval na intenzite a ja som sa toho bála čoraz viac. Jeho hlas bol tak autoritatívny a nerada by som sa s nim dala do takejto hádky. 

,,Neskončíš, keď si povieš! Skončíš, keď poviem ja a to bude aj získaš tie informácie! Chcem to, chcem potupu a našu rozkvitajúcu moc! Chcem aby tu konečne nastolila ruku správna rodina!" 

,,Ale mne to je jedno!" 

,,To dievčisko ti pomotalo hlavu! Nikdy som nemala pristúpiť na tvoj nápad, na tvoje stávky s tou chuderou! Mal si ma poslúchnuť, zobrať to čo je naše a vypadnúť!" povedala a ja som zhíkla. Bolo očividné, že myslí mňa, no ničomu som nechápala. 

Dvere od jeho izby som roztvorila a so sklenenými očami pozrela na to divadlo predo mnou. Harry, hneď ako si uvedomil, čo som všetko mohla počuť skamenel. Jeho matka na mňa pozrela a nemrhala s opovrhovaním. 

Ja som nemrhala časom a ihneď zdrapila tašku, ktorú som mala položenú pri posteli a vybehla z izby ako víchor. Schody som brala po dvoch a snažila sa čo najrýchlejšie ujsť z tohto domu. 

,,Nicol! Počkaj, vysvetlím ti to." jeho hlas, veta ktorou na mňa stále kričal mi nedávali šancu zastaviť. Hral proti pravidlám, hral proti jeho matke. 

Začínalo to trochu dávať zmysel, no aj tak som nepotrebovala vysvetlenie, potrebovala som sa dostať domov. 

Dohnal ma. Len čo som na sekundu zastavila vonku pred dverami jeho domu. Jeho ruka ma schmatla za lakeť a trhnutím otočila čelom k nemu. Nehovoril nič, nijaké vysvetlenie o ktorom mi kričal - bol úplne ticho. 

No krok však  urobil. Len čo spojil naše pery v jedny. Hneď ako ma pobozkal a zanechal tak v srdci ešte väčšiu bolesť. 

Cvak! Cvak! 

Okej absolútne neviem ako dlho to je no ani nechcem radšej vedieť. Dni plynuli a ja som akosi nemala chuť do písania. No je to tu a pravdepodobne mi potrvá ďalšie tri mesiace kým vyjde ďalšia zlomová a veľmi dôležitá kapitola. Vedel by si ktosi tipnúť čo sa stane? 

Venujem AstylesgirlA za to, že ma prinútila to dopísať, pretože pokiaľ by si mi TY nenapísala asi sa to neprinútim dopísať. Nabudúce vieš ako na mňa ísť :D

Btw, pokiaľ by ktosi chcel, mám nový príbeh Gay, tak trošku Larry, Ziam aj všetko čo si v priebehu zmyslím, tak sa môžete pozrieť! 

Michelle