o týždeň neskôr

Sedel na parapete vo svojej izbe a čumel do blba. Nemal náladu ísť von alebo v jeho veku sa zabávať na diskotékach. Prešlo ho to. Keď stratil ju, stál sa viac dospelejším a viac vnímal okolo seba svet. Bez nej svet bol pre neho čiernobiely. Už nemalo to čaro na uzdravenie. Vtedy si spomenul na dievča s menom Zara.

Dievča, ktoré každý deň chodievala len v čiernom oblečení. Jej bielofialove vlasy pri tom čiernom vyzerali ako anjel, ktorý padol z neba, ale dostal čierne krídla. Ona bola presne takýto anjel. Bola pre neho magická a tajomná. Mala v sebe toľko optimizmu, že ani on toľko nemal. Dokázala kvôli bolesti, ktorú si všimol raz v jej očiach, sa usmievať a byť veselá.

Ale určite sa trápila po nociach.

Čo také dievča mohlo prežiť? Mala to doma ťažké, preto tá bolesť?, myslel si.

Každá táto otázka sa mu vírila v hlave a nedokázal ju vypustiť von. Strašne veľa nad ňou rozmýšľať, už si myslel, že sa do nej zbláznil. Ale nemohol. Nie teraz, keď ešte neprešiel ani rok od jej milovanej lásky.

,,Nikdy na teba nezabudnem," zašepkal k fotke, kde boli obaja spolu a usmievali sa do kamery. V ten deň bol šťastný, ale časom sa to zmenilo. Už to nebolo tak ako predtým. Zmenila sa ona. Potom on sa zmenil kvôli bolesti, ktorú mu ona spôsobila.