Ahoj, Matias.

Neviem ako mám začať tento list, preto začnem od začiatku.

Pamätáš si ten deň, keď som ti hovorila, že nás niečo priťahuje? Nejaká neviditeľná vec?
Tak ti môžem povedať, že tá vec, bola bolesť. Bolesť niekoho stratiť.

Ja som stratila otca a dvoch bratov, ktorých som milovala. Ty si stratil dievča, s ktorým si chcel žiť celý život. Obaja sme trpeli bolesťou, depresiou a spomienkami. Nevedeli sme zabudnúť, že tu neexistujú, že nie sú medzi nami. Teraz sa ťa pýtam, Matias.

Zabudol si na ňu? Zabudol si na dievča, ktoré spáchalo samovraždu a ty si videl jej telo po smrti zavesené na lane? Zabudol si na tu bolesť a lásku, ktorú si mal?

Asi nie. Že?

Nezabudol si. Človek nedokáže zabudnúť na človeka kvôli ktorému sa trápi. Preto ti môžem povedať len toľko.

Keď ma budeš hľadať, nájdeš ma na mieste, kde sme boli naposledy.

Vieš?

Keď áno, tak ma tam nájdeš.

Zbohom,
Zara.